Jeden ťahavý nespokojno-lenivý článok mi pripomenul, že som včera bol vo svojej banke. Mal som niečo veľmi vážne na vybavenie a popri tom som si spomenul, že...
Hádam by som si mohol zase raz zmeniť korešpondenčnú adresu. Ani neviem, čo mi to napadlo, ale faktom je, že oproti súčasnej by mi momentálne vyhovovalo mať inú. Tak som požiadal miestnu profesionálnu levicu o zmenu.
No problemo, húdla, a hneď ťukala do klávesnice, čo som diktoval. Vybavené. Vybavené?
Nie. Z ničoho nič prišiel druhý impulz, taký bojazlivý.
"Prosím vás, ešte mi tak napadlo, niektorí moji známi vraveli, teda neviem, ale že vraj oni aj banke zmenu adresy nahlásili a predsa im pošta stále chodila na tú starú."
Myslel som, že to poprie, že dá ako možnosť, že nahlásili zle alebo čo. Ale kdeže.
Titulok.
Čo si mám myslieť o takej banke, kde sú ku mne takto odzbrojujúco úprimní?
29. 9. 2011
28. 9. 2011
Trojica kontra Erotika
Neveril som dnes vlastným očiam.
Bratislava. Hurbanovo námestie. V jednom smere chodia električky z tunela na Obchodnú. V druhom smere preťaté ulicou od Grasalkovičovho paláca na Námestie SNP - tak jazdia autá. Tento smer oddeľuje dve pešie zóny.
Nad hornou časťou pešej zóny tróni, uff, Katedrála svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois. Doteraz som si myslel, že ten kostol je zasvätený Najsvätejšej trojici, ale aj lev sa niečo nové naučí každý deň.
Pred kostolom je voľná plocha, dokonca na fotke vo Wikipedii je aj vidno značku pešej zóny. No a práve na tejto ploche dnes stálo osobné auto.
A to auto nebolo hocijaké. Bolo to auto s prívesom.
A ten príves nebol hocijaký. Bol to príves-billboard.
A ten billboard nebol hocijaký. Bola na ňom reklama na niečo s názvom Erotika za lacno.
Trochu drzé umiestnenie. A to nevravím len o porušení dopravnej značky.
Bratislava. Hurbanovo námestie. V jednom smere chodia električky z tunela na Obchodnú. V druhom smere preťaté ulicou od Grasalkovičovho paláca na Námestie SNP - tak jazdia autá. Tento smer oddeľuje dve pešie zóny.
Nad hornou časťou pešej zóny tróni, uff, Katedrála svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois. Doteraz som si myslel, že ten kostol je zasvätený Najsvätejšej trojici, ale aj lev sa niečo nové naučí každý deň.
Pred kostolom je voľná plocha, dokonca na fotke vo Wikipedii je aj vidno značku pešej zóny. No a práve na tejto ploche dnes stálo osobné auto.
A to auto nebolo hocijaké. Bolo to auto s prívesom.
A ten príves nebol hocijaký. Bol to príves-billboard.
A ten billboard nebol hocijaký. Bola na ňom reklama na niečo s názvom Erotika za lacno.
Trochu drzé umiestnenie. A to nevravím len o porušení dopravnej značky.
22. 9. 2011
MHD nie je zadarmo v podstate pre nikoho
Samozrejme.
Ale ja hovorím o proklamovanom Dni bez áut, ku ktorému povedal pán hovorca primátora Ľubomír Andrassy takôto:
"Obyvatelia mesta by si tak mohli pre cestu do zamestnania či školy zvoliť prostriedky MHD, bicykel alebo by išli na dohodnuté pracovné stretnutie pešo."
Nuž mohli. Ale ako tak pozerám z okna, mnohí tak neurobili.
Už nejaký čas sa hovorí, že mesto resp. dopravný podnik by podobné akcie mohli podporiť napr. bezplatným cestovaním v MHD. Počas dňa bez áut. Akože ochutnanie zadarmo aj pre tých, ktorí jazdia autami, i keď by možno nemuseli.
Viem. Nieto čo ponúknuť.
Autobusy sa pohodlím, kultúrnosťou a spoločnosťou nedajú porovnať s vlastným autom. Používam oboje. Preto viem, že ochutnávka pre tých, ktorí sú zvyknutí na autá, je zbytočná.
