4. 11. 2010

Ako som útočil na človeka, ktorý mi chcel predať Nota Bene

Priznávam, bol som mierne nabrúsený z predchádzajúceho stretnutia. Ale zo začiatku som sa veľmi snažil predísť akémukoľvek konfliktu, len jeho neústupnosť ma prinútila nedať sa.

Videl som ho zdiaľky. Kráčal som okolo. On viditeľne nakročil ku mne, Nota Bene v euroobale mi strčil pod nos a zamumlal ponuku.

"Ďakujem, neprosím si," je moja štandardná odpoveď. Jasná, slušná.

"A nejaké drobné by neboli?"

"A viete o tom, že keď predávate tento časopis, tak nesmiete žobrať?"

"Prečo na mňa útočíte?"

Po tejto otázke som už skutočne vytiahol ukazovák a šermoval som s ním vo vzduchu: "Ja útočím? Áno? Dobre... a kde máte preukaz predajcu? Prečo nedodržiavate pravidlá?"

Myslel si, že ma zaskočí konštatovaním: "Ech, koľkí ľudia nedodržiavajú pravidlá..."

"No vidíte a to ma práve serie," odtušil som a odkráčal.

Ani o tom nevie, ale trochu mi pomohol. Otupil moje predchádzajúce nabrúsenie, otvoril klapku pre vypustenie prebytočnej pary. Keď najbližšie stretnem predajcu dodržiavajúceho pravidlá, časopis si zase raz kúpim. Nakoniec, dá sa i čítať, nebude to len akt milosrdenstva.



3. 11. 2010

Mám smútok. Uáá!

Strašné.

Práve som sa dočítal, že filmové štúdio Metro-Goldwyn-Mayer-Uáá skrachovalo.

Bolo z pochopiteľných dôvodov mojím najobľúbenejším.