Nenahováram si, že som na ulici niečo výnimočné. Nevyzerám ako obyčajný lev, vyzerám ako obyčajný človek.
Napriek tomu si ma po čase opäť vyhliadli vierozvestcovia. Konkrétne jeden.
Pred hlavnou poštou ku mne pristúpil mladý muž. Oslovil ma z ničoho nič. Podobne ako moja včerajšia známosť, ani tento nemal záujem o žiadne materiálne statky, ktoré by mali prejsť odo mňa k nemu.
Hovoril po slovensky, ale strašne divne. Vraj misionár. Kukám naňho, kravaťák, na hrudi pripnutá ceduľka.
Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní.
Tak mormoni k nám už z Utahu dorazili.
Nadhodil mi pár sondovacích otázok o zmysle života a šťastí a potom že či by som sa niekedy inokedy o tom nechcel tak 20 minút porozprávať. Nechcel som. Dasvidania.
4. 4. 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
preboha! To s jarou pišli aj naše posledné dni? Utekajme, už idú!
Mormoni majú mnohoženstvo. Natom niečo je ...
Tuším vieš, o čom hovoríš :-)
Zverejnenie komentára