17. 12. 2008

Spomalila a ...

Tak som dnes šiel z kopca. Nedržal som si klobúk, len som pomaly kráčal.

V diaľke som zahliadol utekajúceho človeka. Levicu. Klusala smerom hore, ku mne.

Skoro mi oči vypadli z jamôk, keď som si všimol, ako divoko sa jej to vlní pod tričkom.

Tiež si ma všimla a asi preto spomalila. Kráčala. Vlnobitie ustalo.

Prešla okolo mňa. Otočil som sa až po chvíli. Opäť bežala.

Asi som sa fakt zahľadel veľmi uprene, nebodaj som doslova civel.

Ale možno len bola behom unavená a chcela si pár krokov oddýchnuť.

Neviem.

11. 12. 2008

Nečakaná úprimnosť

Mal som dnes ráno stretnutie s osobným bankárom. Viete, to sú tí ľudia, ktorí sú pridelení klientom s nadpriemerným potenciálom a im radia, ako dať čo najviac peňazí banke. Občas je to výhodné aj pre klientov.

Môjho osobného bankára už dlho trápili moje voľné finančné prostriedky. Nie je ich nejako veľa. Aj som uvažoval nad tým, že ich niekam strčím, aj som bol pred časom rád, že som ich nikam nestrčil, lebo výnosy v hodnotách -10% a podobne neboli ničím výnimočným. Nestrčil som, lebo som ich krátkodobo potreboval, človek doslova nevie dňa ani hodiny. A potom som nestrčil, lebo som bol lenivý.

Každopádne dnes na ne popri iných veciach prišla reč a vehementne ma presviedčal, aby som ich strčil do peňažného fondu, keď ich chcem mať k dispozícii. Spravil by som to skôr či neskôr aj bez neho, ale nedalo mi a vypytoval som sa. Rozhovor vyvrcholil asi takto:

"Prosím vás, keď ma tak veľmi presviedčate, je pre mňa nejako výhodné vložiť ich tam teraz tu u vás oproti tomu, keď ich vložím doma v internetbankingu?"

"Nie, teraz je to pre vás presne to isté."

"Hm?"

"Ale pre mňa to nie je to isté..."

Som mu to podpísal. Pobavil ma.




4. 12. 2008

Mikroskopická havária

Levica za volantom, ja vedľa nej. Prúd áut naľavo, prúd áut napravo. I my v prúde.

Stojíme na červenú. Aj auto pred nami, aj to pred ním, aj... ďaleko od svetiel.

Naraz pozerám - to auto pred nami sa k nám blíži. Uistím sa pohľadom napravo, že my stojíme. Upozorním levicu.

Hmatká po volante, kde je klaksón. Trúbi, chlapík za volantom napravo na nás pozerá. Auto sa stále blíži. Pomaly, ale blíži.

Ťuk.

Z auta pred nami vyskakuje iná levica a servítky si neberie:

"Nevidíš, Ty krava, že je červená?"

Pozrie na nárazníky, obidva asi vyzerajú ok. Ten briežok našťatie nebol veľmi strmý.

Bez svedkov je vždy vinný ten vzadu, že? A kto by po naskočení zelenej nejakých svedkov aj dohnal?




25. 11. 2008

"Dobrá" tlačová správa

UPC sa zase raz vytiahlo. Akože. Dáva k internetu chello bonus - pevnú linku.

S touto firmou mám zlé skúsenosti. Preto ma ani neprekvapuje táto veta z linkovanej tlačovej správy:

"V cene fixného mesačného paušálu za službu vysokorýchlostného internetu chello získajú užívatelia volací program Flex, ktorý ponúka nonstop bezplatné volania v sieti UPC, ako i volania do ostatných pevných mobilných sieti za výhodné ceny."

Aj keď pominiem, že podobné zázraky niektorí iní poskytovatelia dávajú už dávno, mal by som jednu otázku.

Aké sú to tie pevné mobilné siete?

Že chybička sa stane? Áno. U UPC si tým môžete byť istí.



24. 11. 2008

István rulez

Po jeho vystúpení na castingu sa strhla búrka (v pohári vody). Ľudia vyčítali porotcovskému triu Banášová, Habera, Kraus, že si z Istvána Habodásza robia srandu, dramaturgovi a režisérovi, že vôbec takého oného zaradili do zostrihu...

Pravda, Istvánovo prvé vystúpenie bolo nechcene komické. Bolo smiešne, slovenčinu prznil. Ale!

Včera večer v semifinále bol bombový. Že hlasovanie divákov vyhral, to ma prekvapilo, lebo dobrých vystúpení bolo dosť, v podstate väčšina. István k tomu pridal úprimnosť (áno, vravel, ľutoval som po castingu, že som tam šiel - lebo však bol na smiech) a pozitívnu snahu. Valibuka až na výslovnosť recitoval ako by bol schopný málokto.

Levica bolo podobne prekvapená. Po castingu podotkla, že István má neskutočné medzery v slovenčine a nadhodila všeobecnú otázku, nakoľko by príslušníci menšín mali ovládať slovenčinu. Úplne nakoniec István potvrdil, že medzery sa rýchlo nezacelia.

"Ja sa teraz pojdem spať."

Možno šiel spať, možno sa šiel spiť... ktovie.

Medzery sa rýchlo zaceliť nedajú. Ale pri snahe sa za istý čas zaceliť môžu.

A čo na to kutyil Kraus a rosnička Mokrý?

A čo na to poviete Vy? (Okrem tých, ktorí nepozerali. :)



21. 11. 2008

Na Alžbetine meniny...

... ma levica konečne dotiahla na Bathory. Ona čakala veľa, ja som očakával strašne málo. Výsledok?

Pozitívne hodnotím výpravu. Nemyslím davové scény, bolo ich na môj vkus priveľa a samoúčelných. Aký zmysel má nahnať tristo či koľko komparzistov do kostýmov, zrežírovať bitku s Turkami ako naozaj v stredoveku, potom z nej použiť niekoľko desiatok sekúnd a pritom v zásade nepohnúť dej?

Dobré však boli tie kostýmy. Museli stáť majlant.

Dobrý bol aj Roden. Niekedy by som ho rád poznal ako skutočného človeka, nie ako herca. Či je aj v súkromí taká komplikovaná osobnosť ako postavy, ktoré kedy hral. A vlastne väčšina hercov bola ok.

Neutrálne (pre niekoho možno napodiv) hodnotím dej filmu a jeho možnú reálnosť. Je mi jedno, či sa Jakubisko snažil o iný pohľad na Bátoryčku. Či to aj tak mohlo byť, alebo je to vyfabulované od začiatku do konca, vyberúc si na to z historicky doložených faktov len to, čo sa hodí. Veď je to film, preboha, nie je to vedecká práca.

Aj psycho scény boli také jakubiskovské, neprekvapili, neurazili.

Nepáčilo sa mi, popri už spomínaných davovkách, niekoľko ďalších vecí. Na akože komických mníchov nejdem plytvať slovami. Aj podľa levice by filmu nezaškodil zostrih, slušivý, tak na dve tretiny povedzme, bolo to príliš rozťahané. Do logiky filmu mi nezapadal ani vzťah Alžbety s Karavadžom, strávili spolu hromadu času, no až nevinná epizóda v Sárvári spôsobila, že sa niečo donieslo Nádašdimu. Nelogické.

Z filmárskych nedostatkov by som spomenul jeden dynamický. Keď sa ide niekam na koči, tak je vidieť, ako sa koč v jednom kuse natriasa. Ale pri pohľade dovnútra koča, či dokonca naschvál z koča von krajina ubieha úplne hladko. Nemuseli to natáčať v aute na asfaltke...

Celkovo by som súhlasil s germiným verdiktom: vidieť. Dodávam, že stačí raz. Keďže moje očakávania boli malé, dalo sa. Ale za tie peniaze (nie moje, ktoré som zaplatil kinu, myslím tie, čo sa vyplieskali na produkciu)...



12. 11. 2008

Aspoň štyri croissanty


Fun rádio.

"... budeme sa s ňou zhovárať o detskej cukrovke."

Znelka. Reklama:

"Hostia rannej show raňajkujú croissanty Seven Days."

Ponúkajú sa aj ďalšie témy na rozhovor.

Pivničné zaskočenie

Dnes ma levica po príchode z rachoty privítala o.i. novinkami z nášej bytovky. Vraj vypratala časť našej obývačky. Niečo šlo do smetí, niečo do pivnice. Ale v pivnici naďabila na problémy.

"Si predstav, niekto začal našu pivnicu používať ako smetisko."

Je taká latková a hore je malá medzera. Nie dosť malá.

"Normálne nám tam vrchom nahádzal niekoľko dosiek, starý koberec a ďalšie kraviny."

Čo vám budem hovoriť, zareval som v duchu a v skutočnosti mierne zaklial. Okamžite som začal rozmýšľať, že čo s tým spravíme. Vyhútal som po chvíli, že všetko to haraburdie by sme mohli odviezť do veľkoobjemového zberu, ktorý je o niekoľko ulíc ďalej. Zveril som sa s nápadom levici.

"Čože? S tým si už lavu lámať nemusíš. Vybrala som to a nechala na chodbe pred pivnicou."

Efektívne riešenie. Aspoň z nášho pohľadu. A len možno. Ak sa niekto rozhodne nám to zase hodiť vrchom do pivnice, moc sme si nepomohli. Ak sa nám niekto rozhodne vynadať, že nechávame naše haraburdie pred pivnicou, ťažko mu budeme môcť oponovať, zvlášť ak ho tam pomedzi latky videl.

Levica ma zaskočila. Prosto toto riešenia ma nenadchýňa.



4. 11. 2008

Stavbári, montéri a remeselníci...

Mali ste tučné časy. Dopyt po vás bol veľký, ponuka malá.

Na každého zákazníka, ktorý nechcel pristúpiť na vaše podmienky ste mali hneď troch ďalších záujemcov.

Kam to viedlo? K nebotyčnej arogancii. Neviem presne, či dotyčná firma nastavuje latku, predstavuje normál alebo dno. Skúsenosti moje, levicine, mojej rodiny, levicinej rodiny a mnohých našich známych naznačujú, že to asi bude niekde medzi dnom a normálom. Normál bol niekde v oblasti
- v čase, keď sa to vám hodí,
- netreba prísť vždy,
- cena sa zvýši podľa počasia,
- neskutočná záloha vopred,
- bez faktúry,
- kvalita často mizerná,
- reklamácia vybavená aby sa nepovedalo.
Zabudol som na niečo?

Lenže.

Je tu kríza, investícií bude menej a tým pádom i práce pre vás. Len schopnejší a ústretovejší prežijú.







30. 10. 2008

Nanič stolík

Bol som si dnes v obchode po jednu ceruzku. Ani menej, ani viac. Sám by som tam nešiel, veď kto by chodil do obchodu po jednu ceruzku. Levica ma tam dotiahla.

Obzerala nábytok. Ja tiež, ale tváril som sa patrične znechutene. :-)

Keďže máme v úmysle kúpiť nejaký stolík, v príslušnom oddelení sme sa zdržali. Jeden levici dokonca padol do oka, taký s čiernym sklom ako vrchnou doskou. Padol jej tam a zase vypadol. Výpadok komentovala:

"Páčil by sa mi, ale mohlo by sa naňho dosť prášiť."

Nesúhlasil som:

"Práveže nie, na takom by sa zle prášilo!" :-D

A za stĺpom som jej dal pusu. Lebo ja ju fakt milujem.



27. 10. 2008

Slepačie pokrytectvo

Asi si už nespomeniete na môj minuloročný povzdych na tému Telerána na Markíze. Ako aj tam v diskusii naznačil Maroško, asi jediným riešením je vyhýbať sa podobným reláciám.

Dnes som opäť urobil chybu. Snáď ma ospravedlní aspoň trochu fakt, že som celý víkend televízor ignoroval a chcel som sa popri raňajkách dozvedieť, čo je nové. Správy ok, počasie ok, šport ok.

Nevypol som to a to bola tá chyba.

Zabrali slávne slepačie duo Hospodárová & Dlhovlasá Bruneta s Výrazným Chrupom. Áno, pravdepodobne presne to, čo som spomínal vtedy. Dokonca D. B. s V. Chrupom je práve tou slávnou odborníčkou na bulvár. Dobyla nový, doteraz nedobytý vrchol pokrytectva.

Rozoberali anketu organizovanú rakúskymi bulvárnymi novinami Neue Kronen Zeitung. Vraj o najnervnejšiu (?) celebritu roka v Rakúsku.

Odborníčka D. B. s V. Chrupom sa pritom vyjadrila v takom zmysle, že je od bulváru otrasné, čo všetko publikuje, aké ankety... veď to je pre tých ľudí, tie celebrity, tých prominentov, jednoducho pre každého je nepríjemné, keď ho strčia do bulváru a ešte v takej súvislosti.

Že Harabin je ministrom spravodlivosti? Prosím vás... Markíza kritizujúca bulvár ho v pokrytectve tromfla.


15. 10. 2008

Opaľovanie umením

Samozrejme nehovorím o opaľovaní levíc. Aj to je umenie, ale iné.

Wabt píše:

"...na pláži posobia dve silné veličiny: slnko a opaľovací krém so svojim ochranným faktorom. Preto je dôležité dbať o rovnomernosť pokrytia, aby sme k večeru nemali na tele záhadné červeno-biele obrazce..."

