18. 12. 2007

Koho poteší vianočný darček?

Kolega mi dnes pred očami mával nejakým náradím, ktoré víťazoslávne po obedňajšej prestávke doniesol zo železiarstva.

"Kúp také otcovi, on je taký kutil, nie? Uvidíš, ako sa poteší."

Váhal som.

"Ty by si neurobil radosť svojmu otcovi, ktorému by si mal byť vďačný za to, že si na svete?"

"Pekné to je a možno by sa mu zišlo, ale rodičovský dom nie je nafukovací. V dielni už na to nemá miesto."

"Ale kde. Veď to je len taká malá krabička. Keď sa mu nezmestí do dielne, môže si ju dať do zavretej skrine v obývačke, pod stôl alebo za skrinku."

"Áno, to by mohol. No nie som si istý, či by sa tomu potešila moja mama, ktorá na mojom zrodení tiež má istý podiel..."



14. 12. 2007

O kastovníctve na blogových serveroch

Tri záznamy pre porovnanie.

Blogspot: Nikto tu nie je vystrčený dopredu. Ak aj je, tak som to zatiaľ nezaregistroval. Šepcem tu už pol roka.

SME: Na hlavnej stránke naľavo je zoznam nejakých blogerov, po bližšom preskúmaní sa zistí, že všetci sú VIP, po kliknutí na písmeno sa rozbalí zoznam ďalších. Články všetkých sa točia buď vo veľkom stĺpci vo Výbere SME alebo v malej rubrike napravo. Je teda zrejmé, že značné kastovanie tam existuje. Aké veľké je?

.týždeň: Na hlavnej stránke napravo je zoznam blogerov rozdelený na dve časti. Osobnosti a Verejnosť. Zo srvátkoidného označenia Osobnosti mi normálne prišlo zle a musel som vyvrčať tento spot. Ostatní sú len taká nevýrazná masa, len akási verejnosť, asi.




5. 12. 2007

Sekt z bratislavských viníc

Tak som sa dnes ráno dopočul, že náš slovutný parlament schválil rozpočet a pri tejto príležitosti aj vyslovil dôveru vláde. Ach, aké prekvapivé...

Neprekvapilo to pána ministra Začiatka, ktorý mal v kuloároch (vzadu) pripravené pohostenie a po úspešnom hlasovaní pozval poslancov na čašu sektu.

Komentár expriemera Dzurindu stojí za archiváciu: "S tým sektom radšej počkáme na úrodu z premiérovej vinice."

Uááááá! :-)))

A teraz vážne. Napriek tejto podľa mňa vtipnej hláške považujem Dzurindu za politickú mŕtvolu. Za viac ako rok od volieb sa SDKÚ (a ani iné opozičné strany) nedokázali pozbierať a ponúknuť ľuďom nejakú alternatívu, ktorá by priazeň ľudí dokázala otáčať ich smerom. Nič rozumné (pre logicky uvažujúcich voličov), ani nič populistické (pre nemysliace stádo). Prvá skupina voličov je u nás pravdepodobne v ťažkej menšine, druhú má poriadne poodchytenú súčasný priemer.

Tým, že Dzurinda zotrváva na čele svojej strany, jej škodí. A tým, že si ho tam spolustraníci naďalej pestujú, len dokazujú, že si nezaslúžia nič iné, ako po slovensky závidieť súčasnému priemeru a škrípať zubami.

Len savana je stále vyprahnutejšia...


27. 11. 2007

Načo je dobrý účet z registračnej pokladne

Som taký holubičí lev. Na blogu šepcem, v reálnom živote sa veľmi neozývam. Občas však dosiahnem svoje aj bez verbálneho vyjadrenia.

Kupoval som si dnes v novinovom stánku lístky na MHD. Nemám rád drobné v peňaženke, takže si lístky kupujem v takom počte, aby celková suma bola násobok 10. Dnes to bolo:

8 x 14 Sk + 6 x 18 Sk = 220 Sk

Platím päťstovkou... a čo to, tetuška mi dáva nejaké drobáky? Nebola to veru desaťkorunáčka. Vydala mi 266 Sk (slovami dvesto šesťdesiat šesť slovenských korún).

