17. 9. 2013

Titulovaný so šatkou alebo tak nejak



Tak som včera cestou z rachoty otvoril schránku a čo na mňa nevypadlo? Gratulačný list s pohľadnicou vo vnútri. Uistil som sa pohľadom na adresáta, či je pre mňa a zapochyboval som.



Mgr. Lev Bezhrivý, ThD.



To som už fakt dobre dopadol, keď mi píšu ako solídne certifikovanému teológovi.



Ale nebolo všetkým prekvapeniam koniec.



Nastúpil som do výťahu a na zemi som našiel čiernu umelú šatku. Viete, takú čo sa voľne uviaže okolo krku, uzlom podľa momentálnej módy. Zdvihol som ju, že si ju obzriem.



Ohó, boli to čierne pančušky, zrolované dopoly nôh, ako pri chvatnom vyzliekaní.



Za minútu bol z leva farár-úchyl.



Kde to žijem?







28. 5. 2013

77 teenagerských otázok



Je to pár dní, čo si jedna voľnomyšlienkárska dobrovoľníčka vyplnila šialene dlhý dotazník. Ani ona už nie je fyzicky v pubertálnom veku, napriek tomu sa teenagerskému zoznamu 666 otázok venovala úporne. Zase čo má človek robiť, keď má splín a víno nikde?



Ja som mal splín ráno. Včera som makal ako hovädo a keď som sa dnes po zobudení obzrel späť, zdalo sa mi všetko ako márnosť. Takže som sa pokúsil klin vybiť klinom a doobeda som zase makal.



Podarilo sa, takže teraz musím prokrastinovať, ináč by som sa zbláznil. A keďže vlastne ich bolo len 77, tých otázok, vravím si, že pre srandu králikov si ich vyplním. Keď už ma k tomu vyzvali.



1 - Who was the last person you texted?



Nemám poňatia takto z hlavy. Ale pozriem sa do mobilu. ... Eh, žiadne prekvapenie. Levica.



2 - When is your birthday?



Toto vám rozhodne na nos vešať nebudem, ešte by ste mi nosili darčeky a ja by som vám musel robiť oslavu, to tak.



3 - Who do you want to be with right now?



Prepadá ma blahé tušenie, že sa budem neraz opakovať. S levicou.



4 - What sports do you play?



Plejem hlavne záhradku, keď ma k tomu niekto donúti.



5 - Who is the first person in your contacts?



Len pre istotu sa opýtam, či osoba musí byť fyzická alebo môže byť aj právnická. Lebo ja mám Alianciu Fair Play.



6 - What is your favorite song as of the moment?



Trochu surealistický Deň medzi nedeľou a pondelkom.







7 - What chocolate is your favorite?



Každá.



8 - How many boyfriends/girlfriends did you have?



Toto je taká ťažká teenagerská otázka... čo sa ráta za girlfriend? Baba, s ktorou vyskúša všelijaké akrobacie, ale s ktorou sa nedostane ani na jediný výlet? Baba, s ktorou sa človek stýka rok, kvôli ktorej sa niekoľkokrát prebudí s mokrou posteľou a s ktorou sa dostane len k pusám? Týždenné náznaky chodenia alebo treba ju mať na programe aspoň mesiac?



Tak povedzme, že dosť.




9 - Why did you create a blogspot account?



Lebo som chcel zmeniť svet. A medzitým svet zmenil mňa.



10 - Who is your favorite blogger?



Jeden? Nemám jedného.



11 - Where do you want to be right now?



Na pláži na kraji savany, kde inde?



12 - What do you want to be in the future?



Spokojný lev.



13 - When was the last time you cried? Why?



Keď potomstvo pozeralo nejakú rozprávku, bola úžasne dojemná.



14 - If you were given a chance, would you like to have a different life?



S najväčšou pravdepodobnosťou by bol horší, než mám, takže nie.



15 - What was the best thing you were given?