Napriek tomu, naveľa, nejaké to cestovanie ponúknuté bolo:
Držitelia Bratislavskej mestskej karty mohli cestovať v MHD bez cestovného lístka, len na mestskú kartu a tým uprednostniť cestovanie verejnou, nie individuálnou dopravou.
Veď hej. Až na to, že tí, čo majú Bratislavskú mestskú kartu, ju pravdepodobne majú najmä kvôli tomu, aby mali lacnejšiu MHD a majú kúpenú električenku.
Takže tých, čo mohli ísť zadarmo je v podstate mizivý zlomok cestujúcich.
Ale aspoň si môžu kompetentní spraviť čiarku, že ďalší cieľ splnený, aspoň naoko.
Ale ja hovorím o proklamovanom Dni bez áut, ku ktorému povedal pán hovorca primátora Ľubomír Andrassy takôto:
"Obyvatelia mesta by si tak mohli pre cestu do zamestnania či školy zvoliť prostriedky MHD, bicykel alebo by išli na dohodnuté pracovné stretnutie pešo."
Nuž mohli. Ale ako tak pozerám z okna, mnohí tak neurobili.
Už nejaký čas sa hovorí, že mesto resp. dopravný podnik by podobné akcie mohli podporiť napr. bezplatným cestovaním v MHD. Počas dňa bez áut. Akože ochutnanie zadarmo aj pre tých, ktorí jazdia autami, i keď by možno nemuseli.
Viem. Nieto čo ponúknuť.
Autobusy sa pohodlím, kultúrnosťou a spoločnosťou nedajú porovnať s vlastným autom. Používam oboje. Preto viem, že ochutnávka pre tých, ktorí sú zvyknutí na autá, je zbytočná.
Napriek tomu, naveľa, nejaké to cestovanie ponúknuté bolo:
Držitelia Bratislavskej mestskej karty mohli cestovať v MHD bez cestovného lístka, len na mestskú kartu a tým uprednostniť cestovanie verejnou, nie individuálnou dopravou.
Veď hej. Až na to, že tí, čo majú Bratislavskú mestskú kartu, ju pravdepodobne majú najmä kvôli tomu, aby mali lacnejšiu MHD a majú kúpenú električenku.
Takže tých, čo mohli ísť zadarmo je v podstate mizivý zlomok cestujúcich.
Ale aspoň si môžu kompetentní spraviť čiarku, že ďalší cieľ splnený, aspoň naoko.
21. 9. 2011
Niečo na tom Sóferovi bude
Mnohí z vás, čo sa často pohybujete v centre Bratislavy, majú podobnú skúsenosť. Turisti pýtajúci sa na cestu tam alebo onam.
Kam najčastejšie?
U mňa toto leto vyhráva mauzóleum Chatama Sófera.
Dnes ma s otázkou na jeden konkrétny smer už po tretí raz za leto oslovila tentoraz dvojica mladých ľudí. Mladá žena a mladý muž, ktorý hovoril. Dosť nezrozumiteľne, najskôr som dumal, akýže to prízvuk má jeho angličtina. Ale keď zachrčal Chatam Sófer, bolo to jasné. Trepú sa sem až zo zeme zasľúbenej, aby si okrem iného pozreli práve mauzóleum.
Niečo na tom Sóferovi bude. Tuším začínam mať chuť isť si to podzemie pozrieť. Neviete, môžu tam ísť bezverci?
Kam najčastejšie?
U mňa toto leto vyhráva mauzóleum Chatama Sófera.
Dnes ma s otázkou na jeden konkrétny smer už po tretí raz za leto oslovila tentoraz dvojica mladých ľudí. Mladá žena a mladý muž, ktorý hovoril. Dosť nezrozumiteľne, najskôr som dumal, akýže to prízvuk má jeho angličtina. Ale keď zachrčal Chatam Sófer, bolo to jasné. Trepú sa sem až zo zeme zasľúbenej, aby si okrem iného pozreli práve mauzóleum.
Niečo na tom Sóferovi bude. Tuším začínam mať chuť isť si to podzemie pozrieť. Neviete, môžu tam ísť bezverci?
16. 9. 2011
Sklamaný Weiss je sklamaný zbytočne
Bratislavský Slovan včera v Európskej lige prehral so španielskym Bilbaom 1:2. Z toho však domáci tréner sklamaný nebol. Ako som ráno počul v rádiu a teraz čítal v SME:
Súboj na Pasienkoch sledovalo "iba" 6328 divákov, čo zarmútilo aj kouča Slovana. "Mrzí ma tento nezáujem. Na Šeherezádu príde 30 000 ľudí, na klub i hráčov z krajiny majstrov sveta i Európy vo futbale šesťtisíc. Občas sa pýtam, pre koho to vlastne robíme. Ďakujem tým, ktorí prišli," dodal Vladimír Weiss st.