Tak mi napadlo: a prečo nie? Keď sa ľudia môžu dať tetovať, prečo by si nemohli spraviť umenie na koži aj pomocou opaľovacieho krému? Jasné, dá sa to spraviť opekaním s vystrihovačkou z papiera na sebe, ale aj krémom to musí ísť. Nikto si to nevšimne, až k večeru je vidno výsledok. Hrany nie sú ostré, ale bežná pokožková postupne prechádza do červenej.

Tak mi napadlo: asi by som mal ísť spať. Lebo ináč budem nad životom chrústa dumať do rána. :-)



9. 10. 2008

Snáď si to doma vyjasnia

Zaujal ma článok o možnej zmene úrokových sadzieb NBS ako reakcie na zníženie sadzieb ECB.

Komentujú v ňom analytici, o.i.:

"Národná banka Slovenska zníži sadzby na najbližšom zasadnutí Bankovej rady," povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podobný názor mal aj Juraj Valachy z Tatra banky, naopak Mária Valachyová zo Slovenskej sporiteľne si myslela, že centrálnej banke stačí úroky teoreticky upraviť koncom roka.

Za všetkých levov sa obávam, že to pani Mária pánovi Jurajovi doma vytmaví. :-)

(Nie, neviem, či sú v nejakom príbuzenskom vzťahu a ak, tak akom. Len mi to prišlo vtipné.)


7. 10. 2008

Dojížďáci na vysokej nohe

Vždy som chcel vyskúšať čínu. Dlhé roky pre mňa jedlá orientálnej kuchyne zostávali neodomknutou truhlicou. Až levica ju odomkla a už sa mi ju nikdy nepodarilo zavrieť.

Keď mám nóbl náladu, idem do čínskej reštaurácie. Keď som hladný ako vlk, idem do čínskeho bufetu.

Jeden je teraz na mieste bývalých potravín Hviezda v Bratislave. Po revolúcii boli jednou z prvých večierok, potom tuším dokonca jednými z prvých non-stop potravín. Dnes v presne tých istých priestoroch sídli čínsky bufet.

Kung pao s ryžou za necelé tri eurá.

Sediac v zadnej časti a vychutnávajúc pravé búrske oriešky, pozoroval som dvoch ľudí, ktorí len tak sedeli pri stole a nejedli.

Spredu prišli dve mladé levice, odložili tácky s napoly dojedenými jedlami a odišli. Dvaja ľudia z predchádzajúceho odstavca sa zdvihli, prišli k stojanu, vzali nedojedené porcie a vrátili sa k svojmu stolu.

Zjedli všetko.

Odložili taniere.

A čakali na ďalšie chody.

Aký paradox! Tak dlho bola pre mňa čína symbolom prepychu. A teraz sa nielen dozvedám z amerických filmov, že čína v papieri je úplne zakladný take-away, ale dojížďáci ju aj elegantne dorážajú.

"To pivo už nebudete?"

Nie, nespýtali sa ma to, ale hlavou mi to blesklo.


30. 9. 2008

My sa s mŕtvolami nemažeme

My = levy.

Tak píšu v New York Times.

Taká gorila mojká a chráni svoje mláďa ešte niekoľko dní po jeho predčasnej smrti.

Takí spoločensky žijúci podzemní hlodavci (naked mole rats, po česky rypoši lysí, vie niekto slovenské meno?) mŕtvolu odtiahnu do jaskynky, ktorá im slúži ako žumpa a po čase ju zapečatia.

No a taký lev, keď nájde mŕtvolu iného leva, si k nej predovšetkým čuchne, oblíže ju a keď je dosť čerstvá, tak ju zbaští.

Ani jedna molekula bielkovín nazmar!


29. 9. 2008

Alžbetka končí

Nemám na mysli známu krčmu na konci Obchodnej.

Ani anglickú kráľovnú.

Keď som začiatkom mája zachytil, že novou riaditeľkou programu STV má byť pani Petronela Kolevská–Vančíková, bol som trochu zvedavý, ako sa Alžbetke z Perinbaby bude dariť.

Zdá sa, že ju už Trieskanie, presnejšie Lúskanie programových orieškov nebaví.

Odchádza z STV na základe vzájomnej dohody.

Možno Števko nebol spokojný s jej zvládnutím situácie okolo fantastického seriálu Obchod so šťastím.

Možno bola málo červená.

A možno bola iba neschopná, ako sa obávala Germa...

26. 9. 2008

Raz sa to musí podariť (busové blues)

Neviem, či viete, ako v Bratislave funguje MHD. Myslím po novom, od redukcie liniek.

Už nie sú linky odvšadiaľ všade, ale len odniekiaľ niekam. Rôzne sa pretínajú alebo na mnohých úsekoch idú chvíľku spolu.

Od cestujúcich sa v tomto systéme očakáva, že sa pripravia na plánovanú trasu a vhodne prestúpia. Od autobusov sa očakáva, že na zastávkach umožnia prestúpiť.

Mnohé zastávky umožňujú bezpečné zastavenie dvoch harmoník za sebou. Často aj predná harmonika čaká, kým ľudia zo zadnej prebehnú do prednej. Tak by to malo byť.

Nie je to tak vždy.

Dnes som dobiehal na zastávku spredu, šofér ma musel vidieť. Klasika - zatvoril mi dvere pred nosom. Odchádza.

Vidím: stojí za ním druhý autobus, ktorý ide na tú istú ďalšiu zastávku. Prebieham, nastupujem do predných dverí, kde je tlačenica, na rozdiel od zvyšku autobusu.

Aj tento autobus sa pohol, prichádza na ďalšiu zastávku, kde ten "môj" už stál. Vyskakujem, prebieham, ešte púšťam pár ľudí pred seba. Autobus už zvoní ako o dušu spasenú. Mierne ma to znervózni a štrajchnem človeku pred sebou do achilovky. Nič moc.

"Pardon."
"To nič."

Mlčím.

"Už ho takto naháňam tretiu zastávku."

Ahá, tak preto bola pri predných dverách pred chvíľou taká tlačenica. Naháňači sa vždy nahrnuli do predných dverí nasledujúceho autobusu. Uvedomím si aj ďalšiu súvislosť:

"No vidíte, to ste ešte mali jednu zastávku v zásobe."

Zasmiali sme sa. Pravda, trochu horko.


18. 9. 2008

Ájendží nie je ejájdží

Keď sa to napíše, je to vidieť. Ale keď sa to povie, netrénovanému uchu to môže znieť rovnako. Asi aj znie.

"Azanďalát, ja mám životnú poistku v ING a keď to teraz skrachuje, za čo budem chodiť na dôchodcovské dovolenky k slovenskému moru?"

Levica vravela, že v rádiu počula vyhlásenie ING, že AIG a ING sú dve rôzne firmy, ktoré spolu nemajú vôbec nič spoločné.

Teda okrem predmetu podnikania. A okrem trhov, na ktorých investujú vybrané poistné. A okrem...


15. 9. 2008

Tu nie je žiadne divadlo

Konečne voľný deň. Úplne mimo akýchkoľvek pravidiel, proste voľný pondelok.

Levica sa z ničoho-nič vybrala do kúpeľne, naplnila práčku - a zase zaliezla späť do postele, čítať si. Zaregistroval som periférne jej pokožku.

"Jéj, čo to je, máme tu naháča," blížil som sa ku kúpeľni kradmým krokom.

"Ale, ale, občan, pokračujte, tu nie je žiadne divadlo."

"Chachá! Samozrejme, že to nie je divadlo. To je život!"

:-)


26. 8. 2008

Vzali nám ho?

Levica bola včera rozrušená. Bavili sme sa o cenách potravín. Vraj neskutočne stúpli a v obchode si to uvedomila napriek tomu, že chodíme nakupovať relatívne často.

Som zvedavý na oficiálne čísla, keď zase NBS alebo Štatistický úrad nejaké vydajú.

Každopádne pokiaľ sa potvrdí, že v potravinovej časti spotrebiteľského koša došlo k nárastu, napadá mi okram celosvetového rastu cien potravinových komodít ešte jedno vysvetlenie.

V júni sa pán priemer vyhrážal postihmi zdražovateľom pri prechode na euro. Keďže po zavedení duálneho oceňovania už priestor na zdražovanie nebude, resp. bude ho poznať v eurových položkách, je treba konať rýchlo. Zdražiť čím skôr, aby sa predpokladané zvýšenie cien urobilo predtým, než to bude poznať, či dokonca trestné.

Chce pán priemer naše dobro? Chce? Možno ho už má, možno nám ho už vzal.

14. 8. 2008

Kvietok s návodom

Po minulom a dnešnom poste to začne už pomaly vyzerať tak, že vo svojom voľnom čase robím len jedno. Nakupujem. Minule kníhkupectve, dnes Tesco. Ale to je čistá náhoda.

Naberal som nejakú zeleninu a nejaké ovocie. No fakt, spolu s levicou sme trochu spestrili náš jedálniček, nemôžeme stále chálovať surové mäso.

V regáli pri melónoch som objavil dodávku črepníkových kvetov Hibiscus Hawai Mix. Výroba: Holandsko. Na igelitovom obale bol návod na starostlivosť. V rôznych svetových rečiach a tiež v niečom, čo silne pripomínalo češtinu.

Nebudem sa vzrušovať nad chýbajúcimi dĺžňami a mäkčeňmi, ani my nie sme svätí pokiaľ ide o zvláštne rumunské alebo poľské znaky. Keď jeden nevie, čo tá kvačka znamená a čo je na nej podstatné, ľahko ju napíše zle.

Nebudem sa vzrušovať ani nad chýbajúcimi písmenami. Koľkokrát ste už napísali slovo "adress" takto? Každopádne sa nad tým zamyslite. Hm? ... Hm?

Zaujala ma však táto veta: "Snáší prímé slunco." Tak nám na savanu svieti slunco? Čo to je za dialekt? Prekladal im to nejaký rodák z Olomouca alebo okolia?

Slunco je cool, aj keď je hot.



7. 8. 2008

Rozhorčenie v kníhkupectve

Len som si tak listoval v novom vydaní starej klasiky, keď ma zo zamyslenia vytrhol zvýšený hlas mladej levice:

"Ty koky, to načo robia kuchársku knihu, že pizza? Veď si spravím pizzu, akú chcem, né?"

Kamarátka si už asi všimla, že sa na ne pozerá celý obchod, takže jej horlivo prikyvovala a brala jej inkriminovanú kuchárku z rúk a do police.

Che, vzalo ju to... ale som zvedavý, či by vedela urobiť cesto na taliansku pizzu. A vy?


V humne sa zatiaľ najmä nadáva

Internetové humno sa rozbehlo.

Prevažne nevážne nadáva na čo príde.

Na celebrity, ktoré jazdia ako divé a ešte si povzdychnú, že nehoda sa môže pritrafiť každému.

Na Slovákov, ako sa vedia zhovadiť.

Na blogerov, ktorí pochovali písanie. Najhlbšie tí zo SME.

Na Slobodné Fórum Mladých, ktoré je plné nekonvečných nápadov a konvenčných fráz.

Na pokrytectvo v súvislosti s olympiádou.

Mám z toho taký rozporuplný pocit. Na jednej strane zväčša s kritikou súhlasím. No nepáči sa mi ten expresívny štýl a preplnenosť humna negatívnym nábojom. Uááá!

Už chýba len postaviť na jednu stranu holohumnice Motýľa, na druhú Vozára a nech si to vybavia ako Lomidrevo s drakom.



27. 7. 2008

Vývoj v oblasti ženskej spodnej bielizne

Včera sme si vyrazili na hrad Červený Kameň.

Prehliadka bola veľmi zaujímavá, jediný malý čierny bod má sprievodkyňa za to, ako nás hnala. Nie slovne, len vždy tak postávala pri dverách, ktoré sa už-už akože chystala zavrieť, teda psychologicky.

Po znárodnení hradov a zámkov na Červený Kameň pozvážali mobiliár z celého západného Slovenska. Preto tam možno vidieť nakombinované tematické izby z rôznych slohov - renesančnú, barokovú, rokokovú, tereziánsku, empírovú.

Popri histórii hradu, nábytku a Uhorska sa výklad trochu venoval aj histórii ženského odievania. Konkrétne sa hovorilo o zime, ktorá bola na takom hrade, z čoho mali ženy v priesvitných šatoch tzv. mušelínové choroby (chronické prechladnutia a tak.)

Žiadna spodná bielizeň. Tá sa vraj objavila ako švihom čarovného prútika a hneď v podobe hrubých spodných nohavíc až po kolená. A odvtedy ako ide čas, sa bielizeň stále skracuje, na bombarďáky, bežné nohavičky až k tangáčom.

Keď to takto pôjde ďalej, nohavičky (sprievodkyňa hovorila zásadne spodné nohavice) už čoskoro zase zmizne.

P.S. Ešte dodám, že v pánskom salóniku s prekrásnym kartovým stolíkom bol aj záklopný záchod, vraj pokojne pred sebou kadili. Iný ČAS, iný mrav, hoc aj kraj zostane.


22. 7. 2008

Antikatolícka úderka

Presunula sa zo SME, kde sa pravidelne vyskytuje v diskusiách, na dolnú Oravu.

Dnes som na obed počul tuším na Exprese v rámci dopravného servisu:

"... pozor si dávajte pred Kraľovanmi smerom na Martin, na ceste sa tam nachádza zrazená mníška ..."

Potom už kamuflovali a hovorili niečo o líške, ale mňa neoklamú.


14. 7. 2008

Problémy mladých

Konečne niekto, kto je ochotný ich riešiť. Páči sa mi, ako to opakovane zdôrazňuje.

Vlastne sa mi to páči až tak, že sa za brucho chytám.

Kde sa tí chlapci naučili tak ukrutánsky tárať?