Takto narýchlo si na nič materiálne nespomeniem. Ako darček. Ale bol mi daný celkom dobrý mozog.



16 - Who was the last person who called you?



Hádajte... ale fakt. Levica, kto iný?



17 - Who is your bestfriend?



Tak toto je ťažká otázka, nie preto, že je teenagerská, ale preto, lebo najlepšosť priateľstva je ťažké uchopiť. Mám niekoľko veľmi dobrých priateľov v rôznych sférach. V každej z nich by som vedel povedať jedného, ale neodvážim sa ich porovnávať nakríž.



18 - What is your biggest regret?



Keď zomreli niektorí ľudia, ktorí mi mohli niečo dať a už to nestihli. Niečo nehmotné samozrejme.



19 - What is your favorite dish?



Mäso.



20 - What kind of music do you listen to?



Ska, klasika, pop, rock, techno, reggae, R&B, šansóny... nemôžeme tu byť do večera.



21 - Who was the last person you hugged?



Budeme to rátať? Levica.



22 -Do you have troubles sleeping at night?



Keď ma niečo štve. Naposledy potomstvo.



23 - Who do you spend crazy moments with?



Na akom sme čísle? Ale dobre, tu sa dá povedať, že nielen s levicou, aj s ostatnou rodinou, s kamarátmi, s kolegami, milión crazy moments každý deň. ROFL.



24 - From whom was the last text message you received?



Samozrejme... nie od levice, ale z banky. Peňáze sa točia.



25 - Are you over your past?



Down under?



26 - Do you like someone as of the moment?



Jasné. Dúfam, že nechcete vedieť, že koho. Museli by ste jej dať ďalšiu čiarku a kriedu treba šetriť.



27 - Do you have any phobias?



Komárofóbia. Mám na ne špeciálny biolit. Stačí trošku a pikujú k zemi.



28 - Did you try to change for a person?



Nehnevajte sa na mňa, ale túto otázku som nepochopil.



29 - What would you want to say to your latest ex-boyfriend/ex-girlfriend?



Fakt dúfam, že sa máš dobre. Lebo ja áno.



30 - How long is your longest relationship?



Občas sa ma na to niekto opýta a ja len skonštatujem, že už to nepočítam. Načo?



31 - What do you prefer, jeans or skirt?



Na sebe jeans, na leviciach skirt.



32 - Are you in a good or bad mood?



Viete čo, ako toto vypisujem, tak sa cítim stále lepšie. Síce to nepôjde až do extázy, ale už to vyzerá, že skončím v dobrej nálade.



33 -Would you go back to your previous relationship?



Zbláznili ste sa?



34 - Name someone you can’t live without?



Žeby biely?



35 - Describe your dream date.



Základom je odstránenie potomstva z dohľadu. Potom treba nastaviť správnu teplotu na božom termostate. A potom je to už jedno, už si to užijeme. Aj verbálne, aj taktilne. :D



36 - Describe your dream wedding.



Podstatné je, aby tá svadba nebola moja.



37 - How many roses did you receive last Valentine’s?



Mínus päť.



38 - Are you a crybaby?



Bé, ja neviem, čo sa ma to pýtajú, béééééééééééééé.



39 - Can you do something stupid for someone else?



Isteže.



40 - Do you regret your past?



Teraz som si uvedomil istú EMOvosť mnohých otázok. Alebo gotickosť?



41 - Do people praise you for your looks?



Jasné. Viacerí by chceli vlastniť také pekné lúky ako mám ja. Lovím si na nich, prípadne zbieram černice.



42 - Did you fall for someone you shouldn’t?



Silno rozmýšľam, viem si z fleku predstaviť dve také situácie. Zamilovať sa do niekoho zadaného. Zamilovať sa do inej, keď som ja zadaný. Uhm... a viete, že sa mi to raz stalo? Mal som morálnu dilemu cidovských rozmerov a jej rozuzlenie bolo tragické. Vzal som si život.



