27. 7. 2008

Vývoj v oblasti ženskej spodnej bielizne

Včera sme si vyrazili na hrad Červený Kameň.

Prehliadka bola veľmi zaujímavá, jediný malý čierny bod má sprievodkyňa za to, ako nás hnala. Nie slovne, len vždy tak postávala pri dverách, ktoré sa už-už akože chystala zavrieť, teda psychologicky.

Po znárodnení hradov a zámkov na Červený Kameň pozvážali mobiliár z celého západného Slovenska. Preto tam možno vidieť nakombinované tematické izby z rôznych slohov - renesančnú, barokovú, rokokovú, tereziánsku, empírovú.

Popri histórii hradu, nábytku a Uhorska sa výklad trochu venoval aj histórii ženského odievania. Konkrétne sa hovorilo o zime, ktorá bola na takom hrade, z čoho mali ženy v priesvitných šatoch tzv. mušelínové choroby (chronické prechladnutia a tak.)

Žiadna spodná bielizeň. Tá sa vraj objavila ako švihom čarovného prútika a hneď v podobe hrubých spodných nohavíc až po kolená. A odvtedy ako ide čas, sa bielizeň stále skracuje, na bombarďáky, bežné nohavičky až k tangáčom.

Keď to takto pôjde ďalej, nohavičky (sprievodkyňa hovorila zásadne spodné nohavice) už čoskoro zase zmizne.

P.S. Ešte dodám, že v pánskom salóniku s prekrásnym kartovým stolíkom bol aj záklopný záchod, vraj pokojne pred sebou kadili. Iný ČAS, iný mrav, hoc aj kraj zostane.


22. 7. 2008

Antikatolícka úderka

Presunula sa zo SME, kde sa pravidelne vyskytuje v diskusiách, na dolnú Oravu.

Dnes som na obed počul tuším na Exprese v rámci dopravného servisu:

"... pozor si dávajte pred Kraľovanmi smerom na Martin, na ceste sa tam nachádza zrazená mníška ..."

Potom už kamuflovali a hovorili niečo o líške, ale mňa neoklamú.


14. 7. 2008

Problémy mladých

Konečne niekto, kto je ochotný ich riešiť. Páči sa mi, ako to opakovane zdôrazňuje.

Vlastne sa mi to páči až tak, že sa za brucho chytám.

Kde sa tí chlapci naučili tak ukrutánsky tárať?


9. 7. 2008

Moderný management vo vzťahu

Došiel za mnou kolega. Posťažovať si.

"Kurnik, natrhol sa mi sandál."

Proste, má teraz ten sandál rozhodený. Drží, ale nie stopercentne esteticky.

"Budem musieť zájsť k Vietnamcom. Kúpiť nový."

"Prečo? Však ti to ešte drží..."

Pozrel na mňa pohľadom 'kamarád, ty rozprávaš, akoby si bol starý mládenec a nepoznal mapu' a dodal slovne:

"Keby ma takto videla frajerka..."

"... dostal by si pokarhanie?"

"Keby len pokarhanie. Dve hodiny by ma vláčila po obchodoch a vyberali by sme nové."

Fakt, s mojou levicou by to dopadlo podobne. Hneď by si defektu všimla a hneď by sme ho museli riešiť. Dlho riešiť. V obchodoch riešiť. Br. Trebalo by zaistiť si sandále vopred.

Konať predtým, než sa situácia stane príčinou konfrontácie alebo krízy. To je proaktívny prístup, známy z moderných učebníc managementu.

V partnerských vzťahoch funguje od nepamäti.

Uá!

8. 7. 2008

Toto nie je málo nápadné

Domotkal som sa nejako na užitočnú stránku s informáciami o zložení minerálok a iných vôd z našich stolov.

O mnohých sú tam informácie o tom, koľko majú sodíka, vápnika a horčíka, i celkový obsah minerálov. Charakteristika a použitie.

Fakt užitočné.

Všetky informácie majú pomerne neutrálne vyznenie. Až na jeden riadok.

Charakteristika vody: "Pramenitá voda sýtená, mierne sýtená a nesýtená. Pramenitá nízko mineralizovaná voda ... vhodná ako základ pitného režimu každého človeka. Zásobuje telo vyváženým množstvom potrebných látok, ako napríklad vápnik, horčík. Na druhej strane však jednostranne nezaťažuje organizmus vysokým obsahom minerálov."

Plus použitie ako u jedinej vody: "Vhodná na každodenné pitie."

Určite ľahko uhádnete, ktorá voda je taká skvelá.

Celé to nie je málo nápadné, chech.

Obliekanie a literatúra

Tak ma dnes ráno levica pochválila.

