30. 9. 2008

My sa s mŕtvolami nemažeme

My = levy.

Tak píšu v New York Times.

Taká gorila mojká a chráni svoje mláďa ešte niekoľko dní po jeho predčasnej smrti.

Takí spoločensky žijúci podzemní hlodavci (naked mole rats, po česky rypoši lysí, vie niekto slovenské meno?) mŕtvolu odtiahnu do jaskynky, ktorá im slúži ako žumpa a po čase ju zapečatia.

No a taký lev, keď nájde mŕtvolu iného leva, si k nej predovšetkým čuchne, oblíže ju a keď je dosť čerstvá, tak ju zbaští.

Ani jedna molekula bielkovín nazmar!


29. 9. 2008

Alžbetka končí

Nemám na mysli známu krčmu na konci Obchodnej.

Ani anglickú kráľovnú.

Keď som začiatkom mája zachytil, že novou riaditeľkou programu STV má byť pani Petronela Kolevská–Vančíková, bol som trochu zvedavý, ako sa Alžbetke z Perinbaby bude dariť.

Zdá sa, že ju už Trieskanie, presnejšie Lúskanie programových orieškov nebaví.

Odchádza z STV na základe vzájomnej dohody.

Možno Števko nebol spokojný s jej zvládnutím situácie okolo fantastického seriálu Obchod so šťastím.

Možno bola málo červená.

A možno bola iba neschopná, ako sa obávala Germa...

26. 9. 2008

Raz sa to musí podariť (busové blues)

Neviem, či viete, ako v Bratislave funguje MHD. Myslím po novom, od redukcie liniek.

Už nie sú linky odvšadiaľ všade, ale len odniekiaľ niekam. Rôzne sa pretínajú alebo na mnohých úsekoch idú chvíľku spolu.

Od cestujúcich sa v tomto systéme očakáva, že sa pripravia na plánovanú trasu a vhodne prestúpia. Od autobusov sa očakáva, že na zastávkach umožnia prestúpiť.

Mnohé zastávky umožňujú bezpečné zastavenie dvoch harmoník za sebou. Často aj predná harmonika čaká, kým ľudia zo zadnej prebehnú do prednej. Tak by to malo byť.

Nie je to tak vždy.

Dnes som dobiehal na zastávku spredu, šofér ma musel vidieť. Klasika - zatvoril mi dvere pred nosom. Odchádza.

Vidím: stojí za ním druhý autobus, ktorý ide na tú istú ďalšiu zastávku. Prebieham, nastupujem do predných dverí, kde je tlačenica, na rozdiel od zvyšku autobusu.

Aj tento autobus sa pohol, prichádza na ďalšiu zastávku, kde ten "môj" už stál. Vyskakujem, prebieham, ešte púšťam pár ľudí pred seba. Autobus už zvoní ako o dušu spasenú. Mierne ma to znervózni a štrajchnem človeku pred sebou do achilovky. Nič moc.

"Pardon."
"To nič."

Mlčím.

"Už ho takto naháňam tretiu zastávku."

Ahá, tak preto bola pri predných dverách pred chvíľou taká tlačenica. Naháňači sa vždy nahrnuli do predných dverí nasledujúceho autobusu. Uvedomím si aj ďalšiu súvislosť:

"No vidíte, to ste ešte mali jednu zastávku v zásobe."

Zasmiali sme sa. Pravda, trochu horko.


18. 9. 2008

Ájendží nie je ejájdží

Keď sa to napíše, je to vidieť. Ale keď sa to povie, netrénovanému uchu to môže znieť rovnako. Asi aj znie.

"Azanďalát, ja mám životnú poistku v ING a keď to teraz skrachuje, za čo budem chodiť na dôchodcovské dovolenky k slovenskému moru?"

Levica vravela, že v rádiu počula vyhlásenie ING, že AIG a ING sú dve rôzne firmy, ktoré spolu nemajú vôbec nič spoločné.

Teda okrem predmetu podnikania. A okrem trhov, na ktorých investujú vybrané poistné. A okrem...


15. 9. 2008

Tu nie je žiadne divadlo

Konečne voľný deň. Úplne mimo akýchkoľvek pravidiel, proste voľný pondelok.

Levica sa z ničoho-nič vybrala do kúpeľne, naplnila práčku - a zase zaliezla späť do postele, čítať si. Zaregistroval som periférne jej pokožku.

"Jéj, čo to je, máme tu naháča," blížil som sa ku kúpeľni kradmým krokom.

"Ale, ale, občan, pokračujte, tu nie je žiadne divadlo."

"Chachá! Samozrejme, že to nie je divadlo. To je život!"

:-)