43 - Have you ever done something bad but you don’t regret?



ROFL. – Je škaredé smiať sa druhým, aj keď majú stupídne otázky. Ánó, ánó.



44 - Have you ever cried over someone?



Jedna vec je plakať pri filme, druhá nad niekým. To druhé levy nikdy nerobia, nie je to levovské.



45 - Do you have a grudge against anyone?



Teraz nie. Už som ukľudnený, spokojný.



46 - If you can change anything about yourself, what is it?



Nechcem byť lenivý.



47 - Do you love someone as of the moment?



Čiarka.



48 - Have you ever thought of killing yourself?



Myslím, že takáto chobotina aspoň raz v živote napadne každému. Aj keď len na zlomok sekundy, aj keď to nikdy neprizná, aj keď tú myšlienku okamžite zavrhne, v období žiaľu to prosto človeka napadne.



49 - Do you have issues with somebody in your school?



Túto otázku nedokážem preložiť do mojej reči. Nemám totiž školu.



50 - Are you a KPOP fan?



Jasné. Náš Klub Poriadne Oprsklých Pánov je maskulinistickým rajom. Kto by nemiloval raj?



51 - Can you live without internet?



Môžem. Ale nechcem. Ako ostatne každý závislák.



52 - What’s the song that remind you of your special someone?



Vašo Patejdl: Voňavky dievčat.







53 - Do you study hard?



Yes, only hard(ly).



54 - Are you good at holding back your tears?



Ako presne back? Nikdy ich nevystavujem na obdiv, ale kde je predok a kde je zadok?



55 - Did you have an accident last year?



Silno rozmýšľam. Nehoda. Nehoda nie je náhoda, ale mal som ju minulý rok? Nie, myslím, že nie.



56 - Have you ever experienced being hysterical?



Myslíte ako v hysterickej literatúre?



57 - Have you ever thought of killing someone?



Okrem seba? Nie, myslím, že nie. Vlastne áno. Hovorí sa tomu hranie po sieti.



58 - Have you ever been jealous?



Áno. Bolo to absurdné, ale bolo to neskúsenosťou. Isteže, nevera sa bežne vyskytuje, ale je to vec oveľa subtílnejšia, než som si vtedy naivne predstavoval. Neoplatí sa to riešiť.



59 - What are you thinking right now?



Tento dotazník sa strašne vlečie, dúfam, že sa nenudíte. Ozaj, máte radi porušenie štvrtej steny? Ona v podstate počas tohto dotazníku ani neexistuje, ale tak mi to prišlo na um... práve teraz.



60 - What kind of person are you?



Dravec.



61 - Do you have any memories you want to erase?



Asi ani nie. To najhoršie už zmazal čas a urobil celkom dobrý výber kandidátov medzi spomienkami. Aj na tie najhoršie časy si spomínam celkom v dobrom.



62 - Are you broken-hearted?



OMG, NO! (Aspoň nie teraz.)



63 - Have you been hurt so bad that you can’t find words to explain how you feel?



Áno. Akože úplne vážne (aspoň na sekundu). Keď sa mi rozpadal prvý dlhý vzťah, to bolo zlé. Koniec vážnej chvíľky.



64 - Have you ever had an argument with someone?



Myslíte, že či som s niekým súčasne vlastnil nejaký argument? A je možné argumenty vlastniť? Neviem, neviem.



65 - Do you have trust issues?



Nemyslím. Dôverujem a mne dôverujú. Čo viac si človek môže priať? - Päť päťdesiat.







66 - Who’s the person who first comes to your mind when someone mentions “love”?



Čiarka. Na akom sme čísle?



67 - Do you think all the pain is worth it?



Nemyslím. Chcelo by to protibolestnú diódu, ktorú by sme mohli dať do emocionálneho obvodu. Ako elektrická dióda robí striedavému prúdu. Príjemné pocity by prepúšťala, bolesť zastavila.



68 - Who do you want to marry?