Ani mi nenapadlo ju upodozrievať z podvodu, vravím si: "Si lev, máš leví mozog, nie ľudský, matematické operácie ti už nejdú, pomýlil si sa."

Ale nedalo mi to. Počkal som sekundu, čo bude a keď nebolo nič, vypýtal som si lístok z pokladne. Počkal som ďalších pár sekúnd, lístoček vyliezol, tetuška mi ho už-už podáva. Zarazí sa, začne ho študovať.

Pre istotu sa spýtala, koľkože som to mal tých lístkov. Ukazujem, odpovedám.

A už mi dáva z pokladne ďalších 14 Sk (slovami štrnásť slovenských korún). Teším sa: "Tak predsa len som si to v tej hlave dobre zrátal, ej nepatrím ešte do starého levieho železa, je ešte prachu v prachovniciach!"

Potom som si uvedomil malý detail: v peňaženke som mal o šesť mincí viac než pred celou transakciou. Poriešil som to... Uá!




15. 11. 2007

A patent na smrad?

Dnes je autorským, patentovým a čo ja viem akým právom už chránené všeličo.

Podľa tohto článku si napríklad T-Mobile požiadal o ochranu svojej magentovej farby. Už tak urobili mnohí pred ním: sieť kaviarní Starbucks (zelená), mobilný operátor Orange (oranžová), medzinárodná doručovacia spoločnosť UPS (hnedá)...

Tak mi napadá - a čo takto patentovať si vône či smrady? Nemyslím len priemyselne vyvinuté, také, ktoré majú tajnú receptúru. Myslím napríklad vôňu maštaľného hnoja. Vznikol v podstate prírode a mnohé farmy ho používajú na komunikáciu s okolím ("sem nelezte, tu sú kravy"). Alebo taký bezdomovecký neumytý zápach.

Veď je to s ním ako s farbami: farby tiež existujú od vekov. Keď bude niekto chcieť smrdieť (a že takých je medzi nami dosť), bude musieť zaplatiť.

Pravda, čo si už kto vysúdi na takom bezdomovcovi... ale na farme možno áno, keď už máme dotácie na poľnohospodársku činnosť.




12. 11. 2007

Do kontajnera - hňup či šikovník?

Sobota ráno. Pred chvíľou vyviezli kontajnery z celej ulice. Pravidelne vyvážajú v utorok, vo štvrtok a v sobotu.

Otvárajú sa dvere na protiľahlom vchode. Vychádza chlap, v rukách zbalené dva veľké balíky kartónov. Do kontajnera s nimi. Šup. Hňup.

Nevadí, že okamžite zapratal prakticky celý kontajner. Že ostatní obyvatelia jeho vchodu si tri dni budú môcť pískať (alebo odnášať vlastné vrecká s odpadom napríklad to nášho kontajnera). On už má vybavené, čo potreboval, je šikovný. Typická tragedy of the commons.

Nevadí, že do kontajnera na zmiešaný komunálny odpad zahodil papier, použiteľný, recyklovateľný. O tridsať metrov ďalej je síce modrý kontajner na papier, ale prečo by si nohy dral, je k nim šetrný.

Ale možno nejakí somráci usúdia, že sa im ten papier oplatí vybrať a použiť - odovzdať, spevniť si stenu obytnej krabice, popáliť na zahriatie, čo ja viem...

Nie je to hňup, nie je to šikovník, je to len hoviadko par excellence.



7. 11. 2007

Schizofrenický štýl

Nepoznám pozadie, skutočnosť sa lev dozvie len z dvoch blogpostov.

Prvý hovorí o naštvanosti mladého človeka, ktorému by druhý mladý človek mal byť dlžný nejaké peniaze. Môj dojem: vyzerá to hodnoverne.