9. 7. 2008

Moderný management vo vzťahu

Došiel za mnou kolega. Posťažovať si.

"Kurnik, natrhol sa mi sandál."

Proste, má teraz ten sandál rozhodený. Drží, ale nie stopercentne esteticky.

"Budem musieť zájsť k Vietnamcom. Kúpiť nový."

"Prečo? Však ti to ešte drží..."

Pozrel na mňa pohľadom 'kamarád, ty rozprávaš, akoby si bol starý mládenec a nepoznal mapu' a dodal slovne:

"Keby ma takto videla frajerka..."

"... dostal by si pokarhanie?"

"Keby len pokarhanie. Dve hodiny by ma vláčila po obchodoch a vyberali by sme nové."

Fakt, s mojou levicou by to dopadlo podobne. Hneď by si defektu všimla a hneď by sme ho museli riešiť. Dlho riešiť. V obchodoch riešiť. Br. Trebalo by zaistiť si sandále vopred.

Konať predtým, než sa situácia stane príčinou konfrontácie alebo krízy. To je proaktívny prístup, známy z moderných učebníc managementu.

V partnerských vzťahoch funguje od nepamäti.

Uá!

8. 7. 2008

Toto nie je málo nápadné

Domotkal som sa nejako na užitočnú stránku s informáciami o zložení minerálok a iných vôd z našich stolov.

O mnohých sú tam informácie o tom, koľko majú sodíka, vápnika a horčíka, i celkový obsah minerálov. Charakteristika a použitie.

Fakt užitočné.

Všetky informácie majú pomerne neutrálne vyznenie. Až na jeden riadok.

Charakteristika vody: "Pramenitá voda sýtená, mierne sýtená a nesýtená. Pramenitá nízko mineralizovaná voda ... vhodná ako základ pitného režimu každého človeka. Zásobuje telo vyváženým množstvom potrebných látok, ako napríklad vápnik, horčík. Na druhej strane však jednostranne nezaťažuje organizmus vysokým obsahom minerálov."

Plus použitie ako u jedinej vody: "Vhodná na každodenné pitie."

Určite ľahko uhádnete, ktorá voda je taká skvelá.

Celé to nie je málo nápadné, chech.

Obliekanie a literatúra

Tak ma dnes ráno levica pochválila.

A ja som jej pochvalu skromne odmietol.

Neviem, ako ostatné levy, ale osobne nevynikám vkusom v obliekaní. (Vlastne viem, že mnohí v tomto smere nevynikajú.) Oblečiem si zväčša prvé, čo mi príde pod ruku, dobre sa to nosí a hodí sa do teploty a vlhka, kam práve mierim. V dôsledku toho moje oblečenie často nespĺňa levicine estetické normy.

(Rovnako tomu bolo aj u ex-levíc, takže chyba nebude v levici.)

Dnes ráno som sa obliekol a bolo skonštatované, že sa mi hodí:
1. košeľa k nohaviciam,
2. ponožky ku košeli,
3. topánky k nohaviciam,
4. všetko dohromady.

"Ty sa to snáď aj naučíš!"

Nie, veru nie. Kto pozná vetu o nekonečnej snahe opice*, ten ľahko vysvetlí moje skvelé ranné zladenie.

Raz to prísť muselo. Skoro isto.


* - Veta o nekonečnej snahe opice hovorí, že opica, ktorú necháme náhodne búšiť do klávesnice písacieho stroja nekonečne dlhý čas, temer isto napíše vopred zvolený text, napríklad Shakespearove zobrané spisy. Neviem, aký je oficiálny slovenský preklad infinite monkey theorem, toto je môj preklad.

3. 7. 2008

Nech žije vzdelanie

Ku skúsenému stredoškolskému učiteľovi prišli mladí adepti pedagogiky. Prax, že vraj náčuvy. Presnejšie prišiel jeden.

Na začiatku hodiny si napísal na vrch strany veľkým tlačeným názov predmetu, aby vedel, z čoho si vlastne tie poznámky robil.

FYZYKA

Po hodine, keď s učiteľom preberal, čo sa vlastne udialo, mu tento dobromyseľne naznačil, že predsa v tomto slove je jedno tvrdé a jedno mäkké...

Mladík si to svižne opravil.

FIZYKA

Neskôr nasledoval už len znechutený telefonát učiteľa na katedru, že keď tých mladých poriadne nenaučia fyziku, že snáď by mohli skúsiť aspoň tú slovenčinu... uvidíme.

2. 7. 2008

Rozdiel v správaní sa v reálnom živote a na internete

Myšlienka mi v lebke tlela už dlho, niekde v podvedomí. Dnes sa sformulovala vo vedomí.

Uvedomili ste si, ako odlišne sa správate na internete a v reálnom živote?

Nie, nemám na mysli len bezpohlavných anonymov, ktorí sa na internete odbavujú neskutočným spôsobom. Nemyslím len nás, blogspoťákov, ktorí sme neznámi a predsa známi. Myslím takmer všetkých, vrátane zväčša identifikovaných smečkárov, či dokonca známe tváre publikujúce na internete už dlho a bez možnosti omylu v určení osoby.

Takmer všetci. Málokto je výnimkou.

Pokiaľ čítame cudzí článok - je jedno, či to je informácia, príbeh, úvaha, ... - a pocítime potrebu vyjadriť sa k nemu, urobíme to. V diskusii k nemu, na vlastnom blogu alebo kde sa dá.

Viete si predstaviť niečo také v realite?

Cestujete autobusom, dve babky debatujú o podstate vodného a stočného, vyplynie z toho situácia, v ktorej by ste chceli niečo podotknúť - ale neurobíte to.

Traja ľudia sa bavia o futbale. Vstúpite im do rozhovoru s tým, že Fico je kokot a Dzurinda tiež? Asi nie.

Zaujme vás levica, ktorá oproti vám sedí v banke a vysvetľuje vám podmienky úveru. Napadne vám, aké má asi nohavičky - ale nespýtate sa jej na farbu.

Dieťa prinesie zo školy poznámku, ktorá vás rozosmeje - ale nezavesíte mu na nos, že presne za to isté ste pred 30 rokmi dostali poznámku i vy.

Každý by vedel vymenovať milión (prípadne trochu menej) situácií, keď mu niečo napadlo, ale nechal si to pre seba. Na internete to vyvalí tak, odhadujem, v polovici prípadov.

Všimol som si na sebe, že (pravdepodobne) vďaka internetovej komunikácii prestávam mať prirodzené zábrany aj v realite. Za posledný týždeň som sa prihovoril na ulici trom ľuďom, s ktorými som nemal absolútne nič. Len mi tak napadlo, že im niečo poviem - a urobil som to.

A prežil som to.

P.S. Nie, žiadnej levice som sa na farbu nohavičiek nepýtal. Až tak ďaleko som zatiaľ nedospel. :-)


30. 6. 2008

123/5

Heslo znie:

"Nezabúdajte, že je to čierna dedina."

Otázka by mohla znieť, k čomuže to heslo slúži. To by vedel povedať Lemuel.

Ja si pýtam tipy:

1. Kde som čiernu dedinu zobral? (V knihe, he, ale akej?)
2. Čo značí, že je dedina čierna? (V Afrike nie je, to môžem prezradiť.)
3. Prečo netreba zabúdať? (Lebo by vás mohol zožrať lev?)
4. A tak ďalej, a tak podobne...


27. 6. 2008

Firma Ružek si zaslúži reklamu

Špecializuje sa na studne. Kopanie, spevnenie, čistenie. A prečo si reklamu zaslúži? Majú webovú prezentáciu, ktorá ma fakt zaujala.

Nie že by táto bola nejak trendy. Skôr vyzerá ako z webového praveku, dizajn hrozný, aj text dosť hrozný. Citujem z popisu práce:

"Vážený zákazníci,dovoľujem ..."

"... Na dne„hrušky“vysekáme otvor pre čerpadlo čím sa využije kompletný odjem vody. Takéto studne sú pýchou majiteľa. ..."

Ale z prezentácie je vidieť, že majú skúsenosti a nesnažia sa získať biznis za každú cenu, cez mŕtvoly:

"Čistíme studne skružové aj studne vyložené kameňom.Studne, ktoré boli využívané ako odpad pre záchody, nečistíme.Je tam veľké riziko udusenia."


24. 6. 2008

Čo opozícia urobila Počiatkovi

Tak mi treba. Nemal som televíznie novini zapínať, nepočul by som Hranolčeka.

Téma Počiatok všetkého. Opozícia ho chce odvolať, Hranolček ho už bráni zubami-nechtami a vyhlásil, že opozícia sa zajtra bude musieť Počiatku ospravedlniť. Za to, čo mu urobila. [sic!]

Čo asi také mu urobila?

Napadá mi jediná vec. V rámci zajtrajšej mimoriadnej schôdze parlamentu Hranolček vytasí tajnú správu pravdepodobne nájdenú na stole. Bude hovoriť o tom, že to bola odporná opozícia, ktorá Počiatok zákerne vylákala na jachtu v Stredozemnom mori.

Prípadne, a to je jediná iná možnosť, sa na ňu Počiatok s dopomocou samouniesol. Autorom myšlienky by v takom prípade bol Hranolčekov kamoš Veľký Mufty.

Želám si teraz, nech mi čo najdlhšie vydrží predsavzatie nepozerať televízne noviny.


20. 6. 2008

Keď zvieratá utekajú z topiacej sa lode...

Nielen potkany. Aj líšky. Utekajú z bývalej silnej vládnej strany.

Úprimne povedané, nikomu, kto dnes opúšťa SDKÚ-DS, sa nedivím. Spôsob, akým sa na čele drží Zombierinda, je smiešny a smutný zároveň.

Ale Liška je špeciálny kus politika. Aj keby sa zabudlo na golfový exces, jeho bezzásadovosť je do neba volajúca. Keby sa absencia zásad dala merať, tak jedna líška by bola príliš veľká jednotka na každodenné používanie, pre bežných ľudí by bolo treba používať predponu mikro-.

Liška sa vraj nemôže zmieriť so spôsobom preregistrácie členov strany v Bratislave, kde vedenie rozpustilo všetky miestne organizácie.

K tomu iný člen (zatiaľ na palube), Frešo: „Preregistrácia členov prebieha podľa stanov, za ktorých zmenu hlasoval aj Juraj Liška.“

Toto je za všetky komentáre. Prečo sa neozval vtedy, keď sa rozhodovalo, prečo nehlasoval proti?!

Označiť ho za potkana by bolo urážkou všetkých hlodavcov. Je to proste Liška.




17. 6. 2008

112

Možno si podľa názvu postu myslíte, že idem zvestovať nejakú dramatickú udalosť.

A možno si podľa predchádzajúcej vety myslíte, že sa mýlite, keď už to tak rozoberám.

A pravda je uprostred. Udalosť zvestovať idem, dramatická nie je.

Len som si tak náhodou povšimol, že mám na paneli doteraz presne 111 postov. Také číslo tuším upúta pozornosť.

A tento príspevok má číslo 112.

Takže okrem spálených dverí na byte o poschodie nižšie (spálil ich zlodej, ktorý sa snažil vlámať dnu) a susedky, ktorú z toho trafil šľak - a teda boli až tri rôzne dôvody volať 112 - už práve nemám o čom reportovať.



Sebavedomie a vonkajšie prejavy

Konštatovať, že skutočné vnútorné sebavedomie a správanie človeka sú dve nie úplne súvisiace veci, to by bolo ako nosiť drevo do lesa.

Cez víkend som mal vynikajúcu príležitosť pozorovať zopár ľudí.

Začnem bizarným párom. Predstavte si právnika a k nemu sa hlásiacu levicu. On sa pri reči všelijako krútil, vyzeral ako..., nechcem ho uraziť, takže nenapíšem, že ako debil. Ale jeho reči mali hlavu a pätu a keď sa nad tým zamýšľam, tak dakde v pozadí, skryte, vystupoval veľmi sebavedomo. Nemusím snáď ani prízvukovať, že tá levica vyzerala reprezentatívne.

Spolu s mojou levicou sme boli na kultúre. Kým sme čakali vo foyeri, všímali sme si okolostojace hlúčiky. V jednom stáli štyri levice - a moja levica ma upozornila na jednu z nich. Normálne zvierala v krvavočervených pazúroch cigaretu a v strede davu, v miestnosti, fajčila... tak tomu poviem sebavedomie... alebo presnejšie drzosť?

Prečo o tom točím? Lebo práve dnes ráno som vo Fun Rádiu počul Adelu a Sajfu riešiť sebavedomie. Aj by som im zavolal, ale kto by stále vytáčal to číslo, aj tak by som sa nedovolal, a keby som sa aj dovolal, tak by ma zrušili, lebo strašne šepcem, no proste... nemám rozhlasové sebavedomie. :-)



13. 6. 2008

Stánok Fornetti

Na uzlovej zastávke autobusu. Niektorí tam končia, iní prechádzajú, ďalší len odchádzajú.

Ako tam končiaci lev môžem pokojne stáť v rade na mňamky. Profitujem zo zastavujúcich autobusov, rad predo mnou redne.

Nakoniec som druhý od okienka, predo mnou už len mladá levica. Pýta si hento a ono, z očí jej srší hlad ako po maľovaní. Keď dostane do ruky sáčok s lekvárovým koláčikom, lačne doňho zahryzne.

Predavač sa zamračí a zavolá: "Hej, Jano, zlodejka, ber ju!"

Z davu čakajúcich vystúpi Jano, ktorý už zjavne nadvíhal mnoho ton železa. Zovrie levici labou rameno: "Slečna, pôjdete láskavo so mnou dozadu? Vy neviete, že konzumácia tovaru pred zaplatením je krádež?"