Keďže nám pán tréner poskytol príklad a konkrétny dôvod, môžeme porovnávať.
Na jednej strane Slovan ako domáci tím, Bilbao ako hostia, to všetko v prostredí bratislavských Pasienkov, v situácii, v ktorej sa momentálne nachádza slovenský futbal.
Na druhej strane televízia Markíza ako hostiteľ, herečka hrajúca Šeherezádu ako hosť, v prostredí areálu televízie v Záhorskej Bystrici, v situácii (ešte stále) slovenského televízneho lídra.
Rozdiely, ktoré vidíte a cítite. Nedá sa povedať, že by Bilbao alebo dokonca Španielsko bolo tým, o čom nezanedbateľná časť našej populácie skoro denne debatuje, čo horlivo sleduje. Šeherezáda je iná kategória.
Pasienky a Záhorská Bystrica. Kde je prostredie kultúrnejšie, uspôsobenejšie pre ľudí? Kde sa nahlas nadáva? Kam by ste skôr zaviedli svoje deti, kde sa zabavia?
Ďalej priazeň diváka či fanúšika sa buduje dlho, prešustrovať sa dá rýchlo. Zatiaľ čo Markíza sa stará každý deň ako o svoje peniaze, tak o to, aby boli diváci spokojní (lebo peoplemetre nosia peniaze), slovenský futbal je už dlho o inom. Nech sa na mňa nikto nehnevá - hlavné sú body a tie sa za umelecký dojem nedávajú, že?
Tak by som mohol pokračovať ešte dlho, ale načo? Je to jasné... pokiaľ sa slovenský futbal nespamätá, iné športy rady zaujmú jeho miesto.
A nie, predražený Národný štadión tomu nepomôže. Kultúrne prostredie nemusí byť predražené. I keď - o to tu zase nejde, že?
Disclosure: Nebol som ani včera na Pasienkoch, ani v auguste na Šeherezáde. Nemám nič s Markízou, ani s futbalovým zväzom (našťastie). Keď na to príde, oveľa radšej si pozriem futbalový zápas (videl som ich veľa) ako Šeherezádu (nevidel som ani jeden diel).
P.S. Zabudol som na jeden podstatný detail. Šeherezáda bola tuším zadarmo, futbal asi úplne zadarmo nebol...
Súboj na Pasienkoch sledovalo "iba" 6328 divákov, čo zarmútilo aj kouča Slovana. "Mrzí ma tento nezáujem. Na Šeherezádu príde 30 000 ľudí, na klub i hráčov z krajiny majstrov sveta i Európy vo futbale šesťtisíc. Občas sa pýtam, pre koho to vlastne robíme. Ďakujem tým, ktorí prišli," dodal Vladimír Weiss st.
Keďže nám pán tréner poskytol príklad a konkrétny dôvod, môžeme porovnávať.
Na jednej strane Slovan ako domáci tím, Bilbao ako hostia, to všetko v prostredí bratislavských Pasienkov, v situácii, v ktorej sa momentálne nachádza slovenský futbal.
Na druhej strane televízia Markíza ako hostiteľ, herečka hrajúca Šeherezádu ako hosť, v prostredí areálu televízie v Záhorskej Bystrici, v situácii (ešte stále) slovenského televízneho lídra.
Rozdiely, ktoré vidíte a cítite. Nedá sa povedať, že by Bilbao alebo dokonca Španielsko bolo tým, o čom nezanedbateľná časť našej populácie skoro denne debatuje, čo horlivo sleduje. Šeherezáda je iná kategória.
Pasienky a Záhorská Bystrica. Kde je prostredie kultúrnejšie, uspôsobenejšie pre ľudí? Kde sa nahlas nadáva? Kam by ste skôr zaviedli svoje deti, kde sa zabavia?
Ďalej priazeň diváka či fanúšika sa buduje dlho, prešustrovať sa dá rýchlo. Zatiaľ čo Markíza sa stará každý deň ako o svoje peniaze, tak o to, aby boli diváci spokojní (lebo peoplemetre nosia peniaze), slovenský futbal je už dlho o inom. Nech sa na mňa nikto nehnevá - hlavné sú body a tie sa za umelecký dojem nedávajú, že?