Druhý obsahuje reakciu druhého mladého človeka, ktorý prvému mladému človeku hrozí trestným oznámením za krivé obvinenie a ohováranie. Môj dojem... najskôr niečo iné.

Neviem, kde je pravda. Ale zaujal ma štýl druhého postu, ktorého autor Róbert Sedlák píše:

'" ... Moje ultimátum nerešpektoval a preto som pripravil trestné oznámenie, ktoré zajtra odovzdám orgánom činným v trestnom konaní," uviedol Sedlák.'

Alebo:

'Sedlák požiadal redakciu blogerského portálu, na ktorom bol článok uverejnený, aby článok okamžite stiahol.'

Takže ten môj dojem: druhý mladý človek trpí istou formou pisateľskej schizofrénie, ktorá sa prejavuje nutkaním písať o sebe v tretej osobe, objektívne sa hodnotiť a komentovať. Sorry, ale to pôsobí prinajmenšom divne.


5. 11. 2007

Moderná diagnóza

Viete, čo sa môže stať človeku, ktorý pravidelne surfuje po webe?

Môže mu z toho začať webať.

Ale to s ním raz jednoducho webne...



23. 10. 2007

Webový kvíz

Dnes mám pre vás kvíz s dvomi otázkami. Nepodvádzajte a neklikajte vopred!

1. Čo nájdete na webovej adrese www.nsrr.sk?

2. Kde by ste na internete hľadali informácie o tom, aké slovenské projekty je možné financovať z fondov EÚ?

Zbytočná chvíľka napätia a ...

... kto odpovedal na prvú otázku, že stránky Národnej rady SR, odpovedal nesprávne. Obidve otázky spolu úzko súvisia. Na www.nsrr.sk sa nachádzajú informácie o možnom a realizovanom používaní fondov EÚ na Slovensku.

Je to stránka Národného strategického referenčného rámca - kto je autorom tohto skvelého pomenovania, ktorému by bez výkladu nerozumel ani kandidát vied? Viem, ide o preklad anglického pomenovania, jasné. Ale aj tak.

Ešte že existuje Google ...



16. 10. 2007

Správa o stave stĺpikov v polovici októbra

Sľuboval som, že prípadné zmeny v stave zábran na ochranu trávnika proti kolesám áut zverejním. A je to tu.

Jeden stĺpik už preč, vyvalený a odnesený. Druhý zatiaľ len vyvalený.

Ukazuje sa, že ten betón, do ktorého ich zaliali, bol poriadne pančovaný. Na pohľad v podstate zmes vody, štrku, hliny a cementu tak na jeden rožtek kelne. Nič nevydrží. Aj som rozmýšľal, že doňho škrabnem pazúrom, ale ešte by som vyvalil ďalší stĺpik... treba mi to?

Keby som z takéhoto betónu mal postavený brloh, asi by mi lepilo.



9. 10. 2007

Hajzlíci alebo zlodeji?

Pokiaľ to náhodou neviete, Perohryz je pseudonymom veľkého šéfa Tomáša Bellu zo SME.

Ako veľký šéf zažije všeličo. Napríklad s tým, že mu ukradnú diplomovku a ešte sa tvária, že nič. Tomáš sa to dozvedel vďaka súťaži, ktorú SME organizovalo.

Čo sú podľa vás Matej Lukáč a Matúš Kočiš?

Fuj, aj také voľačo je možné na Slovensku.


5. 10. 2007

Čo je diskusia a čo sú len výkriky

Kto to ešte nečítal, nech sa páči: najdrsnejší článok na tému smrti jedného zo siamských dvojčiat. (Pozor, je to pre fakt silné žalúdky.)

Vyšiel na titulku vybrali.sme.sk a prakticky okamžite získal veľa hlasov a …

… takisto veľa komentárov z oboch strán. Súhlas s autorom na jednej strane (nijako nepodporený logickými argumentami), ostrý nesúhlas, zhnusenie, nadávky na druhej strane (argumenty chýbajú rovnako).

Skoro všetko sú to len výkriky alebo emocionálne výlevy. Načo je taká diskusia? Nikto v nej názor nezmení, každý z nej odíde s tým, s čím do nej prišiel.

