25. 8. 2009

Zaplatiť im za to, aby niečo urobili?

Myslím, že aj u nás nejaké sociálne dávky už boli/sú závislé na správaní oprávnených. Tuším vymeškané hodiny detí ovplyvňovali/-ujú to, či a koľko rodičia z niečoho dostanú?

Práve som naďabil na článok, podľa ktorého to skúšajú aj v New Yorku.

"... Opportunity NYC program, which pays poor people -- mostly single moms -- for a broad range of health, education, and work-related activities, everything from taking their kids to the dentist to getting a new job to attending parent-teacher conferences."

Stavím sa, že by niečo podobné fungovalo aj v slovenských osadách a ghetách. Len by sa platby museli poriadne premyslieť, aby to nebolo napľutím do jazera alebo naopak bezvýsledným rozdávaním.

Čo si o tom myslíte? Stálo by to za to?

Ale máme na to vôbec? Lebo tam v New Yorku to zatiaľ štát neplatí:

"A project of Bloomberg's Center for Economic Opportunity, Opportunity NYC is funded entirely by private philanthropies and is modeled after Opportunidades, a successful Mexican program that also uses "conditional cash transfers" -- the social-science term for welfare payments conditioned on "good behavior."

Fakt, mohla by to byť reálna cesta iná než ponúka vykotlaná kotrba?

10. 8. 2009

Taký Obama, hentaká Obama

Slovensko nie je Rusko.

V anglofónnych zdrojoch bolo nedávno haló okolo volgogradského Obamu, ktorý kandidoval do miestnej samosprávy.

Ale že na Slovensku, kde je podiel černochov na obyvateľstve podobný ako v Rusku, kandidovala čierna bača za europoslanca, to si snáď nikto nevšimol. (Alebo žeby predsa aspoň niekto?)

No nič, zatiaľ takú Obamu nemáme. Ani ten Slotov Trabelssie nie je černoch (aj keď zase Hatem Trabelsi je klasik), ale možno že niekde už na Slovensku bol nejaký černoch do niečoho zvolený. Nevie niekto?

7. 8. 2009

Čo mi ešte ošedivie?

Robil som si hygienu.

Ako asi viete, mačkovité šelmy si na ňu potrpia. Samotný hygienotvorný akt často nie je práve chutný, mnohý by povedal, že je doslova nechutný.

Takých vyzývam, aby teraz prestali čítať.

(Ale fakt. Prestaňte, ak na to nemáte žalúdok.)

(Zároveň môžu túto stránku opustiť aj všetci odporcovia banalít v písomnej podobe. Nie je tu nič zaujímavé. Len nechutné a všedné.)

Aj levom bez hrivy rastú chlpy. Som stále presvedčený, že chlpy sú fajn. Ale odtiaľ potiaľ. Takže som s pinzetou v labe odstraňoval hrubé chlpy trčiace z ňufáka.

A zrazu jeden z nich bol úplne biely!

Šokovalo ma to. Na sivé hrivy je jeden zvyknutý, aj sivá brada je normálka. Dokonca sivá hruď na kupku nie je žiaden div.

Že ale šedivejú aj chlpy v nose?! Kam to pôjde ďalej?! Až tam dole?!?!

Učitelka Jozefína
vůbec není kůže líná,
s dětmi letí na provázku
pro odpoveď na otázku:
Kam jsme došli, kdo to ví,
kdopak nám to odpoví?

Nudapláž, nudapláž,
de Janeiro jak sa máš.


Predýcham to, žiaden strach. Som už veľký. Opäť som sa však presvedčil, že tu už nikto nič negarantuje.


6. 8. 2009

Vtip naživo a hneď dvakrát

Mali sme včera pracovné rokovanie. Dve skupiny ľudí s diametrálne odlišným pohľadom na vec sa mali nejako dohodnúť. Argument striedal argument, chvíľu viedla jedna strana, potom to druhá prebila, prosto celkom ostrá diskusia. A potom sa stalo niečo, čo mi pripomenulo známy vtip.

Nemci boli zakopaní na jednej strane lesa, partizáni na druhej. Zaútočili a vytlačili Nemcov z lesa. Potom zaútočili Nemci a zatlačili partizánov späť do lesa. A to sa niekoľkokrát opakovalo. Potom prišiel horár a vyhnal všetkých z lesa, aby šli robiť bordel inde a bol pokoj.

Prišiel big boss a povedal, ako to bude, koniec diskusie.

Ten vtip som nenapísal náhodou. Pre mňa je bradatý, pre vás je možno bradatý, ale zjavne je dosť ľudí, ktorí ho ešte nepočuli. Rozprával som to celé kamarátovi v trolejbuse a rehotal sa ako kôň. Zaklincoval to vedľa stojaci ujko. Keď sa kamarát dosmial, ujko sa k nám obrátil som slovami:

"Potom prišiel horár... a čo sa stalo?"

Je kruté, keď trpezlivo vypočujete celý vtip a potom vám ujde pointa.