Nikoho, levica by ma zabila.



69 - Name one of your ex-boyfriends/ex-girlfriends.



Silvia.



70 - What should you be doing right now?



Mal by som rozmýšľať a zapisovať si myšlienky do počítača. To síce robím, ale okruh myšlienok by mal byť úplne iný. No veď už to bude. Ešte sedem.



71 - Have you found your true love?



Čo ja viem? Asi áno, ale toto je taká kreténska otázka. Bez krištáľovej gule to nevie nikto. No, možno Sibyla, keď sa nafetuje.



72 - Did you ever feel like you’re not good enough?



Áno. Najmä vtedy, keď som na to fakt nemal.



73 - Do you believe that first true love never dies?



Ale jasné, že zomrie. Všetci sme smrteľní.



74 - Do you believe in the phrase “If it’s meant to be, it will be”?



Problémom je, že nikto neviem, čo presne je meant to be. Po bitke je každý generálom.



75 - Do you believe in destiny?



Verím, že Lionel tiež celkom ujde, aj keď nie je Messi.







76 - How do you look right now?



Normálne. Ako normálny lev bez hrivy, kukajte vľavo hore.



77 - Have you ever thought “I already found my soulmate”?



Nie. Bude to tým, že som hovädsky náročný. A soulmate v knižnom zmysle, to je taká vysoká úroveň splynutia duší, že to v realite podľa mňa nie je možné. Nič menšie nechcem. Ako soul, mate. Ako diabol, viete?



Teraz očakávam primerané ovácie, prípadne aj vyplnené dotazníky čitateľov, keď už som takto hlboko klesol. Aby sme sa adekvátne tomu pobavili.





30. 4. 2013

Už čoskoro májové teľa



Viete, kto je to májové teľa?

To je človek, ktorého 1. mája nikto nepobozká.

Ako dieťa som o tomto fajnovom mene nič nevedel, pochopiteľne. O tomto bozkávacom označení som dostal informácie od presne druhej levice, s ktorou došlo aj na iné veci ako bozkávanie.

A odvtedy, už je to dávno, som nikdy nebol májovým teľaťom.

Zajtra sa ním opäť stanem a budem ním celý máj. Levica odcestovala aj s mládežou a mňa nechala ako slameného vdovca v Bratislave.

Takže budem nielen lev bez hrivy a slamený vdovec, ale aj májové teľa.

Až je mi to smiešne. Kedysi by som z toho určite mal depresiu.

27. 3. 2013

Šaty robia leva



Je až neuveriteľné, aké dôležité je pre ľudí oblečenie. Nemyslím tým jeho praktickú funkciu, akože v dobrom oblečení je človeku aj levovi primerane teplo, nie mokro, nie zima. Mierim k funkcii sociálnej.

Dnes som v obchode stretol známeho. Nie priateľa, len známeho človeka, videli sme sa párkrát v živote, aj profesionálne, mám ho dokonca aj v sieťke, sociálnej.

Pozdravil som ho. Neodzdravil. Nielen to, on dokonca uhol pohľadom a uhol ešte niekoľkokrát. Úplne ma ignoroval. Pritom je to človek veľmi, povedal by som nie že milý, ale vyslovene slušný a uhladený.

Viem, v čom je problém. Že ja som nevyzeral uhladene. Na rozdiel od neho som na sebe nemal kvádro, ale vyčaptané zimné topánky, značne ošúchanú zimnú vetrovku a aj ďalšie kusy môjho oblečenia už boli za zenitom.

On ma určite nespoznal. Lebo keby ma spoznal a bol na mňa len z nejakého dôvodu naštvaný, určite by sa netváril tak neutrálne.

Svoje dnešné oblečenie si musím odložiť. Keď raz budem veľmi slávny a nebudem si môcť ísť kúpiť do obchodu ani sójový rožok na raňajky bez toho, aby ma paparaci prenasledovali, využijem ho. Nahodím mimikry a pochutím si.