Levica rýchlo mrká a s každým mrknutím má oči mokrejšie. Nekompromisne ju berú dozadu, ktovie čo bude. Hádam nevyjde ešte hladnejšia...

P.S. Prisahám, že všetko je pravda. Konkrétne až po slovo "zahryzne".



10. 6. 2008

Dnes cestou na obed

... som urobil tri pozorovania.

1. Na tému bezpečnosť. Ako mnohé iné banky, aj Tatrabanka má na priečelí bankomat. Dnes obďaleč stála stolička a na nej sedela mladá levica. Vyzerala ako čerstvá maturantka a zároveň akoby strážila bankomat. Dokonca mala ceduľku, len sa nedala prečítať, pokiaľ som jej zároveň nechcel cez tričko obliznúť prsník. Žeby SBSkárka s čiernym pásikom karate, ktorý získala v už dorasteneckom veku?

2. Na tému gravidity.
Dve levice, ktoré ma dnes zozadu upútali (a to nie som žiaden fajnšmeker na kufre), boli pri pohľade zboku už zjavne zadané. Dovolím si dokonca zo svojho osobného pohľadu formulovať nasledovné: Tehuľky nie sú sexy, ale sú pekné.

3. Na tému diskriminácie. Vo výklade obchodu bol oznam:

"Prijmeme upratovača-muža na upratovanie."

A to je čo?! Nebodaj je vedúca obchodu nejaká militantná feministka? Alebo naopak vedúci bol v minulosti obvinený zo sexuálneho obťažovania zohnutých upratovačiek? (Viď "Vrať se do hrobu".) Alebo je majiteľom nejaká firma zo Saudskej Arábie, pre ktorú je ženský zamestnanec nepredstaviteľná vec?

Alebo len potrebujú prenášať pri upratovnaí ťažké náklady?



5. 6. 2008

Strana právoplatne odsúdených a recidivistov

Kolega dnes prišiel s neskutočnou správou. (Nechápem, ako mi taká perla mohla ujsť, veď politiku sa masochisticky snažím sledovať.)

Hranolčekov kabinet vraj prišiel s návrhom na trestnosť neopodstatneného zdražovania v súvislosti s prechodom na euro. Ach, ako úporne chcú naše dobro. (Chcú ho tak veľmi, že nám ho asi naozaj vezmú.)

Znamená to, že zatiaľ čo všetci to máme v najlepšom prípade ešte aspoň na dva roky (kým voliči Hranolčeka odstavia, ach, snívam, viem...), niektorí obchodníci to budú mať na štyri roky natvrdo.

Pri tejto príležitosti sme si zafabulovali na volebnú tému. Oní odsúdení zdražovači určite Hranolčeka voliť nebudú. Pravda, odsúdení tuším voliť nemôžu, obvinení a zadržaní však určite voliť môžu.

A čo by sa stalo, keby si všetci väzni dohromady postavili jednu stranu. Súčasní väzni plus recidivisti (lebo u tých je dobrá šanca, že sa väzňami opäť stanú, takže ich spája spoločný záujem). Takých recidivistov je dosť, nie? Možno by aj dohromady nazbierali dosť hlasov do parlamentu.

(Alebo aspoň do miestneho zastupiteľstva v Leopoldove.)

Predstavme si ďalej, že by sa Strana právoplatne odsúdených a recidivistov (SPOR) do parlamentu skutočne dostala. Čo by sa stalo?

Je temer isté, že SPOR by mal nulový koaličný potenciál. Nie preto, že by s ním súčasné politické strany nechceli spolupracovať, už ukázali, že za válovy sa spoja aj s čertom. To členská základňa SPOR by pravdepodobne nič nechcela mať so súčasnými politickými stranami.

Jediná šanca by bola, že by sa súčasní papaláši postupne do SPORu popresúvali. Prezliekli by mundúry. Niektorým by fakt slušali.

4. 6. 2008

Nový prekladový slovník na Zozname - bieda

Dnes som sa dočítal na webe Stratégie Online, že vraj Zoznam pripravil jazykové slovníky. Angličtina, nemčina, francúzština a španielčina tam už boli, ruština, maďarčina a taliančina sú vraj nové.

Už som si dosť zvykol používať na rýchly preklad hocikde práve webové slovníky. Napríklad keď si rýchlo neviem spomenúť na správne anglické slovo do textu, ktorý v kŕčoch plodím. Preto takéto novinky rád otestujem.

Skúsil som maďarčinu, lebo z nej neviem skoro nič. Három je ako po slovensky? Nedozvedel som sa, také slovo nepozná. Hm... alebo ako sa po maďarsky povie tri? Priamo také slovo v databáze neviem. Ale zato som sa dozvedel, ako sa povie tárať dve na tri: összevissza beszél.

Aj to sa môže niekedy hodiť. Ale pokiaľ ide o slovník, zostanem zatiaľ pri českom Atlase, hoci maďarčinu nemá.

3. 6. 2008

Konečne ju niekto použil

Všimli ste si, ako sa zmenili telefónne búdky?

Asi nie všade, ale tuto v Bratislave sa veľká väčšina telefónnych búdok, kedysi uzavretých miestnôstok s obytnou plochou jeden meter štvorcový, zmenila na pulty. Pulty polootvorené, polouzavreté, so strieškou a telefónnym automatom.

Ešte niečo sa zmenilo v porovnaní so situáciou povedzme pred 10 rokmi. Tie búdky už skoro nikto nepoužíva. Nástup mobilov ich z veľkej časti urobil nadbytočnými. Dnes sa málokde tvorí rad na telefonovanie.

Dokonca málokedy vidím kohokoľvek telefonovať z automatu.

Už si ani nepamätám, kedy som niekoho videl.

Ale teraz som konečne jedného v búdke postretol. Už zdiaľky som videl, že telefonuje.

A zblízka som videl, že telefonuje mobilom.


27. 5. 2008

Blueska nebude vôbec nadšená

... ale dnes musím o politike.

Idem sa vybúriť, lebo som si neopatrne zapol De Facto. Krajcer, Lipšic a vicepriemer Čap-Čap sa práve bavili o afére, v ktorej podľa všetkého ožrana podpisoval Raf-Raf.

Čap-Čap sa najskôr vyjadril o tom, ako vážne sa berie ospravedlňovanie v exekutíve a v podstate sa s Lipšicom zhodol na tom, že v parlamente je to oveľa voľnejšie a nemalo by byť.

Potom Lipšic konštatoval, že šéf slovenského pašaliku Paška by mal vyvodiť dôsledky, že veď si predsa môže dať prehrať neprerušený celodenný záznam z bezpečnostnej kamery a keď tam ožran nebude, tak tam prosto nebol.

A čo na to Čap-Čap?

Že je tu tvrdenie proti tvrdeniu a že s kamerou sa dá prešvenknúť, triky... to je ale čapy. (Keď sme boli malí, tak sme zo zábavy veľakrát rýchlo za sebou hovorili "čapy".)

Nasledujú dve myšlienky.

Prvá: Som si temer istý, že pracovníci pašaliku si už na pokyn šéfa dôkladne prehrali všetky inkriminované pásky a bohužiaľ nikde ožrana nenašli. Lebo keby ho boli bývali niekde našli, tak by to už šéf pašaliku víťazoslávne prehral na veľkej show-tlačovke a priemer by zase metal hromy a blesky na sprostituované SME. Takto majú líniu obrany len v rečiach.

Druhá: Ale neprekvapilo by ma, keby po nejakom čase prišli so sfalšovanou páskou aj s ožranom pri papieroch. Ak sa tak stane, pamätajte, že tu ste to už čítali. :-)

Uff, je mi lepšie. Sorry, Blueska.



26. 5. 2008

Pozdrav od nenažranej svine

Tak sme sa s levicou spoločne rozčúlili nad postupom Tatrabanky.

Prišiel nám poštou od nej líbesbríf. Pred niekoľkými rokmi sme si požičali peniaze. Pozdravujú nás, ďakujú nám, že sme ich klientami a zároveň nás žiadajú, aby sme im doručili doklady podľa zmluvy o úvere, ktoré im chýbajú, čo zistili pri kontrole spisu.

Nie dosť na tom, že sme vždy všetko dodávali načas a podľa požiadaviek. To tam nemajú bordel, nezaložili naše papiere niekam inam. Je to ináč...

Ako levica dnes v banke osobne zistila, naše doklady tam skutočne majú. Ale podľa vyjadrenia jednej pracovníčky oni výzvu na dodanie chýbajúcich dokladov posielali hromadne mnohým klientom hlava-nehlava! (Skôr len nehlava.)

Navyše list bol datovaný 25.4.2008, no na obálke bol dátum podania 19.5.2008. To by nevadilo, keby sa vnútri nevyhrážali spoplatnením ďalšej podobnej výzvy, pokiaľ sa im neozveme do 15 pracovných dní.

V momente, keď som toto upozornenie čítal, obálka už bola levicou skrkvaná a plavne odhodená do koša. Vzápätí, na môj popud menej plavne vybratá a čo najúhľadnejšie vyrovnaná.

Nenažraná sviňa je to.




24. 5. 2008

Že vraj malé upratovanie

Levica si ma dnes vychutnala. Celý piatok vykladala o malom upratovaní, ktoré si v sobotu dáme.

Malé upratovanie sa zvrhlo na umývanie okien, utieranie prachu, pranie kobercov, vysávanie, umývanie podlahy a to v celom byte plus doslova dezinfekciu kúpeľne a záchodu.

Trvalo to len 5 hodín.

Hrozím sa dňa, keď príde veľké upratovanie.



5. 5. 2008

Kto tu bude macocha?

(Viem, že to, čo teraz nasleduje, je podpásovka, ale nemôžem si pomôcť. Takáto asociácia mi napadla...)

Práve som si prečítal, že novou riaditeľkou programu STV bude pani Petronela Kolevská–Vančíková.

(Pevne verím, že táto správa vás ešte nezorientovala, a že moja asociácia nevyjde nazmar.)

Takže Alžbetka je programovou riaditeľkou. Keďže richtárom je namiesto Mikulíka Štefan Nižňanský, ostáva určiť, kto tu bude macocha.

(A možno ešte stále niekto nie je v obraze. Pritom stačí jedno slovo. Perinbaba.)


28. 4. 2008

Trochu cigánskej kultúry

V piatok sme sa s levicou boli zabaviť. Zaradili sme sa do davu tlačiaceho sa do haly na Pasienkoch a dychtiaceho po hudbe. Predsa len, Gipsy Kings leteli už v čase mojej VŠ dochádzky a hudba je to všeobecne počúvateľná.

Zážitok? No čo vám budem vykladať. Na záchode som síce nebol, ani levica, ale ináč zdieľam pohľad iného príchodzieho z Afriky, teda konkrétne pohľad Murína. (V diskusii sa názory moc neodlišujú.)

My sme mali lístky na stojáka, aj tak som domov prišiel úplne ohučaný.

Pokiaľ ide o hudbu, sú to profíci. Mastili dobre aj Cigánski diabli, aj Kings. Organizácia zlyhala. Našťastie nevypukla panika. :-)



24. 4. 2008

Namiesto výfuku výflus

Dnes ráno ma do práce viezla levica, mala nejaké vybavovačky a mohla ma vyhodiť pár metrov od fachy. Robil som teda spolujazdca a nestíhal som sa diviť.

Dosť dlho sme sa viezli za takým poriadne baňatým a nablýskaným autom, že Cadillac Escalade.

Po prvý raz sme boli prekvapení, príjemne, keď zastal pred prechodom a pustil ľudí prejsť.

Po druhý raz sme boli prekvapení, keď sa potom pohol. Normálne mu niečo tieklo z výfuku. Najskôr som bol presvedčený, že sa mi to marí.

Lenže keď sa na jednej z ďalších križovatiek zase musel zastaviť a pohol sa, tieklo mu opäť. Špekulovali sme s levicou, že mu niečo netesní, že mu nespaľuje a musí mať spotrebu ako hovädo...

... ale pravda je pravdepodobne oveľa prozaickejšia. Asi práve vyrazil a mal auto studené. Vtedy sa voda vznikajúca pri spaľovaní pohonných látok, ktorá je normálne ako vodná para, stíha kondenzovať do kvapalnej podoby.

(Spotrebu ako hovädo však má, len si predstavte americké auto a SUV k tomu. Cca 17 litríkov. Ale to je iná story.)




17. 4. 2008

Vstúpil som po druhý raz do tej istej rieky + 43 %

Je to niekoľko mesiacov, čo som si v istom novinovom stánku kupoval lístky na MHD. Tetuška ma vtedy skoro okmínila o 14 korún, detaily si môžete prečítať.

Dnes som nakupoval v tom istom stánku. 10 lístkov po 14 korún, to je 140, platím tmavozelenou dvestokorunáčkou.

Výdavok bol vo forme dve mince + bankovka, konkrétne 10 + 10 + 20.

Tristo hrmených, teda nie tristo, to je málo, tisíctristo hrmených, to vyzerá na pokus o ošmeknutie o 20 korún!

Hlodá vo mne vážne podozrenie, že milá tetuška si už vypracovala systém na zdieranie nakupujúcich. Kto si už len bude narýchlo spočítavať komplikovaný výdavok... a keď si ho náhodou preráta, zoširoka sa bude ospravedlňovať so sladkým úsmevom, veď chybička sa stať môže.

Aj keď tetuška minule mohla byť iná ako dnes. Dokonca náhoda môže byť pes a skutočne sa mohla zastaviť nažrať dvakrát na tom istom mieste, kde som ja ponúkal potravu.

