5. 9. 2011

Bezmocnosť (takmer) všemohúceho

Prvý školský deň znamenal policajnú akciu. Policajtov v hojnom počte som videl postávať a občas aj čo-to robiť pri viacerých školách, najmä pri prechodoch pre chodcov.

A nebola by to policajná akcia, ktorá by nepriniesla námet na zamyslenie či dokonca na diskusiu. Otázka by mohla znieť: Bola to len demonštrácia alebo majú policajti pri prechodoch aj nejaký reálny zmysel, je z nich nejaký úžitok?

Bavme sa o jednom konkrétnom prechode v Bratislave na sídlisku. Je na ulici, na ktorej je séria 40-tok, sú za každou križovatkou, takže nikto nemôže byť na pochybách, že sa od šoférov očakáva pokľudná jazda s rýchlosťou pod 40 km za hodinu. Prechod pre chodcov bol tiež vybavený jedným snehobielym policajtom, ktorý tak voľne pohupoval svojím zastavovacím terčíkom. Väčšinu času, čo som ho videl.

Okrem chvíle, keď sa zdiaľky prirútilo SUV rýchlosťou určite prekračujúcou maximálnu povolenú a to tak, že hodne. Ani nespomalilo, len tak prefrčalo. Policajt naňho pozerá a bezmocne rozhodil rukami. Poškrabkal sa terčíkom pod čapicou a vrátil sa k pohupovaniu.

Pýtam sa: načo tam bol? Pokiaľ nič nemohol, tak tam bol zbytočný. Pokiaľ niečo mohol, prečo nič neurobil?

Iste, nemal radar, ale keby sa všetky priestupky museli dokumentovať radarom alebo iným záznamovým zariadením, kam by sme prišli?

Alebo naopak - pokiaľ je to tak, že bez trvalého dôkazu niet priestupku, tak hor sa do arogantnej jazdy. Každý ako si trúfa, podľa rozmerov svojej peňaženky (v prípade, že to buchne), známostí (aby mal kto vybaviť, čo treba), prípadne ega (pôžitok na nezaplatenie).



Žiadne komentáre: