23. 2. 2009

Okrajová časť

Tak som si dnes ráno privstal, aby som náhodou nemeškal do práce. Videl som večer, že sneží, tušil som, že to cez noc nebude lepšie. (Ešte furt sneží.)

Je to tu pekné, fakt, toľkoto snehu v Bratislave nebolo ani nepamätám a je šanca, že sa to aspoň jeden deň neroztopí.

Ibaže ruka v ruke s nezvyčajnosťou snehovej pokrývky pokrivkáva aj jej odstraňovanie z ciest. Nemám to cestárom za zlé, predstavte si. Myslím si, že držať vozový park odhŕňačov a sypačov ako niekde v Tatrách by bolo neekonomické.

Teda som si privstal a šiel som na skorší autobus. Ešte predtým som si pozrel ranné správy na TA3, kde vraveli, že si vodiči majú dávať pozor, lebo v okrajových častiach Bratislavy je na cestách sneh.

Náš autobus šiel dlho, asi 3x dlhšie než normálne. V okrajovej časti mesta blízko železničnej stanice Bratislava-Petržalka sa nevedel dostať na hlavnú cestu, lebo sa mu do kopca šmýkalo.

Po vystúpení na Zochovej (pri ministerstve spravodlivosti, pri starom rozhlase, pri Kapucínoch) som si všimol, že aj tam je na ceste sneh. Áno, stále som sa nachádzal v okrajovej časti Bratislavy.

Kolega ma ubezpečil, že aj v jeho ponímaní je okrajovou časťou Bratislavy všetko, čo je ďalej ako desať metrov od Grassalkovichovho paláca. Nie, nepracujeme v ňom, my tiež pracujeme v okrajovej časti hlavného mesta. :-)

5. 2. 2009

To by ju fakt nahnevalo

Počítam, že podaktorí z vás včera pozerali TV noviny na Markíze. Ak nie, o veľa ste neprišli. O jeden tragikomický moment však áno.

V Záhorskej Bystrici prechádzajúce nákladné auto s unimobunkou na korbe strhlo dočasné (stavebné) elektrické vedenie. To asi nebolo natiahnuté podľa noriem.

Nestrhlo len vedenie, ale aj stĺp, ktorý ho držal vo výške. A ten stĺp, koťuha, sa skydol presne na auto markízackej kameramanky. (Mimochodom, kto si všimol jej EČV? SN-000.., také značky nemáva plebs. Ale to fakt len mimochodom.)

Nezranilo ju, našťastie, ale zjavne bola v šoku, keď do kamery vyhlásila: "... a také niečo, taká nedbalosť, to by ma fakt nahnevalo, keby som pritom mala prísť o život."

Keďže sa nič nestalo, je to skôr komické.



2. 2. 2009

Neschopnosť vyrovnať sa s kritikou

Televízia TA3 mi dnes ráno výrazne vylepšila štart do nového pracovného týždňa. Rozosmiala ma. Schválne, pozrite si sami šot o tom, ako sa štátne orgány stále menej vedia vyrovnať s kritikou. Už viete, čo ma pobavilo?

Nie to, že Trubač (bývalý reportér a moderátor, ako ináč) nepustil novinárku k prezidentovi, keď iných novinárov pustil. Ani dôvod zabránenia vstupu, vo svojej podstate malicherný.

Ani Zuzana Krútka, šéfka SSN, ktorá sa teraz natriasa, ako nepríjemní sú niektorí ľudia k novinárom, pritom však v pohode pritakávala v už dnes legendárnej debate o žurnalistike na STV.

Zabodovala samotná televízia výberom experta, ktorý sa nezávisle vyjadril k tomu, ako sa štátne orgány k novinárom správajú. Ako sa vyjadrujú ku kritike. Ako sa s ňou vyrovnávajú. Andrej Školkay. Pamätáte? To je ten, čo žaloval blogerku, ktorá ho kritizovala za jeho pedagogické "majstrovstvo". Ďalej sa už len pískalo, presnejšie, zožal za to druhú, ešte výraznejšiu vlnu kritiky na širokom fronte. Šliapol viete kam...

A TA3 teraz podobne. Lepšieho odborníka na neschopnosť vyrovnať sa s kritikou mohli nájsť ťažko. Na tento výber sa hodí básnička z filmu Orbis Pictus:

Konečne je všetko tak, ako má byť
Tam kde som mal hlavu, narástla mi riť


Či má Slovensko len takú krátku pamäť?