29. 7. 2010

Trochu podúrovňového bulváru s hlbokým ponaučením

Život ma zavial na poštu. Ako mnohí, nechodím tam rád, lebo temer vždy mám z pracovníčok pošty dojem, že ich obťažujem. (Občas som milo prekvapený. Občas.)

Dnes bol k môjmu okienku minimálny rad. Mal som šťastie.

Okienok pritom nebolo otvorených veľa. U dvoch z nich nestál nik, príslušné pracovníčky už asi boli služobne staršie, takže sa na ne dostala menej náročná agenda (rozumej "vybaviť len niekoľko ľudí za deň").

Potom naše okienko, rad kratučký. A nakoniec kľúčové okienko, kde teta makala ako o dušu spasenú. Vybavila štyroch, kým "moja" teta vybavila len dvoch.

Medzitým sa po pošte premávala jedna známa pani s kočíkom. Volá sa Zlatica Puškárová a asi potrebovala poslať list. Asi u každého otvoreného okienka sa pokúšala kúpiť obálku. Nakoniec zakotvila na konci toho najdlhšieho. "Moja" teta a teta od vedľajšieho okienka bez zákazníkov po nej zvedavo pokukovali a komentovali. Obálku jej však ani tá vedľajšia nepredala. Nemá ju v agende.

(Veď som vravel, že bulvár. Ale nezostanem dlžný ani to ponaučenie.)

Pred Slovenskou poštou sme si všetci rovní. Keď povinnosť zavolá, všetci rovnako poslušne čakáme v kľúčovom rade.

Pošta je ako smrť.



28. 7. 2010

Porušil som pravidlá cestnej premávky

A skoro nič sa nestalo. Iba ma "poškodený" vytrúbil.

Ale napriek tomu ma to štve a že viac ako dosť.

Stalo sa to takto. Stál som ako druhý poradí na semaforoch, v pruhu na odbočovanie doľava cez normálne križovatku so štyrmi smermi. Stál som dlho. Konečne oranžová, konečne zelená. Auto predo mnou odbočilo, ja za ním, dával som dobrý pozor, aby som mal odstup atd., atd.

Tu naraz oproti dakto trúbi.

Ajajajaj, tá zelená bola plná! A taká značí čo? Že pri odbočovaní doľava na takú plnú zelenú bez šipky treba dať prednosť protiidúcim vozidlám idúcim rovno a chodcom. Chodci nikde, to bolo v pohode, ale ten protiidúci tam bol...

Ako to je možné? Riešenie je zrejmé. I keď plnú zelenú poznám, nechal som sa strhnúť práve autom predo mnou - ktoré "poškodenému" tiež nedalo prednosť - a mozog mi úplne vypol potrebu dávať prednosť. To protiidúce auto som videl, všetko som videl, len taký malý skrat... a karambol mohol byť na svete. Aj papiere mohli byť preč.

Fakt ma to štve, pretože sa veľmi snažím byť ohľaduplným vodičom a jazdiť podľa predpisov. Napriek tomu sa také prihodí.

Je tu dakto taký, čo by do mňa predsa len kameňom nehodil?



16. 7. 2010

Levy tiahnu pod Tatry

Presnejšie, levy z HC Lev Hradec Králové budú hrať v Poprade KHL.

Je mojou psou povinnosťou - vlastne levou povinnosťou - im fandiť.

Levy, do tohóóóóó!


15. 7. 2010

Trochu upírskej osvety

Chcete vedieť, čo dobrého som čítal v poslednej dobe? Na knihu nevydalo, keďže sa nemôžem povaľovať na pláži - ach, ako závidím tým žirafám, hrochom a antilopám... to slnko mi pije krv.

Takže som sa aj v čítaní uspokojil s iným pitím krvi. Konkrétne s Riddickovou recenziou knihy Súmrak (Twilight).

V skutočnosti, pri zarátaní diskusie ide o recenziu celého fenoménu a zároveň o prehľad prejavov fanúšikov, ktorí sa normálne stavali do radu, aby sa následne mohli Riddickovi vyzvracať do diskusie. No nenormálna pecka. Ak sa nájde niekto, kto ma číta a zároveň nesleduje Riddickov blog, odporúčam mocným revom.



8. 7. 2010

Pohodový paradox

Chodil tu dnes ako lev v klietke. Môj kolega, ktorý si na zajtra vzal dovolenku. Pýtam sa ho, že čo sa deje, či mu niekto nie je v nemocnici alebo čo.

"Ale, idem do Trenčína. Nemôžem ani spať."

???

"Taký som ti nervózny z tej Pohody..."

Chacha.