26. 9. 2012

Zaspatý v minulom storočí



Počúval som dnes ráno reklamnú vložku v rádiu. Nie, nebola na vložky. Bola na plánovaný koncert Michala Davida niekde na Slovensku, či dokonca šnúru? Čertvie. Tak veľmi ma zaujali iné aspekty vložky, že som si tieto informácie nejako nezafixoval.

Sám pán David totiž v rámci vložky odpovedal na niekoľko otázok. V zmysle, že ho teší, že ešte po 30 rokoch od ich vzniku jeho veľké hity priťahujú fanúšikov. Že to chytilo teenagerov v 80. rokoch, to je samozrejmé (ok, sebavedomie môže byť), že to chytilo ďalšiu generáciu, nuž hádam kvôli rodičom a ich nostalgii. Ale že to chytá aj súčasnú mládež, to je zázrak.

"Asi každej si chce prožít svoji lásku z pasáže a svůj diskopříběh..."

Čo the F?!

Po prvé, nechce každý. Nechcem a ani som nikdy nechcel, ani pred dvadsiatimi rokmi. To si už pri podobných kecoch nikto nepamätá, o čom bol film Láska z pasáže? A že hlavný hrdina Diskopříběhu je polosirota, flákač a kominársky učeň? Ďakujem, neprosím si.

Po druhé, pán David presne túto vetu pri každom natriasaní sa (t.j. pri interview, aký je vow) hovoril už v minulom storočí. Už by si skutočne mohol vymyslieť iný slogan, nuda.

Pravda, nie je vylúčené, že ho uvidíme STV v niektorom z ďalších pokračovaní úspešnej relácie Legendy popu. (Nesledujem, ale jeden člen rodiny sleduje fanaticky, tak som oboznámený.)

Tešíte sa?




6. 9. 2012

A že aká hádka o oddeľovač?



Pokladňa v obchode. Pred ňou si ľudia kladú na pás veci, čo si plánujú zakúpiť a teda zaplatiť. Ešte predtým ich musí pokladníčka napípnuť do kasy.

A pokladníčka nelení, pípa ostošesť.

Píp, píp, píp.

Píp, píp.

Píp.

"Počkajte," kričí staršia teta zozadu, "to už je moje."

Pokladníčka si strihla jeden facepalm. Zazvonila si na vedúcu, ktorá jej musí potvrdiť storno a začala poučovať dav, v podstate nikoho konkrétneho:

"Dávajte si tam tie oddeľovače..."

Vtom to začalo. Pokladníčka už nepovedala ani slovo, len otvárala naprázdno ústa spolu s ostatnými v dosluchu, s výnimkou mladšej levice, ktorá mala už v pokladni napípnuté všetok svoj tovar plus jeden, a práve staršej tety.

Tie sa do seba pustili ako dve kohúty. Že levica si oddeľovač dala pred svoj tovar, teta kontruje, že oddeľovač sa predsa dáva za svoj tovar.

Pak už bylo tělo na tělo. Teda nie doslova ako spieva klasik, ale kukali sme.

Nuž čo, ostatným nám aspoň čas prešiel, nebolo otupno v rade. Ale prečo sa obe až tak hádali?