Hyperventilovať, hyperventilovať…

Každopádne, autor má asi šťastie, že publikoval anonymne, lebo by ho aj v reálnom živote niekto mohol zlynčovať. Virtuálne lynčovanie hádam prežije – možno dokonca naženie nejakú pravidelnú čítanosť. Hm…



4. 10. 2007

"V Paríži najlepšie gaštany sú na namestí Pigalle"

(spomienky inšpirované článkom Palculienky)

Takto znelo heslo pre dobrého špióna v nejakej špionážnej knižke z obdobia 2. svetovej vojny.

Dobrý mal prísť do nejakého mesta v nacistami okupovanom Francúzsku a miestnym odbojárom sa mal ohlásiť týmto heslom.

Bohužiaľ nejako toto heslo postupne presiaklo aj k miestnej kontrašpionáži, abwehru a gestapu. Výsledkom bolo, že halda provokatérov pobehovala po mestečku a každého informovala o skvelej kvalite pigallských gaštanov.

Predstava takého chaosu a všeobecnej informovanosti mi vtedy bola tak veľmi smiešna, že som si ju zapamätal a vždy keď niekto spomenie jedlé gaštany, mám chuť povedať: "V Paríži najlepšie gaštany sú na namestí Pigalle."

A tiež mám chuť na gaštany, dokonca namiesto mäsa.


28. 9. 2007

Rôznofarebné levy

Dnes ma prirodzene zaujal článok o rôznofarebných levoch. Každý sme iný...

26. 9. 2007

Svetový deň antikoncepcie?

Tak som sa ráno z počúvania Mrakízy dozvedel, že dnes je Svetový deň antikoncepcie. Hádajte, čo si o tom ako lev myslím!

Tak po prvé - o Svetovom dni. V živote som o ňom nepočul a práve som skúšal vetriť Googlom, že ako to je. Anglická Wikipedia ho (zatiaľ) neregistruje - pritom na dnes indikuje napríklad aj Európsky deň jazykov. Ani v angličtine, ani v slovenčine sa veľmi nespomína, zopár odkazov... ale o tej "svetovosti" by sa dalo s úspechom pochybovať.

Po druhé - o prezentácii na Mrakíze. Moderátorka spovedala gynekológa a dozvedela sa v podstate stručnú históriu ženskej antikoncepčnej tabletky plus to, že dnešné tabletky sú úplne skvelé, pokiaľ sa pre ženu vhodne zvolia, bez vedľajších účinkov. Úprimne povedané, hosť podľa mňa prezentoval svoj názor ako skalopevné fakty. Sorry.

Po tretie - o antikoncepcii ako takej. Tabletku považujem za naj-ok, ale aj taký prezervatív pre leva je v pohode. Každopádne, temer každý zodpovedný pár nejakú formu antikoncepcie používa a je dôležitou súčasťou intímneho života v brlohu. (Výnimkou môžu byť naši menšinoví priatelia, u ktorých nežiaduce otehotnenie nehrozí a ktorí tiež žijú usporiadaným životom v páre. Tí si môžu užívať telesných radostí úplne bez antikoncepcie, koťuhy.)

A teraz otázka - je tu nejaký hetero-čitateľ, ktorý si vystačil s prerušovaním alebo metódou neplodných dní?


24. 9. 2007

Ako eliminovať hluk pri zaspávaní - návod

Palculienka citovala svoju hviezdu, ktorej vadilo pri zaspávaní húkanie sovy. Pobavil som sa a spomenul si na systematickú metódu môjho spolubývajúceho zo stredoškolského internátu.

Postupne aplikujeme - všetko naraz:

1. Vatu do uší vložíme.
2. Zmršťovateľné molitanové štoplíky do uší vložíme.
3. Hlavu šatkou oviažeme tak, aby prekrývala uši.
4. Protihlukové (bagristické) slúchadlá si založíme.
5. Zimnú čiapku na hlavu natiahneme.
6. Hlavu pod vankúš strčíme.