No podozrenie hlodá a tak je rozhodnutie jasné. Stánok za pár dní zase otestujem a ak sa pravidelnosť kmínenia potvrdí, poštvem na ňu dav.




15. 4. 2008

Tomanová odkrajuje, Kouřil ráta

Len v skratke pár bodov, lebo však niektoré fakty ste asi čítali - počuli - videli.

Dedičia sporiteľa v druhom pilieri, ktorý ešte nepoberal dôchodok, podľa dnešného nastavenia druhého piliera zdedia ním nasporené peniaze. Môžu si s nimi robiť, čo chcú.

Šéf Sociálne poisťovne Berny minulý týždeň prišiel s kritikou skutočnosti, že si za ne môžu kúpiť napríklad elektroniku. Do ..., veď sú to ich peniaze, tak prečo by si nemohli?!

Pani - prepytujem - ministerka Viera Tomanová teraz myšlienku rozvinula a v rámci globálnej kampane za totálnu elimináciu druhého piliera salámovou metódou navrhne nasledovné: peniaze už nebudú vyplatiteľné, ale pripíšu sa na účet oprávnených osôb (dedičov). Detaily a komplikovanejšie situácie (dedič mimo druhého piliera, už dôchodca a pod.) sa zatiaľ neriešili.

Zámer je jasný - vyštvať z druhého piliera do prvého čo najviac ľudí.

A čo na to Víťa Kouřil, známy to bloger zdravého rozumu a zhodou okolností aj jeden z bossov VÚB Generali DSS?

No predsa chytil zdravý rozum do hrsti a nechal si svojimi ľuďmi prerátať, či je to pre DSS výhodné alebo nie. Na jednej strane možno nejakí nasratí naštvaní sporitelia odídu, ale na druhej je možné, že veľa peniažkov, ktoré by sa podľa dnešných pravidiel odkotúľali, zostane pod správou DSS a tak zisky by mohli byť vyššie.

Jeho ľudia však asi ešte rátajú, výsledok je neistý, takže zatiaľ len opatrne pripustil, že "možno nie je správne, ak sa dôchodkové úspory môžu použiť na spotrebu." Možno je, možno nie. Čuchá prachy.

Každopádne levia pamäť mi ešte slúži, takže si veľmi jasne vybavujem pani - prepytujem - ministerku Vieru Tomanovú, ako v prvej vlne globálnej kampane za totálnu elimináciu druhého piliera salámovou metódou prišla s prevratnou myšlienkou, že vystúpenci si budú môcť našporené peniaze okamžite vziať a spotrebovať. Vidíte ten dokonale mantinelistický myšlienkový presun?

Je to riadna ... ech, nejdem nadávať, keď už som sa temer úplne zdržal hrubých výrazov doteraz, na konci postu si to nepokazím.




13. 4. 2008

Čo majú spoločné Marie Kabrhelová a protihlukové slúchadlá?

Dnes som sa len tak pre srandu králikov pozrel, za čím internetoví hľadači chodia na Leví šepot. Zväčša to nie sú moji pravidelní čitatelia, tí ma majú už niekde zaznamenaného... ale z týchto je šanca si pravidelných čitateľov vyrobiť.

Široko-ďaleko najpopulárnejšia fráza je "ordinacia v ruzovej zahrade". Zdá sa, že zažiť niečo také naživo je vec pamätihodná.

Mňa osobne väčšmi zaujali nezvyčajné frázy:

  • moja svagrina je s´vina
  • marie kabrhelova
  • antikoncepcia v menopauze
  • zaspať oblečený
  • sprchovacie šlapky
  • hetero wikipedia
  • štatistiky fajčenia muž žena tabuľky
  • čo je veštenie? - toto ľudí zavedie na stránku o neúspešnom veštcovi
  • veštec ma mat pokladnu, vestenie zdarma - ďalšie na túto tému
  • zivot levov - u mňa sa dozvedia, ako sa levy lovia
  • auto chrust
  • protihlukové slúchadlá
  • kde je pochovaný kurt cobain
  • betonovy brloh

Ani jednu som si nevymyslel. Len som ich trochu usporiadal. :-)


9. 4. 2008

Líškabonská zmluva

Som lev a nemám rád líšky. Občas zožerú niečo, čo by som bez ich prítomnosti mohol zožrať ja. Sú mojimi priamymi konkurentmi v potravinových reťazcoch.

Zdá sa však, že sa líškam podarilo dostať na výslnie, aspoň v týchto dňoch a aspoň na slovenskej savane.

Už niekoľko týždňov totiž počúvame o tom, aké dôležité je pre nás, aby Slovensko schválilo Líškabonskú zmluvu. Otázka znie: prečo?

Pokiaľ mi moje chabé vedomosti dovoľujú, hlavným argumentom zástancov novej zmluvy Európskej únie je fakt, že Európsku úniu je potrebné reformovať, pretože ju už nie je možné uriadiť. Mnoho zásadných rozhodnutí podlieha vetu každej jednej krajiny, aj tej najmenšej. Keď si pár desiatok tisíc Malťanov postaví hlavu, desiatky milónov Nemcov sa môžu aj hádzať o zem...

Fajn. Návrh euroústavy už raz bol na stole, od roku 2003. Rozbehla sa mašinéria schvaľovania jednotlivými štátmi. Niekde rozhodol parlament, niekde referendum. Konkrétne Francúzi a Holanďania poslali celú Euroústavu v referendách do teplých krajín.

Niekoľko múdrych hláv z Európskej únie dalo dokopy lišiacke riešenie. Vypracovali návrh novej reformnej zmluvy, ktorá dostala názov Líškabonská zmluva. Líškabonská zmluva preberá prevažnú časť obsahu euroústavy (podľa Wikipédie asi 99%), vynecháva však niektoré politicky citlivé ustanovenia.

Líškabonská zmluva by vraj mala byť priechodná a múdre hlavy prijali opatrenia na poistenie priechodnosti:

1. Zásadne ju netreba dať ratifikovať občanom, len žiadne referendá tam, kde to nie je výslovne potrebné podľa miestnej ústavy. Parlamenty úplne postačia. Výsledok: jediné referendum o Líškabonskej zmluve bude v Írsku.

2. Ako sa píše v zpráve z Česka, "generální sekretariát Evropské rady na tlak některých členských zemí neposkytl konsolidované znění v jednotlivých národních jazycích, tak jak bývá zpravidla zvykem. Proč tomu tak bylo, to nechávám k vaší úvaze."

Páči sa mi aj pokračovanie: "Podle kritiků Lisabonské smlouvy je tomu tak proto, že Evropská unie nechce, aby jednotlivé členské státy smlouvu příliš studovaly. Zjistily by totiž, že je v mnohém nevýhodná."

Ja sa teraz pýtam... nie, ja revem tentoraz, ako len vládzem: Koľkí z našich drahých (lebo nás stoja veľa peňazí, nie že by sme ich mali tak radi) ministrov a poslancov parlamentu vedia, čo vlastne v Líškabonskej zmluve je? Podľa toho mála, čo viem, sa jej vstupom do platnosti Slovensko vzdá mnohých kompetencií v prospech Bruselu.

A už vidím, ako sa členovia najsvojstojnejšej a najslovenskejšej strany za pár rokov budú biť do pŕs, že oni vždy bojujú za národné záujmy a to ten zlý Brusel si prisvojil právo rozhodovať o nás bez nás, do psej matere! ... vlastne do líščej matere!


8. 4. 2008

Úprimní žraloci

Obed v mojej obľúbenej reštaurácii. Pri vedľajšom veľkom stole sedí smečka. Nie smečkárov, ale žralokov (finančných). Ako lev sa od nich ešte mám čo učiť.

Žraloci vedia byť úprimní. Celú debatu, z ktorej som počul len nejaké útržky, jeden z nich zhrnul výstižne lepej žraločici:

"Úprimný predajca Ti povie: tento a tento náš produkt je najlepší na trhu, aj keď henten a onen, prípadne iný náš produkt zďaleka nie je najlepší."

Žraločica prikyvuje.

"Ale lojálny predajca Ti povie: tento náš produkt je najlepší na trhu, henten má najlepšie toto, onen hento a ešte iný náš produkt nemá konkurenciu vo farbe písmen zmluvy."

Žraločica stále prikyvuje.

"Čo mysliš, ktorý viac zarobí?"




4. 4. 2008

Už sú tu!

Nenahováram si, že som na ulici niečo výnimočné. Nevyzerám ako obyčajný lev, vyzerám ako obyčajný človek.

Napriek tomu si ma po čase opäť vyhliadli vierozvestcovia. Konkrétne jeden.

Pred hlavnou poštou ku mne pristúpil mladý muž. Oslovil ma z ničoho nič. Podobne ako moja včerajšia známosť, ani tento nemal záujem o žiadne materiálne statky, ktoré by mali prejsť odo mňa k nemu.

Hovoril po slovensky, ale strašne divne. Vraj misionár. Kukám naňho, kravaťák, na hrudi pripnutá ceduľka.

Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní.

Tak mormoni k nám už z Utahu dorazili.

Nadhodil mi pár sondovacích otázok o zmysle života a šťastí a potom že či by som sa niekedy inokedy o tom nechcel tak 20 minút porozprávať. Nechcel som. Dasvidania.



3. 4. 2008

Dobrý skutok?

Oslovil ma dnes na busovej zastávke starší pán.

Nezožral som ho, keďže nechcel peniaze, ani gastráče. Chcel vedieť, ako sa dostane k Inchebe. V Inchebe je Coneco, stavbársky veľtrh, ak ste to náhodou nevedeli.

Ujko mal pod kabátom oblek, v ruke kožená taška. Keďže sa to celé odohralo uprostred sídliska, predstavujem si, že vyrazil odniekiaľ z menšej osady do hlavnej slovenskej osady na veľtrh a tu prespal u nejakého známeho.

(Alebo bol na Coneco aj včera a možno večer zbalil nejakú miestnu single levicu, u ktorej sa potom potil do perín. Vyzeral osprchovane, mimochodom.)

Každopádne som mu poradil číslo busu a spomenul, že aj ja ním idem. V buse som naňho videl skoro celú cestu. Akonáhle sa objavila výšková budova Incheby v dohľade, začali s ním šiť všetci čerti.

Prichádzame na zastávku. Rozmýšľa - vystúpiť, nevystúpiť... pokrútil som rukou, všimol si. Upokojili ho až na ďalšej zastávke niekoľkí ďalší kravaťáci, ktorí vystupovali. Pozrel na mňa, prikývol som.

Usmial sa. Na leva. Som taký milý levík, aj na starších pánov.



31. 3. 2008

Slušné stravovanie leva v reštaurácii

Ej, tak som si po kvalitne strávenej polovici pracovného času vyrazil na obed do obľúbenej reštaurácie.

Na obed chodím neskôr než davy, takže oceňujem, že v "mojom" podniku majú menu často aj po jednej hodine. A keď sa denné menu minie, stále je v zálohe možnosť objednať si pizzu z výberu.

Dnes som sa bohužiaľ ocitol uprostred vtipu, partnerkou mi bola najstaršia servírka, cca 50 rokov, obecenstvom dohromady 5 levíc pri dvoch stoloch.

"Prosím Vás, máte ešte z menu dvojku?"

"Nie, už nie je."

Zamyslím sa a zavalaším: "Tak potom si prosím PIČU šestku..."

Pol sekundy, uvedomenie, chytil som sa za ústa a očervenel. Ďalšia sekunda a už som sa prekotne ospravedlňoval, stále viac červenejúc.

"To je v pohode, tak je to po poľsky," vraví mi servírka, ale vo mne rezonuje otázka, že či ozaj. A čo si o mne pomyslia tie levice naokolo.

No čo vám budem hovoriť. Pokukovali po mne a mňa striedavo oblieval pot od hanby a dusil ma smiech od komičnosti celej situácie.

Tringelt som nechal väčší ako obvykle...



28. 3. 2008

Teraz 4:4 v Košiciach - a slovenskí komentátori

Pozerám, že Košice sú v tejto fáze na tom lepšie.

Skalica odvrátila útok a pomocou prihrávky rukou v obrannom pásme sa dostala do útoku.

Rev z tribún a komentátori komentujú, že niektorí diváci asi nepoznajú pravidlo o tom, že prihrávka rukou v obrannom pásme je povolená.

Ale akosi si tí dvaja mudrlanti nevšimli ani v reále, ani v opakovačke, že dvaja vracajúci sa Košičania sa o dušu spasenú hlásili ako na záchod, že prišlo k porušeniu pravidiel. Len melú.

Tiež bieda... ale podobne ako u rozhodcov sme si už na to zvykli. Presnejšie prepíname na Čechov, kedykoľvek sa dá.




Teraz 3:4 v Košiciach - a slovenskí rozhodcovia

Košice práve dali tretí gól v presilovke 5 na 3.

Kto si všimol hokejku košického hráča, ktorá bola v bránkovisku už niekoľko sekúnd predtým a ktorá vôbec nehrala?

A kto si spomína na jeden z predchádzajúcich zápasov, keď drbnutý rozhodca neuznal Skalici gól pre hokejku Skaličana zlomok sekundy pred gólom v bránkovisku?

Strašná bieda...


27. 3. 2008

Biela strana alebo tak nejak

Aj obskúrny Leví šepot sa pripája (viac napr. u Bohumila alebo na SME):


























(Tak mi napadá, že takto znie skutočne tichý šepot.)

26. 3. 2008

Zvieratká predávajú?

Pozeráme s levicou Mafstory. Bavíme sa. Keďže však program nejde na verejnoprávnom draho zaplatenom kanáli, ale na komerčnom, je prerušovaný reklamou.