20. 3. 2013

Snehová a chorobná zima odchádza. Hurá!



No čo vám budem vykladať. Končiaca sa zima mala svoje svetlé aj temné stránky. Sumárne som rád, že končí.

Svetlé stránky sú jasné. Zase raz bolo aj v Bratislave dosť snehu na sánkovanie, opakované stavanie snehuliakov a celkovo detské šantenie. Ani nás to neobišlo, celá rodina sme si to vyskúšali. Aj sme sa korčuľovali, zase som si raz overil, že mám aj tie svaly v slabinách, ktoré sa nepoužívajú pri inom pohybe než pri korčuľovaní. Boleli.

Temné stránky sú tiež jasné. Detské choroby, ktoré tentoraz s vytrvalosťou hodnou Abebe Bikilu preskakovali aj na levicu, aj na mňa. Ale myslím, že v súťaži dospelých o horšiu som zvíťazil. Levicine vychytávky radšej nejdem vykladať, s mojimi sa podelím.

Začalo to nenápadne. U levíka v kolektíve sa vraj vyskytovali ovčie kiahne. Po pár týždňoch sa aj uňho objavili vyrážky, ktoré sme bez problémov identifikovali ako kiahne. Levica: "No tak konečne, bude to mať za sebou, lepšie ako v lete." Ešte sme si to overili u dvoch starších a skúsenejších, pozreli, potvrdili. K detskej doktorke sme nešli, inštrukcia od sestričky cez telefón znela jasne: "Ak sú to kiahne, ani nechoďte, tu je plná čakáreň chrípky s vysokými teplotami, robte toto a tamto..."

Robili sme aj toto, aj tamto a tešili sme sa, ako sa to rýchlo vyvíja k lepšiemu. Obaja sme už ovčie kiahne mali, takže žiaden problém.

A potom, keď už malý vyzeral byť v pohode, rovnaké vyrážky vyrazili aj mne. Ejha. Veď kiahne má človek len raz?! No, čo sa dá robiť, musel som sa liečiť. Rovnako. Rôzne zdroje potvrdzovali, že výnimočne sa kiahne môžu v živote leva opakovať, ani lekár, čo ma prezeral, to nepoprel. Levicu brali mrákoty, že kiahne v dospelosti môžu znamenať neplodnosť. No čo narobím? C'est la vie.

Horšie bolo, že som celé dni bol ako mechom udretý. Vlastne nie jedným, ale niekoľkými, akoby na mňa vysypali celý vagón mechov. Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a prvá vaša myšlienka je, že by ste si trochu pospali? Nebolo to ako po opici, hlava nebolela, ale zo všetkých bazálnych činností si vybrala jedinú, ku ktorej sa uprela. Jesť mi treba nebolo, aj opačný proces sa spomalil. Prespal som celé dni.

Keď vyrážky ustúpili, znenazdjaky sa vynorila iná pliaga bakteriálneho pôvodu. Humus v ústach ma vyhnal k lekárovi, vyšetrenie prebehlo a analýza dokázala... že treba nasadiť konkrétne drsné antibiotiká. Tie baktérie boli rezistentné skoro na všetko. Konkrétne drsné antibiotikum zabralo, lenže jednobunkovce vo mne zabíjalo nielen v dutine ústnej, ale aj inde. Napríklad zomreli moje črevné baktérie. Čo to znamenalo, by som zhrnul do dvoch krátkych vetičiek. Veľa som musel piť. Pochudol som.

Už sa blížime ku koncu. Mimochodom, levíča tiež dostalo nejakú angínu, takže dostalo antibiotiká tesne predo mnou.

Keď som konečne dostával svoje vnútro do rovnováhy, na kontrole lekár ešte raz prešiel všetko a skonštatoval: "Vy ste rozhodne nemali kiahne. To bol šarlach." A levica bola na mŕtvicu. Internet jej poskytol široké spektrum následných komplikácií, ktoré mohli po šarlachu nasledovať. Našťastie sa pri následnej kontrole ukázalo, že všetko je v poriadku aj u mňa, aj u levíka.