Tak by som mohol pokračovať ešte dlho, ale načo? Je to jasné... pokiaľ sa slovenský futbal nespamätá, iné športy rady zaujmú jeho miesto.
A nie, predražený Národný štadión tomu nepomôže. Kultúrne prostredie nemusí byť predražené. I keď - o to tu zase nejde, že?
Disclosure: Nebol som ani včera na Pasienkoch, ani v auguste na Šeherezáde. Nemám nič s Markízou, ani s futbalovým zväzom (našťastie). Keď na to príde, oveľa radšej si pozriem futbalový zápas (videl som ich veľa) ako Šeherezádu (nevidel som ani jeden diel).
P.S. Zabudol som na jeden podstatný detail. Šeherezáda bola tuším zadarmo, futbal asi úplne zadarmo nebol...
9. 9. 2011
Teraz ma asi porazí
Napísal som pomerne dlhý post. Uložil som... a nič. Text v háji. Asi ma porazí. Stručne zrekapitulujem, čo v ňom bolo.
Pokuty za cestovanie načierno v bratislavskej MHD sú smiešne malé v porovnaní s cenami lístkov a pri zvážení frekvencie výskytu revízorov.
Augustové zvýšenie cien lístkov túto smiešnosť ešte zdôraznilo.
Ak sa nezvýšia pokuty, proti čiernym pasažierom pomôže len častejší výskyt revízorov.
Možno to už začalo, dnes ma kontroloval revízor po dlhšom čase.
Dúfam, že to nebola len jedna lastovička.
Ak je niečo treba rozvinúť, môžem v komentároch.
Pokuty za cestovanie načierno v bratislavskej MHD sú smiešne malé v porovnaní s cenami lístkov a pri zvážení frekvencie výskytu revízorov.
Augustové zvýšenie cien lístkov túto smiešnosť ešte zdôraznilo.
Ak sa nezvýšia pokuty, proti čiernym pasažierom pomôže len častejší výskyt revízorov.
Možno to už začalo, dnes ma kontroloval revízor po dlhšom čase.
Dúfam, že to nebola len jedna lastovička.
Ak je niečo treba rozvinúť, môžem v komentároch.
6. 9. 2011
Príčinlivosť (ešte) pracujúceho
Chápem, že sú chvíle, keď aj ten najzapálenejší pracant má všetkého po krk a nič sa mu nechce. Ale...
Situácia. Obchodík Tesco Express, pôvodne menšia samoobsluha uchvátená nenásytným reťazcom. Zamestnancov hromada, niektorí v mundúroch červených, niektorí v modrých, plus jeden SBSkár. V mojom košíku nákup malý, rovnako ako v košíku tety, ktorá sa pomaly obšmieta okolo troch pokladní, za ktorými nikto nestojí. Iba dole sa mechrí nejaká levica, preskupujúca fľaše s liehovinami. Naveľa z nej vyletí výkrik:
"XÝ! Môžeš prísť do pokladne?"
XY prichádza, pomaly nablokuje a začína odchádzať. Levica sa zdola ozve:
"Ani neodchádzaj, ďalší sú tu hneď," teda myslela asi kandidátov na platenie.
"Ech, čo je toto za prácu, človek si nemôže ani pospať, ani odísť, kedy chce..."
Dodávam, že čo by nemohol. Môže, slobodnú vôľu mu v tomto smere nik nezobral. Len potom by to nebolo tak úplne isté s prácou, že áno.
A ešte jedna vec je zaujímavá: tých vykladačov tovaru a celkovo zamestnancov je v obchode na pohľad toľko, že sa o seba takmer potkýnajú. Ako to tá mini-prevádzka môže vyživiť? Či spoločnosť Tesco presedlala na charitu?
Situácia. Obchodík Tesco Express, pôvodne menšia samoobsluha uchvátená nenásytným reťazcom. Zamestnancov hromada, niektorí v mundúroch červených, niektorí v modrých, plus jeden SBSkár. V mojom košíku nákup malý, rovnako ako v košíku tety, ktorá sa pomaly obšmieta okolo troch pokladní, za ktorými nikto nestojí. Iba dole sa mechrí nejaká levica, preskupujúca fľaše s liehovinami. Naveľa z nej vyletí výkrik:
"XÝ! Môžeš prísť do pokladne?"
XY prichádza, pomaly nablokuje a začína odchádzať. Levica sa zdola ozve:
"Ani neodchádzaj, ďalší sú tu hneď," teda myslela asi kandidátov na platenie.
"Ech, čo je toto za prácu, človek si nemôže ani pospať, ani odísť, kedy chce..."
Dodávam, že čo by nemohol. Môže, slobodnú vôľu mu v tomto smere nik nezobral. Len potom by to nebolo tak úplne isté s prácou, že áno.
A ešte jedna vec je zaujímavá: tých vykladačov tovaru a celkovo zamestnancov je v obchode na pohľad toľko, že sa o seba takmer potkýnajú. Ako to tá mini-prevádzka môže vyživiť? Či spoločnosť Tesco presedlala na charitu?
5. 9. 2011
Bezmocnosť (takmer) všemohúceho
Prvý školský deň znamenal policajnú akciu. Policajtov v hojnom počte som videl postávať a občas aj čo-to robiť pri viacerých školách, najmä pri prechodoch pre chodcov.
A nebola by to policajná akcia, ktorá by nepriniesla námet na zamyslenie či dokonca na diskusiu. Otázka by mohla znieť: Bola to len demonštrácia alebo majú policajti pri prechodoch aj nejaký reálny zmysel, je z nich nejaký úžitok?
Bavme sa o jednom konkrétnom prechode v Bratislave na sídlisku. Je na ulici, na ktorej je séria 40-tok, sú za každou križovatkou, takže nikto nemôže byť na pochybách, že sa od šoférov očakáva pokľudná jazda s rýchlosťou pod 40 km za hodinu. Prechod pre chodcov bol tiež vybavený jedným snehobielym policajtom, ktorý tak voľne pohupoval svojím zastavovacím terčíkom. Väčšinu času, čo som ho videl.
Okrem chvíle, keď sa zdiaľky prirútilo SUV rýchlosťou určite prekračujúcou maximálnu povolenú a to tak, že hodne. Ani nespomalilo, len tak prefrčalo. Policajt naňho pozerá a bezmocne rozhodil rukami. Poškrabkal sa terčíkom pod čapicou a vrátil sa k pohupovaniu.
Pýtam sa: načo tam bol? Pokiaľ nič nemohol, tak tam bol zbytočný. Pokiaľ niečo mohol, prečo nič neurobil?
Iste, nemal radar, ale keby sa všetky priestupky museli dokumentovať radarom alebo iným záznamovým zariadením, kam by sme prišli?
Alebo naopak - pokiaľ je to tak, že bez trvalého dôkazu niet priestupku, tak hor sa do arogantnej jazdy. Každý ako si trúfa, podľa rozmerov svojej peňaženky (v prípade, že to buchne), známostí (aby mal kto vybaviť, čo treba), prípadne ega (pôžitok na nezaplatenie).
A nebola by to policajná akcia, ktorá by nepriniesla námet na zamyslenie či dokonca na diskusiu. Otázka by mohla znieť: Bola to len demonštrácia alebo majú policajti pri prechodoch aj nejaký reálny zmysel, je z nich nejaký úžitok?
Bavme sa o jednom konkrétnom prechode v Bratislave na sídlisku. Je na ulici, na ktorej je séria 40-tok, sú za každou križovatkou, takže nikto nemôže byť na pochybách, že sa od šoférov očakáva pokľudná jazda s rýchlosťou pod 40 km za hodinu. Prechod pre chodcov bol tiež vybavený jedným snehobielym policajtom, ktorý tak voľne pohupoval svojím zastavovacím terčíkom. Väčšinu času, čo som ho videl.
Okrem chvíle, keď sa zdiaľky prirútilo SUV rýchlosťou určite prekračujúcou maximálnu povolenú a to tak, že hodne. Ani nespomalilo, len tak prefrčalo. Policajt naňho pozerá a bezmocne rozhodil rukami. Poškrabkal sa terčíkom pod čapicou a vrátil sa k pohupovaniu.
Pýtam sa: načo tam bol? Pokiaľ nič nemohol, tak tam bol zbytočný. Pokiaľ niečo mohol, prečo nič neurobil?
Iste, nemal radar, ale keby sa všetky priestupky museli dokumentovať radarom alebo iným záznamovým zariadením, kam by sme prišli?
Alebo naopak - pokiaľ je to tak, že bez trvalého dôkazu niet priestupku, tak hor sa do arogantnej jazdy. Každý ako si trúfa, podľa rozmerov svojej peňaženky (v prípade, že to buchne), známostí (aby mal kto vybaviť, čo treba), prípadne ega (pôžitok na nezaplatenie).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
