30. 1. 2008

Pohreb kníh

Naša firma sídli blízko stredne známeho a stredne veľkého vydavateľstva.

Dnes sa koná pohreb kníh. Po Novom roku treba vyprázdniť sklady, aby sa mohli naplniť novým tovarom. V supermarketoch sa s týmto cieľom konajú výpredaje. Vo vydavateľstve sa za týmto účelom objedná Avia, ktorá zavadzajúce knihy odvezie do zberu.

Knihy sa povaľovali na chodníku. Neodolal som a začal som v nich listovať. Úprimne povedané, skoro samé sprostosti. V rámci definície sprostosti = nepredajné. Kto si už v dnešnej dobe kúpi zbierku esejí politika v dôchodku starých 10 rokov? Pokiaľ to vydali v náklade 1000 ks, nejakých 900 im muselo zostať, ostatné dotyčný rozdal ako autorské výtlačky. (Ak v náklade 10000 ks, zostalo im 9900.) Ale tak veľa ich snáď nevytlačili...

Napriek hromade hlušiny som našiel zopár chutných kúskov duševnej potravy. O levoch je známe, že nepohrdnú ani mršinami a hyeny odoženú. Nepohrdol som ani ja a odkúsol som si ich zopár. I zopár ďalších mrchožrútov si ešte stihlo odhryznúť.

Avia práve odchádza. (Snáď nie do krematória, ale naozaj do zberne. Aj tak je to drsné.)




29. 1. 2008

Rozladenie s levicou

Nie s tou "mojou životnou", s úplne inou. Kedysi som myslel, že by mohla byť, ale len tak troška.

Spoznal som ju ešte počas ZŠ. Bola kamarátkou mojej sestry a bola mi vcelku sympatická, i keď bola dosť zvláštna. Ťažko sa to popisuje, zvláštne vyzerala, zvláštne reagovala...

Počas VŠ som ju raz náhodou stretol a z náhodného stretnutia sa o pár dní vykľulo kino. Práve vtedy som bol bez levice a tak mi jej spoločnosť prišla veľmi vhod.

Počas jednej prechádzky sa medzi nami rozprestrelo ticho. Niekedy sa hovorí, že ticho vo dvojici môže hovoriť za viac než akýkoľvek hlasný hovor. Toto hovorilo. Bolo prázdne. Viac sme spolu nerandili.

Dnes ma facha zaviedla do firma, kde ona pracuje a to mi ju vlastne pripomenulo. Asi pred mesiacom sme sa náhodou stretli v potravinách a horko-ťažko sme dali dokopy minútový rozhovor. Boli sme totálne rozladení. Nie v zmysle nálady, ale ako dva nástroje, ktoré kedysi spolu trochu ladili, ale každý je dnes naladený trochu ináč.

Napríklad mne to ladí s mojou životnou levicou. :-)



28. 1. 2008

Mierne fekálna príhoda - ale vlastne nie

Dnes sme mali s levicou niekoľkofázové vstávanie. Žiadne skoky do siloniek sa dnes nekonali, pekne pomaly sme sa preberali. Kúpeľňa, spoločné prevaľovanie v posteli a tak. Keď som sa konečne vyhrabal do kuchyne, levica ešte pár minút vylihovala. Uvaril som kávy a čaj.

Neboli sme nahí, ale ani oblečení. Tak napoly. U mňa to znamenalo vrchný diel pyžama a práve čisté biele slipy.

Levice sa mi skúmavo zahľadela na pozadie a poznamenala niečo o hnedej farbe. Krvi by sa vo mne nedorezal. Ja, ktorý si tak potrpím na hygienu!

Našťastie pre moju vnútornú rovnováhu som vysvetlenie hnedej šmuhy našiel veľmi rýchlo. Spočívalo v nezvyklom rannom úkone. Sebe som totiž varil cappuccino a po pohľade do poličky s korením som automaticky siahol po mletej škorici. Trošku som si vysypal do laby, po štipkách som natrúsil na povrch bielo-hnedej peny a ...

... zvyšok som nezlízal, ako by sa na správnu labu patrilo.

Tak ma levica už bez poznámok oprášila a ráno mohlo pokračovať. :-)



24. 1. 2008

Ako dôkladne zaspať

Mali sme dnes s levicou veľké plány. Každý svoje, ale obom zahŕňali skoré ranné vstávanie. Keďže po peknom dlhom večere sa sladko a dlho spí, nastavili sme si preventívne budík. Presnejšie budíky. Tri.

Jeden na mobile.

Druhý na stojacích digitálnych hodinách.

Tretí na mechanickom budíku starej matere.

Levica sa prebudila tesne pred svojím plánovaným odchodom. S hrôzyplným výkrikom "zaspali sme!!!" vyskočila z postele rovno do siloniek, v živote som nič také nevidel. Za minútu alebo tak nejak som už počul buchnutie vchodových dverí.

I ja som sa musel ponáhľať. Predsa len som však venoval krátku chvíľku zisťovaniu, prečo nás vlastne tie budíky nezobudili. Vatu sme v ušiach nemali, takže...?

Mechanický budík zastal.

Stojacie digitálne hodinky síce išli, budík bol aktivovaný, ale nezvonil. Dôvod je v 12-hodinovom režime. Hlasno a otravne by pípali v 6:10 PM namiesto AM.