Levica sa pri n-tom spote znechutene ozve: "To je strašné, čo stále majú s tými zvieratami? No napríklad v tejto reklame od začiatku ukazujú nejaké psy."

Ja som dovtedy zvuk reklamy nevnímal, nuž zdvihnem zrak od papierov, pozriem na obrazovku, v ľavom dolnom rohu výrazné logo.

"A čo majú ukazovať, keď je to reklama na Pedigree?"

Levica chytí hlavu do rúk a smeje sa: "Ja som už úplne slepá."

Áno, každý si buduje iné štíty proti reklamným atakom. Levica je slepá, ja skôr hluchý.

Nevidím zlo, nepočujem zlo.



25. 3. 2008

Stĺpiky prehrávajú

Keď som pred polrokom hlásil, že niekto sa rozhodol ochrániť trávnik pred šoférmi a na jeho okraj inštaloval niekoľko kovových stĺpikov, tušil som, že celá záležitosť nemdopadne dobre.

Už o mesiac bolo o čom písať v onej záležitosti.

Dnes je jasné, že celá akcia bola viac-menej zbytočná. Dva stĺpiky sú dôkladne vyvalené a diery po nich už dávno zacelené, akoby tam nikdy ani neboli.

Čo je však dôležité pre funkciu stĺpikov ako celku, rohový sĺpik zásadne obmedzujúci vjazd áut na trávnik už tiež nie je na mieste. Na rozdiel od predchádzajúcej dvojice nebol vyvalený. Je ufaklený tesne pri zemi. Neviem, či ho niekto tak dôkladne zohol, že sa zlomil alebo či ho niekto odrezal. Nepríjemnou pravdepodobnou udalosťou však je, že hodný kus trávnika pod kolesami čoskoro zhynie.

Darmo, keď nie je kde parkovať, trávniček nemá šancu...



19. 3. 2008

Dvakrát masaker typu auto - chodec

Včera som tu hrešil na slovenské politické strany, dnes idem nadávať na dopravnú ohľaduplnosť v Bratislave.

V prvom (takmer) masakri som bol priamo účastníkom deja. Doteraz som si myslel, že pomenovanie pešia zóna je odvodené od faktu, že je určená primárne pre peších. Iste, chápem, sú autá, ktoré jednoducho musia do pešej zóny vojsť. Vodiči tam bývajú, dovážajú tovar, privážajú invalidov a podobne. Ale aby si z pešej zóny niekto urobil pretekársku dráhu a po tom, čo chvatne uskočím, mi ešte ukázal prostredník, to je voľačo nevídané.

Áno, videl som film Peacemaker, kde sa George Clooney s Nicole Kidmanovou preháňajú po bratislavskej pešej zóne (tváriacej sa ako viedenská) a promenádujúci sa odskakujú. Lenže Georgík nikomu ručne nefakoval! (I keď možno len preto, že mal plné ruky iných hriešnych činností - nesúvisiacich s Nicole.)

Pri druhom (takmer) masakri som bol iba pozorovateľom. Dvojprúdová jednosmerná cesta, prechod pre chodcov, semafory. Chodcom svieti červený stojaci panáčik, autám zelená. Prúd áut ide - a poniektorí chodci idú tiež. Kreténi. Nechápem ich logiku.

Ostatne, tento druhý prípad nie je ničím vynimočným, úplne vychytené miesto podobného typu je prechod pred Tescom na Kamennom námestí, kde je iba jeden pruh pre jazdu zo Štúrovej na Špitálsku a hneď električkový ostrovček. Postaviť tam a inde policajta a automaticky inkasovať. Dohovor nepomôže.

Záver? Chodci ako skupina a vodiči ako skupina sú tu v Bratislave akoby ich jedna mater mala. Ohľaduplní tam i tam, ale aj hromada kreténov na oboch stranách.

Otázka znie, ako možno v takej džungli so zdravím a čistým svedomím prežiť...




18. 3. 2008

Stranícke vlhko na Slovensku

Mám taký pocit, že slovenská politická scéna ide od desiatich k piatim. Presnejšie, od piatich k nule. Alebo ešte skôr do mínusu.

Včera bol zverejnený prieskum volebných preferencií na marec. Vezmem jeho favoritov zaradom:

1. Smer-SD 42,8% - o Hranolčekovej strane sa neoplatí stratiť ďalšie slovo, nadávok sú plné nielen internet a tlač, ale aj reči ľudí, s ktorými sa bežne stýkam. Moje okolie je tak strašne vychýlené oproti slovenskému normálu, že nechápem, kde Smer tých vyše 40% berie...

2. SDKÚ-DS 14,7% - v poslednej dobe mám pocit, že táto strana má ešte stále viac ako 10% nie vďaka, ale napriek svojmu vedeniu. V podstate je to značka, ktorá má zvuk. Ale ešte zopár takých skvelých vystúpení ako včera a bude vymaľované. (Prosím pekne, nie som ani priaznivcom bratislavskej skupinky, len súhlasím s komentátormi, že SDKÚ v poslednej dobe hnije ako porast na prízemí pralesa.)

3. SNS 13,8% - Slota & Rafaj na čele, opäť úplne stačí na vytvorenie si obrázku o krčmovom diletantizme strany, ktorému skvelo sekunduje kofa z trhu.

4. SMK 8,9% - v posledných voľbách temer 12%, dnes len 2/3 asi 3/4, podobne ako v predchádzajúcich prieskumoch. Uniká mi logika výmeny relatívne umierneného Bugára, ktorý bol schopný pritiahnuť aj Nemaďarov, za militantnejšieho Csákyho.

5. ĽS-HZDS 8,1% - a do tretice vládna koalícia. Veľký Mufty, ktorý sa vždy vráti ako nejaký zombie, hoviadko božie Urbáni, ktorý vytára aj to, čo nevie - a napriek tomu ešte prežívajú...

6. KDH 6,9% - "úspešne" rozdelená odchodom štyroch jakobínov a paralyzovaná Hrušovského veterníkovými spôsobmi - nulová iniciatíva v zásadných rozhodnutiach plus imidžové presadzovanie vecí, ktoré nemajú šancu na úspech a v dôsledku aj nulový vplyv na pozitívny imidž.

7. KSS 2,5% - oh, god...

Nevravte mi, že mám za dva roky voliť trebárs Palka... doteraz som vždy využil svoje volebné právo a dokonca som párkrát bol so svojím rozhodnutím spokojný, aj keď moji nie vždy vyhrali, ale toto vyzerá byť... pomôžte mi nejakým slovom... v piči?

P.S. Viete o mne, že som ináč celkom slušný lev, ale toto je mimo moju kontrolu. Je to mimo moju kontrolu. Je to mimo moju kontrolu. ... (Valmontova mantra)





17. 3. 2008

Priviazaný na posteli sleduje hokej

Víkend nebol práve ideálny.

V noci z piatka na sobotu som sa zobudil na niečí kašeľ. Levica spala, takže bol môj. Nepríjemné... po milovaní som si neobliekol pyžamu, zadriemal som mimo periny a malo to dosť rýchly priebeh.

Nejako som zase zaspal, už oblečený, ráno som zase kašľal, takže po vysávaní som sa definitívne usalašil pod perinou. Kniha, spánok, kniha, spánok.

Ešte šťastie, že práve beží hokejové play-off. Trochu mi spestrilo sobotu i nedeľu. Ani neviem, či mám fandiť Slovanu alebo Trenčínu, keďže prvý zápas vyhral Slovan, v druhom som držal Trenčínu - aby bolo zápasov čo najviac.

Gól sekundu pred koncom za vyrovnaného stavu, to sa často nevidí. Kukol som na časomieru, keď na nej bolo 19:56 a hovorím si "teraz už to musí vystreliť" - vystrelil a fakt drsný padáčik po teči skončil v sieti. Parádny moment.

Čo ma však zaujalo ešte viac, to bolo predchádzajúce vylúčenie. Darmo sa slovanista rozčuľoval, že ho rozhodca poslal von za takú vtákovinku, faktom je, že poradie udalostí bolo takéto:

1. Súboj pri mantineli, slovanista strčil do Trenčana, ktorý padol smerom k mantinelu a k puku.
2. Trenčan zametá puk rukou pod seba, ale puk bolo kamerou vidno.
3. Rozhodca zapískal, možno puk zo svojho postavenia nevidel, možno nechcel, aby sa situácia vyostrila.
4. Trochu mimo si trenčiansky brankár okamžite dáva dole masku.
5. Slovanista krosčekuje Trenčana, nie nejako brutálne, ale viditeľne a jasne.

Slovanista sa pravdepodobne rozčuľoval najmä kvôli bodu 2, lebo v najhoršom prípade sa to dalo kvalifikovať ako zdržovanie hry. Keďže ale predtým bolo 1, myslím, že rozhodnutie rozhodcu v tomto prípade bolo OK.

Lenže pre vylúčenie boli podľa mňa podstatné najmä akcie 3-5. Zapískané bolo, o tom niet debát. 4 to dokazuje a navyše dokumentuje známy fakt - hvizd rozhodcu znamená pre hráčov podvedoméa niekedy aj vedomé uvoľnenie, hra je prerušená, koncentrácia poľavuje, ani svaly už nárazy neočakávajú.

Práve preto hráči nemajú radi, keď sa strieľa na brankára po zapískaní a preto by sa mali akékoľvek fauly po odpískaní tvrdo trestať - možnosť zranenia je kvôli nižšej koncetrácii oveľa vyššia.

5 si dve minúty jednoznačne zaslúžila.

Iná vec je, že celkovo podľa mňa rozhodcovia nepodali úplne ideálny výkon - ale tak relatívne fair na obe strany...



11. 3. 2008

Robil som vysušeného bezďáka

Mal som dnes oblečený jarný kabát. Cestou z obeda som sa asi niekde obtrel, takže som ho mal trochu špinavý. Nič skvelé, ale stane sa.

Šiel som okolo veľkopredajne potravín. V diaľke som zahliadol známu levicu. Vybral som sa k nej, že ju pozdravím. Keď už som bol bližšie, všimol som si dve veci.

Rýchlo som zistil, že tú levicu som nepoznal, nebola to ona. Navyše sa k nej privinul nejaký mladík, tvorili spolu pekný pár. Začali sa bozkávať, jar je jar.

Usmial som sa a decentne odvrátil pohľad. Nasmeroval som ho konkrétne do okna veľkopredajne. Kukal som na fľaše s alkoholom.

"To musíte na ten chľast myslieť stále? Keby ste radšej išli robiť," povedala okoloidúca babka.

Usmievať som sa neprestal. Totižto tú babku som si vymyslel, ale keby náhodou vtedy okolo nejaká išla, presne tak som jej mohol pripadať.



10. 3. 2008

O lovení levov

Ostrovanka si na túto tému zažartovala. V skratke zopakujem jej návod na to, ako uloviť leva. Robí sa to nasledovne.

Ulovíš troch levov a dvoch pustíš.

Áno, áno, je to vtip. :-)

Lenže ako lev predsa musím vedieť, ako sa levy SKUTOČNE lovia, aby som sa tomu prípadne mohol vyhnúť.

Takže ako skutočne uloviť leva v Afrike?

Základom je, že sa predpokladá, že nejaký lev v Afrike je. (Keby už boli levy v Afrike vyhynuté, už by tam nikto na ne nechodil, to dá rozum.)

Afriku si rozdelíme na dve polovice. Pozrieme do jednej. Je tam lev? Ak áno, už sa budeme venovať len tejto polovici. Ak nie, určite je lev v druhej polovici a budeme sa venovať tej.

Vybranú polovicu zase rozdelíme na dve polovice. Pozrieme, v ktorej je lev a tej sa budeme ďalej venovať.

A tak ďalej, a tak ďalej, postupne máme vybranú štvrtinu, osminu, šestnástinu, tridsaťdvojtinu, šestdesiatštvrtinu, ... Afriky, až kým nemám takú malú časť Afriky, že sa do nej lev ledva zmestí.

Hodíme na túto časť Afriky pevnú sieť a lev je ulovený.

Ako to je potom s tým vyhnutím sa uloveniu? Ja som to riešil tak, že sa v Afrike nevyskytujem, som v Európe, tu zatiaľ lovcov levov nenapadlo hádzať siete.

Aj keď... levica ma predsa ulovila.... Hm. Alebo som ulovil ja ju? :-)




7. 3. 2008

Slnko z nečakaných miest

Včera sme si s levicou dali záväzok vstať skôr. Zmena času je už na obzore. Aj spať sme šli skôr, aj budíky nastavili.

Myslíte si, že sme záväzok dodržali? No, keď sa takto pýtam, asi myslíte, že nie. Ale pravdou je, že sme ho dodržali! Už na tretí budík som sa z postele vymotkal.

Pri raňajkách ma čudne oslňovalo svetlo. Slnko?! Potvora, odrážalo sa od protiľahlého domu v uhle, ktorý ani nepamätám. To je z toho, že človek vstáva skoro. Vidí veci nevídané.

A tutoka vo fache to isté. Slnko v okne. To úplne nevídané nie je. Ale ani bežné.

Nebojte, v pondelok už budem v normále. Alebo bude zamračené, takže zo slnečného pohľadu bude aj tak jedno, kedy vstanem.




29. 2. 2008

Hahaha, Kližanová-Rysová

Hovorkyňa Smeru-SD ma práve pobavila. Zapol som Televízne noviny na Markíze, čo nové... a pozerám, že sa Muftyho parta s Kvádrovou partou opäť kvôli niečomu hádajú. Nepoznám detaily, ale to nevadí. Panské huncútstva.