Napriek tomu sa ráno pravidelne sťažoval, že sa nevyspal, lebo bol strašný hluk... asi mu zvuky do vnútorných uší prechádzali cez ostatok tela, nie cez kladivko, nákovku a strmienok. Alebo ho možno len tlačili tie slúchadlá a pod vankúšom mal málo kyslíka...


19. 9. 2007

Lev u vína

Jeho vina?

Otázky na dnešný deň.

1. Prečo sa suchému vínu hovorí suché, keď je rovnako mokré ako každé iné?

2. Ako môže byť víno polosuché? (Znie mi to podobné ako polotehotné.)


17. 9. 2007

Fantóm - kretén - samovrah

Večer. Už tma.

Zrazu sa niečo objaví v mojom zornom poli.

Cyklista.

Neosvetlený.

Oblečený v čiernom.

Na čiernom bicykli.

Na diaľnici.

Kretén jeden samovražedný...

Spustil som tirádu nadávok, že sa aj auto červenalo. Levica vedľa mňa, za nami staršia pani, už dôchodkyňa. Levica ju upokojovala, že ináč som slušný, že ventilujem stres. Staršia pani to prijala stoicky - "aj môj Peťko nadáva za volantom..."

K tomu jedna hláška z filmu: "Tady jsme všichni gogo."

Ale aj tak to je kretén samovražedný a ešte mnoho iného.



10. 9. 2007

Stĺpiky zabetónované

Začali sa diať veci. Na chodníku a ceste, po ktorých skoro každý deň chodím do rachoty.

Už dlho tam parkovali autá. Aby mohli prejsť na svoje vyhliadnuté miesto, museli to čiastočne strihnúť cez trávnik. Vlastne to už dlho trávnik nie je, len taká rozjazdená hlina.

Majiteľ pôvodne trávnatého pozemku toho už zrejme mal dosť, takže minulý týždeň pár maníkov zabetónovalo niekoľko stĺpikov tesne pri okraji trávnika.

Dnes ráno bol jeden zo stĺpikov vyvalený. Asi ho vyplavili víkendové dažde. Alebo ho zvalil niektorý z aj dnes parkujúcich. Lebo trafiť sa medzi už zaparkované autá a stĺpiky nie je hračka. (Teda podľa toho, či idete v smarte alebo v passate.)

Tiež som práve zastihol jedného zúfalca, ktorý najskôr vošiel v protismere do jednosmerky, dúfajúc, že si to cez trávnik švihne na svoje "stále" miesto. Nešvihol, pretože si netrúfol. To ho však zmiatlo tak, že pokračoval jednosmerkou ďalej - až po chvíli si uvedomil, že je v háji a odpískal to.

No a dnes tam boli betonári opäť a zabetónovali aj ďalšie stĺpiky, vrátane toho vyvaleného. Ďalšie hlásenia o stave stĺpikov a škrabancoch na autách budú možno nasledovať.

Morálny odkaz: Niektorí šoféri sú fakt hňupi. Ak podobne ignorujú predpisy a dobré mravy aj inde, sme to veru pekný národ... moje levie ilúzie majú obdobie sucha, odumierajú.

Mimochodom, policajti len pár metrov od rozjazdeniska pravidelne držia hliadku. Zaujímavé, že im nikdy nenapadlo podívať sa na zúbok chudákom, čo musia parkovať práve tam...



4. 9. 2007

Ordinácia v ružovej záhrade naživo

Zhodou okolností práve včera dávali zostrih niektorých udalostí z prvej sezóny slovenskej Ordinácie v ružovej záhrade. Viete, gynekológovia Vajda, Fialová a starý doktor Kovár.

Zhodou okolností som práve dnes chtiac-nechtiac navštívil doktorku. Na zdravotnom stredisku boli ambulancie všeobecných lekárov aj odborné a práve vedľa tej "mojej" bola gynekologická.

Čakám, čakáš, čaká, čakáme, čakáte, čakajú.

