Ku skúsenému stredoškolskému učiteľovi prišli mladí adepti pedagogiky. Prax, že vraj náčuvy. Presnejšie prišiel jeden.
Na začiatku hodiny si napísal na vrch strany veľkým tlačeným názov predmetu, aby vedel, z čoho si vlastne tie poznámky robil.
FYZYKA
Po hodine, keď s učiteľom preberal, čo sa vlastne udialo, mu tento dobromyseľne naznačil, že predsa v tomto slove je jedno tvrdé a jedno mäkké...
Mladík si to svižne opravil.
FIZYKA
Neskôr nasledoval už len znechutený telefonát učiteľa na katedru, že keď tých mladých poriadne nenaučia fyziku, že snáď by mohli skúsiť aspoň tú slovenčinu... uvidíme.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Mladík za to nemôže. Posral to ten Štúr. Že vraj tvrdé a mäkké i. A načo? Nestačilo by len to tvrdé? Napr. Mylujem Ťa! By znelo impozantne. Alebo mamyčka nežne a mnohoznačne...
Zverejnenie komentára