A ja som jej pochvalu skromne odmietol.

Neviem, ako ostatné levy, ale osobne nevynikám vkusom v obliekaní. (Vlastne viem, že mnohí v tomto smere nevynikajú.) Oblečiem si zväčša prvé, čo mi príde pod ruku, dobre sa to nosí a hodí sa do teploty a vlhka, kam práve mierim. V dôsledku toho moje oblečenie často nespĺňa levicine estetické normy.

(Rovnako tomu bolo aj u ex-levíc, takže chyba nebude v levici.)

Dnes ráno som sa obliekol a bolo skonštatované, že sa mi hodí:
1. košeľa k nohaviciam,
2. ponožky ku košeli,
3. topánky k nohaviciam,
4. všetko dohromady.

"Ty sa to snáď aj naučíš!"

Nie, veru nie. Kto pozná vetu o nekonečnej snahe opice*, ten ľahko vysvetlí moje skvelé ranné zladenie.

Raz to prísť muselo. Skoro isto.


* - Veta o nekonečnej snahe opice hovorí, že opica, ktorú necháme náhodne búšiť do klávesnice písacieho stroja nekonečne dlhý čas, temer isto napíše vopred zvolený text, napríklad Shakespearove zobrané spisy. Neviem, aký je oficiálny slovenský preklad infinite monkey theorem, toto je môj preklad.

3. 7. 2008

Nech žije vzdelanie

Ku skúsenému stredoškolskému učiteľovi prišli mladí adepti pedagogiky. Prax, že vraj náčuvy. Presnejšie prišiel jeden.

Na začiatku hodiny si napísal na vrch strany veľkým tlačeným názov predmetu, aby vedel, z čoho si vlastne tie poznámky robil.

FYZYKA

Po hodine, keď s učiteľom preberal, čo sa vlastne udialo, mu tento dobromyseľne naznačil, že predsa v tomto slove je jedno tvrdé a jedno mäkké...

Mladík si to svižne opravil.

FIZYKA

Neskôr nasledoval už len znechutený telefonát učiteľa na katedru, že keď tých mladých poriadne nenaučia fyziku, že snáď by mohli skúsiť aspoň tú slovenčinu... uvidíme.

2. 7. 2008

Rozdiel v správaní sa v reálnom živote a na internete

Myšlienka mi v lebke tlela už dlho, niekde v podvedomí. Dnes sa sformulovala vo vedomí.

Uvedomili ste si, ako odlišne sa správate na internete a v reálnom živote?

Nie, nemám na mysli len bezpohlavných anonymov, ktorí sa na internete odbavujú neskutočným spôsobom. Nemyslím len nás, blogspoťákov, ktorí sme neznámi a predsa známi. Myslím takmer všetkých, vrátane zväčša identifikovaných smečkárov, či dokonca známe tváre publikujúce na internete už dlho a bez možnosti omylu v určení osoby.

Takmer všetci. Málokto je výnimkou.

Pokiaľ čítame cudzí článok - je jedno, či to je informácia, príbeh, úvaha, ... - a pocítime potrebu vyjadriť sa k nemu, urobíme to. V diskusii k nemu, na vlastnom blogu alebo kde sa dá.

Viete si predstaviť niečo také v realite?

Cestujete autobusom, dve babky debatujú o podstate vodného a stočného, vyplynie z toho situácia, v ktorej by ste chceli niečo podotknúť - ale neurobíte to.

Traja ľudia sa bavia o futbale. Vstúpite im do rozhovoru s tým, že Fico je kokot a Dzurinda tiež? Asi nie.

Zaujme vás levica, ktorá oproti vám sedí v banke a vysvetľuje vám podmienky úveru. Napadne vám, aké má asi nohavičky - ale nespýtate sa jej na farbu.

Dieťa prinesie zo školy poznámku, ktorá vás rozosmeje - ale nezavesíte mu na nos, že presne za to isté ste pred 30 rokmi dostali poznámku i vy.

Každý by vedel vymenovať milión (prípadne trochu menej) situácií, keď mu niečo napadlo, ale nechal si to pre seba. Na internete to vyvalí tak, odhadujem, v polovici prípadov.

Všimol som si na sebe, že (pravdepodobne) vďaka internetovej komunikácii prestávam mať prirodzené zábrany aj v realite. Za posledný týždeň som sa prihovoril na ulici trom ľuďom, s ktorými som nemal absolútne nič. Len mi tak napadlo, že im niečo poviem - a urobil som to.

A prežil som to.

P.S. Nie, žiadnej levice som sa na farbu nohavičiek nepýtal. Až tak ďaleko som zatiaľ nedospel. :-)