Kedy je ten prvý jarný deň?


27. 2. 2013

Zásadné autobusové pravidlo



Nikdy neprechádzajte cestu pred autobusom na zastávke. Vždy za ním. Toto pravidlo do nás hustili už na hodinách dopravnej výchovy na prvom stupni ZŠ. Bezpečnosť vždy na prvom mieste. Mám to takpovediac v krvi.

Zabudli nás pripraviť na možnosť, že autobus vojde do jednosmerky v protismere a zastane.

Som mŕtvy.



(This was päťdesiatslovný pokus č. 1 na podnet mladej Chantal. Asi dám viac pokusov, možno bude aj niektorý lepší než tento.)



24. 1. 2013

Pátrač, skoro súkromné očko



Potreboval som sa spojiť s jedným známym, na ktorého som nemal telefón. Vedel som, že má firmu, dokonca som vedel, ako sa volá. Tak som hľadal na nete. A našiel som v nejakom katalógu.

Volám.

Zdvihla mi to nejaká žena, vravím si, asi sekretárka alebo kolegyňa. Pozdravy.

"Hľadám pána XY."

"Prosím, koho?"

"Hľadám pána XY."

"Na aké číslo voláte?"

Povedal som.

"To odkiaľ máte toto číslo?"

"Z internetu."

"Ako ho môžete mať z internetu? Toto číslo patrí človeku, ktorý by ho na internet určite nedával."

A takto to šlo ešte nejakú dobu, kým ma to bavilo, potom som sa rozhodol, že stačilo, známeho aj tak zjavne na tomto čísle nenájdem.

Len mi teraz vŕta v hlave, že ktorej celebrite som sa to vlastne dovolal.

Či nebodaj mám mať strach?

Rozhodne by si mal dotyčný číslo z netu odstrániť.

17. 1. 2013

Fakt dnes bola v Bratislave dopravná kalamita?



Prepáčte, že sa tak hlúpo pýtam. Som v Bratislave. Celý týždeň som v Bratislave. V predchádzajúcich dňoch som na cestovanie používal MHD, ostatne životný zážitok č. 2 sa udial práve včera.

Dnes som vyrazil do roboty autom. Dôvod je prostý. Namiesto cesty tam a späť ma čakala návšteva viacerých miest ďaleko od seba a použitie MHD by bolo o veľkých prestojoch. (Aj bez snehu.)

Ráno som odhadzovať nemusel, auto bolo pod strechou. Po ceste hromada čľapkanice, všetci radšej udržiavali veľké rozostupy, chválim. Miesto na parkovanie som nehľadal dlho, práve jeden rezident odišiel, ešte po ňom bol suchý obdĺžnik. Vskočil som doň.

Z okna roboty som cez deň videl tú chumelice. Videl som, ako autá na križovatke po zabočení plávu v snehovej kaši. Videl som zasnežené autá. Počul som v rádiu výzvu, že aby Bratislavčania nechali autá radšej doma. Už som to nemohol splniť.

Po robote prídem k autu... no, k autu... skoro som ho nenašiel. Fakt, vedel som kde stojí a predsa som ho v rade ostatných autosnehuliakov temer prehliadol. Tak poďme, poodhŕňať všetok sneh, našťastie skoro nič nebolo primrznuté, očistilo sa to skoro dočista dočista.

Skoro som nevyšiel z parkovacieho miesta, sneženie a pluhy mi za zadkom spravili statočnú bariéru. Ale naveľa predsa.

A poďme do telocvične. Pekných pár kilometrov, niekoľko občas hustých križovatiek, výpadovka Trnavská-Rožňavská, v decembri som to v jeden kalamitný štvrtok vzdal. Dnes nič, absolútne žiaden problém.

Neviem, v ktorej Bratislave bola kalamita, ale nejakým zázrakom v tej mojej nebola.