K tomu zaznelo vyhlásenie hovorkyne:

"Vyhláseniu ĽS-HZDS strana Smer-SD nerozumie a považuje ho za nenáležité."

E? Ako môžem považovať za nenáležité niečo, čomu ani nerozumiem? :-)



28. 2. 2008

Kolegovia nakupujú nehnuteľnosti

Niekoľkí naraz to riešia. (Podľa mňa si nevybrali práve ideálny čas, no ale to je ich vec...)

Niektorí tak, že vážne, niektorí si z toho robia srandu.

"Dobrý deň, keďže som nikde na Vašej stránke nenašiel ceny, zaujímalo by ma, koľko u vás bude stáť dvojizbavý byt. Ďakujem, Šaňo."

To sa pýtal Šaňo mailom developera projektu Eurovea.

"Jednospálňový byt približne 9 miliónov Sk bez DPH."

To bola odpoveď, po ktorej som niekoľkých musel pozbierať pod stolom, od smiechu sa sami nevládali postaviť.

"Počuj, zavolaj im a povedz, že ďakuješ za informáciu a že teda asi potvrdíš rezerváciu v River Parku..."

"Hej, Šaňo, a potom zavolaj do River Parku, že si si to rozmyslel, že tie električky sú asi predsalen príliš hlučné..."

"Ty debil, ja tam nemám rezerváciu!"

A znova všetci pod stolmi.

Tie ceny sú úplne mimo. Nahadzujem, že však keď niekto má toľko prachov, tak si už radšej kúpi slušný rodinný dom niekde mimo tohto blázinca. Tu ma Šaňo preruší:

"Ale veď to by bolo fajn pre slobodného, mať luxusný byt blízko centra, ja by som to bral. To vieš, ty máš už iné priority..."

Som starý lev.

Nevadí.



27. 2. 2008

Panelák frčí

Výborný seriál, vravia ľudia ... od seriálu.

Des a hrôza, vraví Germa.

Problémy s product placementom, vraví mediálne.sk.

Nuda, nuda, nuda v prvom pláne, vraví lev. Aj Nuda v Brne bola menšia nuda a to tiež za veľa nestálo.

Vo Fun rádiu som opäť počúval rannú šou s Adelou a Sajfom. Viete, že ich počúvam a vždy sa teším, čo za hosťa si dotiahnu.

Dnes mali režiséra Paneláku. Ó bože, to boli kydy. Dva za všetky.

Vraj Panelák nemá byť sitcom, ale daily soap a humor je v ňom len akousi pridanou hodnotou. Asi som blbý, ale vy ste tam nejaký humor postrehli?

Vraj taký daily soap má byť v podstate reálny. Asi som konzervatívny, ale zdá sa vám vyhlásená súťaž o nebytový priestor, ktorá má podľa vyhlasovateľa nepokryte a úplne otvorene cieľovú pásku v jeho posteli, reálna?

My sme s levicou predsa len asi masochistické hoviadka. Predvčerom sme sa rozhodli zobrať Panelák ako humornú šou, v ktorej sa rehoceme na blbosti scenára, slabote hercov a stupídnosti celého výtvoru.

Neviem, či televízia Joj mala so seriálom takýto cieľ, ale ak išlo len o sledovanosť, možno to nakoniec nebol až taký najhorší ťah. Hehe.



25. 2. 2008

"Komplexný" levicový deň

Nie, nepomiešal som slovenčinu s češtinou a nebude to o politike.

Bude to o leviciach. Už som kedysi spomínal, že na dobre vyzerajúce levice sa dobre pozerá.

Má to však jeden háčik. Úplný hák.

V lete levice všeličo odhaľujú, ukazujú, tu rafinovane, tu priamo. V meste však väčšina nosí tmavé okuliare, takže jedna zložka vizuálneho zážitku je pre pozorovateľa silne potlačená. Nevidno oči.

V zime, naopak, sú levice zväčša naobliekané. Zima je zima a zdravie máme len jedno, holé kríže sa poniektorým za pár rokov pripomenú.

Je len niekoľko dní v roku, keď tmavé okuliare ešte nezakrývajú tváre, ale oblečenie už začína odhaľovať krivky skryté pod ním. Pozorovateľ si môže celok vychutnať komplexne.

Dnes bol taký deň.

21. 2. 2008

Na takúto chybovú hlášku sa nemožno sťažovať

Služba staznosti.sme.sk mala dnes menší výpadok. Aj v minulosti si pri takej príležitosti dovolili humor, no zdá sa, že "zabava graduje".



Vyberám z obsahu:

"Tato sluzba SME.sk momentalne nie je dostupna, pretoze ... trpaslici, ktori pohanaju server, zaspali do prace, doslo k neocakavanej hardverovej chybe.

Pracujeme na potrestani trpaslikov odstraneni problemu.

Zatial mozete vyskusat sluzby, ktore funguju na inych nasich serveroch a strajk trpaslikov vypadok ich mozno nezasiahol:"

Zasmial som sa - ale mám niekoľko vyrývačských otázok:

1. Tak zaspali tí trpaslíci alebo štrajkujú?
2. Ak štrajkujú, akú úlohu v celej veci zohrávajú odbory?
3. Dá sa v prípade štrajku vôbec hovoriť o nejakom potrestaní?
4. Zoženie si sme.sk v podobných prípadoch nejakých štrajkokazov, napríklad škrečkov?

:-)



15. 2. 2008

Je toto šoférsky vrchol?

Nie je, viem. Ale poďme po poriadku.

Pri čakaní na zelenú si čas zvyknem krátiť pozorovaním prechádzajúcich áut.

Sledujem, koľkí počas šoférovania telefonujú. Poviem vám, keď niektorý deň nepostrehnem ani jediného telefonujúceho, je to sviatok.

Včera som mal sviatok. Okrem toho, že bolo Valentína, nenašiel sa ani jeden telefonujúci.

Dnešok to však tromfol.

Opäť som postával na ostrovčeku uprostred križovatky a čakal na kráčajúceho pandrláka. Jedno z áut divne vybočilo z jedného pruhu do druhého. Zavrávoralo, zavlnilo sa, akoby smerom k nám. Na zlomok sekundy mi zaredlo.

Pozriem s hrôzou cez predné sklo a... na ústa šoférujúceho chlapa bola spredu prisatá žena zo sedadla spolujazdca, videl tak leda prd.

-*-*-*-

Niekedy som si myslel, že scenáristi filmov si tie nepravdepodobné príhody vymýšľajú pod vplyvom halucinogénov, že skutočnosť nemôže byť tak odlišná od normálu.

Kedysi som fajku v noci v stojacom aute považoval za vrchol dekadencie, že také voľačo sa bežne v živote nestáva. Lúčne hry za svetla s levicou ma už neprekvapili. Dnes som mohol byť mŕtvy a v novinách by vyšiel titulok: "Zrazili leva počas prehliadky mandlí."

Tisíctristo hrmených, veď Valentín bol včera... scenáristi ten život predsa len poznajú.




14. 2. 2008

Valentínka

V rámci revu "Valentínky von!", ktorý odštartoval Revo (kto iný), si tiež zarevem, veď som predsa lev.

TOTO JE VA-VA-VA-VA-VA-VA-VA-VA... (čo som to chcel? jaj...)

TOTO JE VALENTINKA PRE LEVICU,
NIE PRE ŽIADNU INÚ CICU,
...

(áno, moje veršovanie je biedne. končím...)





13. 2. 2008

Krišna mi vylepšil deň

Nebojte sa, nie som prívržencom tohto indického boha.

Len som hľadal nejakú potravu. Kráčal som po ulici, rozhliadajúc sa po vývarovniach. Priskočil ku mne mladý človek a zjavne mi chcel niečo povedať. Mal v ruke knihy a celkovo nevyzeral na somráka, tak som sa pristavil.

"Dobrý deň. Ja tu dnes oslovujem inteligentných ľudí."

"Ale ja nie som inteligentný a navyše som lev."

Nie, to som mu nepovedal. Bolo to v skutočnosti takto:

"Ale ja nie som inteligentný."

Čiže leva som z prejavu vynechal. On sa nenechal mojou poznámkou vyrušiť a spýtal sa, či poznám Krišnu. Pritakal som, tak povedal, že aj on, že je jeho prívržencom a či by som si o ňom nechcem niečo viac prečítať.

"Ďakujem, ale ja na to nie som."

Tým som slušne povedal, že také sprostosti ma nezaujímajú a že debata skončila. Nedal sa.

"Tak vezmite jednu knihu aspoň priateľke..."

No, už vidím, ako by ma levica hnala.

Ale prečo vlastne? Veď ten Krišna nemôže byť taký blbý. Dokázal svojim nasledovníkom odovzdať schopnosť poznať na ulici inteligentného človeka. Lebo samozrejme inteligentný som. :-)

Či to nebude tým, že za inteligentného sa považuje každý, takže ide o stávku na istotu?


11. 2. 2008

Keď už sme u toho zrovnoprávňovania...

Germa má post o nerovnakom zaobchádzaní s fajčením a pitím alkoholu v krčmách. Tak fajčiť má byť zakázané a piť sa môže? Aká tu je rovnoprávnosť v prístupe štátu k drogám? Zrovnoprávniť! (?) :-)

Iným zrovnoprávňovaním, ktorého významnými predstaviteľkami boli sufražetky, je zrovnoprávnenie postavenia mužov a žien v spoločnosti. Kam sme to dopracovali?

Čo si budeme navrávať, štatistiky hovoria jasne, ženy za tú istú prácu dostávajú menej. Navyše sa u žien počíta s tým, že robia doma a muž má rodinu zabezpečiť. Akademickí ekonómovia preto prišli s myšlienkou daní závislých od pohlavia - muži by mali vyššie sadzby ako ženy, aby nakoniec skončili za rovnakú prácu narovnako.

(Dnes sa bohatci sťahujú do daňových rajov, aby ušetrili na daniach. Koľkí muži by si dali odfiknúť párok a preoperovať sa na ženu kvôli nižším daniam? Harpagon - kto ďalší?)

Dane závislé od pohlavia už nie sú len akademickou témou. Konzervatívna Španielska Partido Popular z nich urobila tému volebnej kampane. Že vraj konzervatívna strana, no to určite, za taký revolučný návrh by sa nemusela hanbiť ani Marie Kabrhelová.

Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští a celkom možné, že dane založené na pohlaviach by mohli mať aj viacero negatívnych dôsledkov. Asi najdôležitejší: je to ďalšia erózia rovnosti pred zákonom. To už by sme mohli mať dane závislé od dosiahnutého vzdelania, počtu stoličiek v byte, hustoty porastu hrude...

Počujete pán Sulík? Nepočujete, lebo toto je len taký šepot. Ale ak toto v Španielsku prejde, rozlúčme sa naveky s prehľadným daňovým systémom.

Amen.



10. 2. 2008

Pokuta a partner

Palculienka písala o.i. o pokute, ktorú dostal jej drahý (ku koncu článku, ale prečítajte si ho celý, je dobrý, taký zo života).

To mi pripomenulo, že nedávno sa levica tiež pokúsila nepovedať mi o nákupe bločkov. A možno len zabudla. Ráno sme išli jej autom, sadám si teda na miesto spolujazdca a pod nohami klasický papierový bordel. Klasický = použité parkovacie lístky. Idem vyhodiť do smetí. A badám, že nielen parkovacie lístky, je tam aj niečo iné. Bločky.

Merali na Patrónke. Autá sa valia v súvislom rade, všetky plus mínus plus 10 km/h. Vybrali si auto pred levicou a levicu. Ukecala to na niekoľko stoviek aj s bločkami. Že vraj radar zachytí len niektoré autá, keď sa takto valia. Nadávala ako baník, keď mi to rozprávala.

Lepšie ako 135 eur Palculienkinho drahého. Lenže zase vo Francúzsku sa s obsadzovačmi miest invalidov neserú tak ako u nás, aj nevedomými. U nás na to dlabú.



8. 2. 2008

Problémy s pizzou

Tak sa dnes na obed trochu potrápil. Zašli sme do pizzerie.

Pizzu zvyknem jesť v podstate bez príboru. Nožíkom si ju doodeľujem, potom jednotlivé trojuholníkoidné kúsky beriem do ruky a jem ako chlieb.

To ide ľahko, pokiaľ je pizza pokrájaná takto:



Vidíte tie skoro rovnaké trojuholníky, to pretínanie štyroch rezov v jednom bode?

Lenže dnes mi doniesli niečo oveľa menej vydarené. Nie chuťovo, dizajnovo. Rezy boli vedené asi takto:



S kúskom ako je červený, najmenší, žiaden problém nebol. Chramst na jednu šupu!

So žltými kúskami to bolo horšie. Musel som na ne použiť vidličku, nedalo sa ináč, ak som si nechcel zašpiniť laby.

Nakoniec zelený kúsok sa tiež nedal dobre chytiť. Príliš veľký. Pizza bola tenká ako má byť, takže sa ohýbal a dobroty z neho padali.

Ech...




7. 2. 2008

Marlenkout

Nie je to tak dávno, presnejšie to bolo 9. januára. Grga Pitić spísal svoje grgovské zážitky s Marlenkou.

Vravím si: "Moje oči,
o čom ten Grga točí?"


Nebola to žena, tú by si Grga nekupoval, presnejšie nekupoval by si ju v potravinách. Tak, čo to kurvadrát je?

Bol som totálne out. Marlenkout.