Mobilu sa nevybila baterka, ani čas nebol nastavený zle. On sa budíček potvorák dokonca pravdepodobne aj rozdrapoval, ale len veľmi, veľmi diskrétne. Včera som si počas pracovného rokovania zapol diskrétny režim a zabudol som ho vypnúť.

Nabudúce nie 3, ale 6 budíkov, alebo najlepšie plnú izbu, ako v 4 svadbách a jednom pohrebe.




21. 1. 2008

Divný sen o kabáte

Ako to už u snov býva, nepamätám si ho presne, ale išlo v ňom o ... kabát.

Prešiel som pár prevádzok v meste a zistil som, že som ho stratil. (To je ako keď lev príde o hrivu, keby ste si to náhodou nevedeli predstaviť.)

Márne som sa snažil spomenúť si, kde som ho nechal. Došiel som až k radu vinúcemu sa od vývarovne Armády spásy, v ktorej stáli neoholené postavy jedna za druhou. Jeden z bezdomovcov zdvihol ruku a zavolal na mňa.

Bol to domnelý bezdomovec. Bol to vlastne môj spolužiak z VŠ, ktorý v prestrojení skúmal sociálne vzťahy medzi bezdomovcami.

"Tak ako lev? Čo sa tváriš, ako by si bol bez hrivy?"

"Veď aj som. Prišiel som o kabát."

"Jáj, to sa nediv. Teraz prišlo oteplenie, ale za týždeň tu zas bude Sibír a bezdomovcom kabát dobrý."

"Lenže ja som oň neprišiel tu. Niekde predtým, tu ho len hľadám."

"A kde si teda bol predtým?"

"No bol som v banke..."

"Jáj, tak to sa nediv, keď si bol v banke. Buď rád, že si prišiel len o kabát! Trenky Ti zostali, nie?"

"Zostali. Ale v banke som oň neprišiel, presne si spomínam, ako som si ho za otáčacími dvermi zapínal, lebo fúkalo... ach, ja hlava deravá. Pri zapínaní mi z neho odletel gombík, neviem kam, tak som šiel do galantérie..."

"A?"

"No a tam som im ho nechal, nech mi nový gombík prišijú."

Takto to vyzerá, keď má starý lev vo sne drsnú sklerózu.

Kľúčová otázka: čo ten sen znamená?

Asi nič.



11. 1. 2008

Spomienka na Felixa Holzmanna

Prišla dnes v kníhkupectve. Padla mi do oka kniha Fakty a rekordy.

Nebohý Holzmann hovoril:

"Poslyšte, ale to, co vám tady vyprávím, to je skutečná pravda, to nejsou žádný fakta!"


8. 1. 2008

Športové šipky v rádiu

Ráno s levicou občas počúvame Fun rádio, rannú šou s Adelom a Sajfou. Pozvú si nejakého hosťa a pýtajú sa ho a občas si z neho robia srandu.

Dnes mali v práci slovenského preborníka v šipkách. Údajne krčmový šport... a pritom má už svoj etický kódex. Ten napríklad zakazuje pľuť na protihráča - tak to je už normálne vysoká kultúra!

Tenisový lakeť je out. Viacnásobný svetový šampión v šipkách vraj chytil dartitídu. Nie artritídu. Dartitída je športová choroba, pri ktorej vynecháva spojenie medzi mozgom a pažou.

A tak... dalo sa, pobavili sme sa, oni tiež.




7. 1. 2008

Slovká, ktoré som doteraz nepoznal

Viete, čo znamená slovo súdivosť? Nie je to súčasná divosť.

A čo je to asperačná zásada? S asparágusom to nemá nič spoločné.

Ak neviete, prečítajte si rozhovor s Danielom Lipšicom.


6. 1. 2008

Superstar Freddieho Mercuryho

Počas doobedňajšieho pozerania televízora nám vypadla káblovka. Nešla dosť dlho, tak som siahol do arzenálu CD a spolu s levicou sme si vypočuli výberovku Georga Michaela. Pri jednej zo živých nahrávok sme si zaspomínali na minuloročný koncert na Interi, kde sme sa spolu vytešovali...

... a skonštatovali sme, že George Michael aj naživo spieva výborne. Pri lovení - v pamäti, nie v savane - sme došli až ku koncertu na pamiatku Freddieho Mercuryho.

A levica zahlásila, že pokiaľ jej pamäť dobre slúži, práve na tom koncerte sa ukázalo, akým skvelým spevákom Freddie Mercury bol. Že celá tá plejáda spevákov mala problémy zaspievať pesničky po ňom, že to vyzeralo ako na semifinálových kolách Superstar.

Tak tam to začalo... :-)




2. 1. 2008

Oslovenie, ktoré ma núti vrčať

"Vedúci..."

Anciáša Tvojho, aký som Ti ja vedúci?

(Lasica sa Satinského pýtal podobne: "A aký som Ti ja partner?")

Prečo toľkí žobráci používajú práve toto oslovenie? Ako lev som síce na najvyššom stupni potravinového reťazca, ale v pracovnom procese som naopak na najnižšom stupni kariérneho rebríčka a tak nie som vedúci.

A byť vedúcim žobrákov, o to fakt nestojím...