Väčšiu pointu to nemá. Jedine snáď že poniektorí šoféri poslúchli výzvu a "nevyjeli", za čo im ďakujem.




16. 1. 2013

Dva životné zážitky



Viete, aký som už ja starý lev? Nuž, veľmi. A tak málo som v živote zažil, mám ho strašne jednotvárny. Tak strašne, že sa veľmi teším, keď zažijem niečo nové. V poslednej dobe som mal životné zážitky vyslovene šťastie. Až dva za sebou.

Prvý.

Boli sme vonku s levicou a jedným mláďaťom. Normálna zimná prechádzka, chápete, zasnežený chodník, to si v Bratislave treba užiť, tiež to nie je každodenná vec.

Levíča už bolo trochu unavené a vtedy čo? Vtedy levíčatá neposlúchajú a začnú vyvádzať. Bolo to v norme, aj sme sa s levicou bavili, ale bolo poznať, že už ho nemáme pod kontrolou.

V takých chvíľach sa najmä v obchode stáva, že sa úplne cudzí rodič zastarie, či má mláďa zobrať domov - a mláďa hneď poslúcha.

Vonku sa to moc nestáva, ale tentoraz išla práve okolo staršia pani. Zdráham sa napísať babička, lebo ... lebo to sa hneď dozviete, prečo.

A spustila: "Fíha, kto to tu nepočúva? Veď musíš počúvať mamu. Aj dedka!"

Druhý.

Nastúpil som do trolejbusu. Zdalo sa mi vnútri niečo čudné, ale neprišiel som hneď na to, čo to bolo. Nie, bezdomovec to nebol, tí sú síce humáč, ale práve kvôli tomu ich viem identifikovať.

Po chvíli som si všimol dym. Pozriem lepšie - a od údivu som použil úplne slušnú otázku:

"Prosím vás, vy tu fajčíte?!"

Fakt, ženská vedľa mňa (no dobre, povedzme to na plnú hubu, Rómka bola a nebola sama, ale s mužom či frajerom) žmolila v ruke dymiace žváro a prisvedčila mi.

Keď nereagovala na môj podnej na zahasenie, zabúchal som na búdku šoférovi, že čo to akože má byť, že by s tým mal niečo robiť.

Robil. Vyšiel von, a presviedčal ju, aby to zahasila. Medzitým babka na sedačke oproti: "Viete, ono nám to fakt vadí, ja mám priedušky..."

Toto ma fascinuje. Ľudia sa nechajú v pohode utláčať, znášajú aroganciu ako teľce. Veď ich tam bolo aspoň dvadsať, čo museli vidieť, ako dotyčná hulí. A nikto nič.

Fakt, fajčenie v trolejbuse, to som ešte nezažil. Mimochodom, od šoféra sa presvedčiť nechala. Aby ju nevylúčil z prepravy, kua.




1. 1. 2013

Dobre mi je - a bude?



Keďže sa viacerí kolegovia glo-glo-spoťáci tvária, že Silvester a Nový rok statočne oslavovali, nedá mi nepridať sa so svojou troškou do mlyna budúcich spomienok.

Po dlhých rokoch bol totiž tento Silvester a najmä jeho záver, teda začiatok nového roku, niečím veľmi veľmi výnimočný. A to tým, že sme ohňostroj s levicou strávili v posteli (detaily nebudú, nikdy ich nedávam), ani sme neotvorili šampanské.

Levica ho otvorila až pred chvíľou a už cítim, ako mi začína bublať žilami.

Bez toho by som asi toto hlásenie nepísal.

... ech, teraz som vylial, ber to čert.

Ale dávam si novoročné predsavzatie: písať častejšie a hodnotnejšie než v roku 2012. Odpravedlnením za minulý rok mi môže byť, že som čakal, že bude koniec sveta. Načo potom bolo načim písať? Keďže end nebol, tento rok sa musím snažiť. Nech je tak.