Rýchlym googlovaním som zistil, že je to nejaký medový koláčik, že ho predávajú v baroch, kaviarňach a obchodných domoch TESCO. Ešte stále som to nejedol a ani nehodlám. Predáva to Grgov trávový dealer a to hovorí za všetko - ten ide len do dlhodobých kšeftov s oddanou klientelou.

Dnes som na to počul reklamu v rádiu. To už zase na látky spôsobujúce závislosť môže byť vysielaná reklama? A aká je spotrebná daň z Marlenky?

Klobáska je mňam. Zostávam Marlenkout.




5. 2. 2008

Ako zlepšiť príjmy rozpočtu a nezvyšovať dane

Snáď každý štát bojuje s problémom "kde vziať".

Dane - veľmi nepopulárne.

Koncesionárske poplatky - už aby boli zrušené.

A čo takto vziať si to, čo nie je ničie? To bola v minulosti klasika jednotlivcov, pomnime na Divoký západ, aj štátov - ako pekne si európske mocnosti rozporcovali Afriku.

Vo včerajšom Wall Street Journale bol veľmi pekný článok o tom, ako si jednotlivé americké štáty berú to, k čomu sa vlastníci nehlásia.

Majú to ošetrené zákonmi. Pôvodne mali slúžiť na správne prinavrátenie majetku vlastníkom, ale stali sa nástrojmi na zisk prostriedkov do štátnych kás.

Päť rokov sa nestaráte o svoj účet v banke? Rozlúčte sa s ním. Nestaráte sa o akcie? Do videnia. Štát to preberie za vás a láskavo sa vám stará o majetok. Občas si ho privlastní.

Napríklad Delaware sa s tým nekašle. Máte nejakú dobu v trezore uložené šperky? V pohode ich predajú a výnos použijú v rámci rozpočtu.

Na konci článku je tabuľka - koľko jednotlivé štáty prebrali do svojej starostlivosti a koľko vrátili vlastníkom.

Späť na slovenskú savanu. O čom je ten v poslednej dobe slávny Slovenský pozemkový fond?



1. 2. 2008

Čo je to za študentský život?

Tí z vás, ktorí ste študovali alebo ešte študujete na vysokých školách: viete si predstaviť štúdium bez serióznych párov? On a ona držiaci sa za ruku, patriaci k sebe rok, dva roky, celé štúdium?

Zdá sa, že na amerických univerzitách už s tým majú problém...

Malú omrvinku tohto som zažil. Jeden z mojich spolužiakov bol až do uši zaľúbený do jednej medičky. Akoby spolu chodili, vlastne seriózne spolu chodili, ale boli spolu oveľa menej, než by bol býval chcel. Stále študovala. Sú dve možnosti: buď ten vzťah nebrala tak vážne ako on alebo to lekárske štúdium bolo až také náročné už vtedy.

Najbiednejšie sú na tom mladé levice typu spomenutého už aj v odkazovanom článku. Serióznu známosť si nenašli počas štúdia kvôli hromade učenia a keď prišli do praxe, nenájdu si tiež nič, lebo nemajú pre samú prácu čas. Nakoniec vezmú, čo sa namanie alebo zostávajú single. Odtiaľ sa berú názory, že levy neberú inteligentné levice. Brali by - aj ja jednu mám :-) - len tie levice nevystihnú správnu chvíľu.

Merci beaucoup za internet, ten dáva šancu aj tým (levom i leviciam), čo zaspali na štarte. Len nesmú naraziť na brutálneho úchyláka.




30. 1. 2008

Pohreb kníh

Naša firma sídli blízko stredne známeho a stredne veľkého vydavateľstva.

Dnes sa koná pohreb kníh. Po Novom roku treba vyprázdniť sklady, aby sa mohli naplniť novým tovarom. V supermarketoch sa s týmto cieľom konajú výpredaje. Vo vydavateľstve sa za týmto účelom objedná Avia, ktorá zavadzajúce knihy odvezie do zberu.

Knihy sa povaľovali na chodníku. Neodolal som a začal som v nich listovať. Úprimne povedané, skoro samé sprostosti. V rámci definície sprostosti = nepredajné. Kto si už v dnešnej dobe kúpi zbierku esejí politika v dôchodku starých 10 rokov? Pokiaľ to vydali v náklade 1000 ks, nejakých 900 im muselo zostať, ostatné dotyčný rozdal ako autorské výtlačky. (Ak v náklade 10000 ks, zostalo im 9900.) Ale tak veľa ich snáď nevytlačili...

Napriek hromade hlušiny som našiel zopár chutných kúskov duševnej potravy. O levoch je známe, že nepohrdnú ani mršinami a hyeny odoženú. Nepohrdol som ani ja a odkúsol som si ich zopár. I zopár ďalších mrchožrútov si ešte stihlo odhryznúť.

Avia práve odchádza. (Snáď nie do krematória, ale naozaj do zberne. Aj tak je to drsné.)




29. 1. 2008

Rozladenie s levicou

Nie s tou "mojou životnou", s úplne inou. Kedysi som myslel, že by mohla byť, ale len tak troška.

Spoznal som ju ešte počas ZŠ. Bola kamarátkou mojej sestry a bola mi vcelku sympatická, i keď bola dosť zvláštna. Ťažko sa to popisuje, zvláštne vyzerala, zvláštne reagovala...

Počas VŠ som ju raz náhodou stretol a z náhodného stretnutia sa o pár dní vykľulo kino. Práve vtedy som bol bez levice a tak mi jej spoločnosť prišla veľmi vhod.

Počas jednej prechádzky sa medzi nami rozprestrelo ticho. Niekedy sa hovorí, že ticho vo dvojici môže hovoriť za viac než akýkoľvek hlasný hovor. Toto hovorilo. Bolo prázdne. Viac sme spolu nerandili.

Dnes ma facha zaviedla do firma, kde ona pracuje a to mi ju vlastne pripomenulo. Asi pred mesiacom sme sa náhodou stretli v potravinách a horko-ťažko sme dali dokopy minútový rozhovor. Boli sme totálne rozladení. Nie v zmysle nálady, ale ako dva nástroje, ktoré kedysi spolu trochu ladili, ale každý je dnes naladený trochu ináč.

Napríklad mne to ladí s mojou životnou levicou. :-)



28. 1. 2008

Mierne fekálna príhoda - ale vlastne nie

Dnes sme mali s levicou niekoľkofázové vstávanie. Žiadne skoky do siloniek sa dnes nekonali, pekne pomaly sme sa preberali. Kúpeľňa, spoločné prevaľovanie v posteli a tak. Keď som sa konečne vyhrabal do kuchyne, levica ešte pár minút vylihovala. Uvaril som kávy a čaj.

Neboli sme nahí, ale ani oblečení. Tak napoly. U mňa to znamenalo vrchný diel pyžama a práve čisté biele slipy.

Levice sa mi skúmavo zahľadela na pozadie a poznamenala niečo o hnedej farbe. Krvi by sa vo mne nedorezal. Ja, ktorý si tak potrpím na hygienu!

Našťastie pre moju vnútornú rovnováhu som vysvetlenie hnedej šmuhy našiel veľmi rýchlo. Spočívalo v nezvyklom rannom úkone. Sebe som totiž varil cappuccino a po pohľade do poličky s korením som automaticky siahol po mletej škorici. Trošku som si vysypal do laby, po štipkách som natrúsil na povrch bielo-hnedej peny a ...

... zvyšok som nezlízal, ako by sa na správnu labu patrilo.

Tak ma levica už bez poznámok oprášila a ráno mohlo pokračovať. :-)



24. 1. 2008

Ako dôkladne zaspať

Mali sme dnes s levicou veľké plány. Každý svoje, ale obom zahŕňali skoré ranné vstávanie. Keďže po peknom dlhom večere sa sladko a dlho spí, nastavili sme si preventívne budík. Presnejšie budíky. Tri.

Jeden na mobile.

Druhý na stojacích digitálnych hodinách.

Tretí na mechanickom budíku starej matere.

Levica sa prebudila tesne pred svojím plánovaným odchodom. S hrôzyplným výkrikom "zaspali sme!!!" vyskočila z postele rovno do siloniek, v živote som nič také nevidel. Za minútu alebo tak nejak som už počul buchnutie vchodových dverí.

I ja som sa musel ponáhľať. Predsa len som však venoval krátku chvíľku zisťovaniu, prečo nás vlastne tie budíky nezobudili. Vatu sme v ušiach nemali, takže...?

Mechanický budík zastal.

Stojacie digitálne hodinky síce išli, budík bol aktivovaný, ale nezvonil. Dôvod je v 12-hodinovom režime. Hlasno a otravne by pípali v 6:10 PM namiesto AM.

Mobilu sa nevybila baterka, ani čas nebol nastavený zle. On sa budíček potvorák dokonca pravdepodobne aj rozdrapoval, ale len veľmi, veľmi diskrétne. Včera som si počas pracovného rokovania zapol diskrétny režim a zabudol som ho vypnúť.

Nabudúce nie 3, ale 6 budíkov, alebo najlepšie plnú izbu, ako v 4 svadbách a jednom pohrebe.




21. 1. 2008

Divný sen o kabáte

Ako to už u snov býva, nepamätám si ho presne, ale išlo v ňom o ... kabát.

Prešiel som pár prevádzok v meste a zistil som, že som ho stratil. (To je ako keď lev príde o hrivu, keby ste si to náhodou nevedeli predstaviť.)

Márne som sa snažil spomenúť si, kde som ho nechal. Došiel som až k radu vinúcemu sa od vývarovne Armády spásy, v ktorej stáli neoholené postavy jedna za druhou. Jeden z bezdomovcov zdvihol ruku a zavolal na mňa.

Bol to domnelý bezdomovec. Bol to vlastne môj spolužiak z VŠ, ktorý v prestrojení skúmal sociálne vzťahy medzi bezdomovcami.

"Tak ako lev? Čo sa tváriš, ako by si bol bez hrivy?"

"Veď aj som. Prišiel som o kabát."

"Jáj, to sa nediv. Teraz prišlo oteplenie, ale za týždeň tu zas bude Sibír a bezdomovcom kabát dobrý."

"Lenže ja som oň neprišiel tu. Niekde predtým, tu ho len hľadám."

"A kde si teda bol predtým?"

"No bol som v banke..."

"Jáj, tak to sa nediv, keď si bol v banke. Buď rád, že si prišiel len o kabát! Trenky Ti zostali, nie?"

"Zostali. Ale v banke som oň neprišiel, presne si spomínam, ako som si ho za otáčacími dvermi zapínal, lebo fúkalo... ach, ja hlava deravá. Pri zapínaní mi z neho odletel gombík, neviem kam, tak som šiel do galantérie..."

"A?"

"No a tam som im ho nechal, nech mi nový gombík prišijú."

Takto to vyzerá, keď má starý lev vo sne drsnú sklerózu.

Kľúčová otázka: čo ten sen znamená?

Asi nič.



11. 1. 2008

Spomienka na Felixa Holzmanna

Prišla dnes v kníhkupectve. Padla mi do oka kniha Fakty a rekordy.

Nebohý Holzmann hovoril:

"Poslyšte, ale to, co vám tady vyprávím, to je skutečná pravda, to nejsou žádný fakta!"


8. 1. 2008

Športové šipky v rádiu

Ráno s levicou občas počúvame Fun rádio, rannú šou s Adelom a Sajfou. Pozvú si nejakého hosťa a pýtajú sa ho a občas si z neho robia srandu.

Dnes mali v práci slovenského preborníka v šipkách. Údajne krčmový šport... a pritom má už svoj etický kódex. Ten napríklad zakazuje pľuť na protihráča - tak to je už normálne vysoká kultúra!

Tenisový lakeť je out. Viacnásobný svetový šampión v šipkách vraj chytil dartitídu. Nie artritídu. Dartitída je športová choroba, pri ktorej vynecháva spojenie medzi mozgom a pažou.

A tak... dalo sa, pobavili sme sa, oni tiež.




7. 1. 2008

Slovká, ktoré som doteraz nepoznal

Viete, čo znamená slovo súdivosť? Nie je to súčasná divosť.

A čo je to asperačná zásada? S asparágusom to nemá nič spoločné.

Ak neviete, prečítajte si rozhovor s Danielom Lipšicom.


6. 1. 2008

Superstar Freddieho Mercuryho

Počas doobedňajšieho pozerania televízora nám vypadla káblovka. Nešla dosť dlho, tak som siahol do arzenálu CD a spolu s levicou sme si vypočuli výberovku Georga Michaela. Pri jednej zo živých nahrávok sme si zaspomínali na minuloročný koncert na Interi, kde sme sa spolu vytešovali...

... a skonštatovali sme, že George Michael aj naživo spieva výborne. Pri lovení - v pamäti, nie v savane - sme došli až ku koncertu na pamiatku Freddieho Mercuryho.

A levica zahlásila, že pokiaľ jej pamäť dobre slúži, práve na tom koncerte sa ukázalo, akým skvelým spevákom Freddie Mercury bol. Že celá tá plejáda spevákov mala problémy zaspievať pesničky po ňom, že to vyzeralo ako na semifinálových kolách Superstar.

Tak tam to začalo... :-)




2. 1. 2008

Oslovenie, ktoré ma núti vrčať

"Vedúci..."

Anciáša Tvojho, aký som Ti ja vedúci?

(Lasica sa Satinského pýtal podobne: "A aký som Ti ja partner?")

Prečo toľkí žobráci používajú práve toto oslovenie? Ako lev som síce na najvyššom stupni potravinového reťazca, ale v pracovnom procese som naopak na najnižšom stupni kariérneho rebríčka a tak nie som vedúci.

A byť vedúcim žobrákov, o to fakt nestojím...