V tom sa otvorili vchodové dvere a vstúpil František Kovár v životnej veľkosti. Začal študovať tabuľky pri dverách a zastavil sa práve u tej našej. Diskrétne som podotkol: "Ale gynekológia je vedľa..."

"To áno, he, ale ja si idem niečo vybaviť s manželkou. Nebude to dlho trvať." A zaklopal.

Neostalo nám nič iné len mu veriť. Je šanca, že neklamal, pretože naša doktorka sa (už asi nie zhodou okolností) volá Kovárová.



3. 9. 2007

Prečo práve také čísla?

Malé zamyslenie typu "nad životom chrústa".

Robili sme si s levicou návrh osvetlenia a bytu a trochu sme kombinovali kam aké žiarovky. Pritom sme si uvedomili, že bežné žiarovky majú takéto príkony:

25 W
40 W
60 W
75 W
100 W

Rozdiely medzi nimi sú postupne 15 W, 20 W, 15 W, 25 W. Nič, čo by lev očakával.

Prečo práve tieto?


Kedy Dara niekoho zbalí?

Rovnako ako mnohí, pozeral som včera večer prvý diel tretej Superstar.

Spevácky ma nezaujal nikto. Habera trpel ako Jób, Lučenič čekoval kamery, odkiaľ ho berú, z poroty si to užívala asi len Dara.

Levica na jej adresu poznamenala niečo nelichotivé súvisiace s vlhkosťou. Neviem, či závidela. Nuž, bozkávať mladé dievčatá, to by sa páčilo mnohým levom a bozkávať mladých chlapcov, to by sa zase páčilo leviciam.

Ale pri tempe, ktoré náš socpopový púčik rozvitý do kapitalistickej ruže nabral, mi napadlo, že otázka nestojí takto - "Zbalí niekoho Dara počas celej série?" - ale takto - "Kedy Dara niekoho zo súťažiacich zbalí?"

K tomu sa samozrejme pridružujú nasledné otázky:

"Aký to bude mať vplyv na jeho kariéru v Superstar a potom?"

"Ako sa na to príde?"

Atd, atd. Napäto budem očakávať, či som mal pravdu - a pritom budem dúfať, že sa nájde aj zopár slušných spevákov.



24. 8. 2007

Nežer za tým volantom!

Téma prijímania potravy je mi bytostne blízka. Fakt, že dnešná ranná slepica na Markíze pravidelne jedáva za volantom pre mňa síce nie je nejako podstatný. Avšak to, že podľa pripravovaných pravidiel cestnej premávky už to nebude môcť robiť, je zaujímavejšie. Pretože okrem nej to nebude smieť robiť ani nikto iný.

A tiež nebude dovolené piť a fajčiť za volantom.

Telefonovať sa nesmie už dávno. So všetkými týmito úpravami súhlasím. Je to bezosporu obmedzenie vodičov v ich vlastnom priestore, ale opodstatnené. Faktom je, že autá zabíjajú a čím menej pozornosti sa riadeniu venuje, tým nebezpečnejšie sú.

Mám však jednu podstatnú pripomienku. Ako som práve konštatoval, telefonovať sa pri šoférovaní nesmie už dávno. Videli ste niekoho toto pravidlo porušovať? Hehe, smejete sa, že sa zle pýtam a že predsa to porušuje fúra ľudí?

A kurnik šopa prečo? Ako to je možné? Spoločenská tolerancia zabíjania a krádeží je nízka, ale spoločenská tolerancia potenciálneho zabíjania a ničenia hodnôt je taká vysoká, že by sa z toho hausnumera jednému zakrútila hlava.

Darmo budeme prijímať akokoľvek prísne zákony a vyhlasovať zákazy, keď na ne budú obyvatelia savany kašľať.





15. 8. 2007

Chlpy sú fajn

Tak nám na savanu opäť prišlo teplo. Nie až také brutálne africké, len také letné európske.

A s ním prišlo aj poznanie užitočnosti chlpov. Nikdy som si neuvedomil, akú vynikajúcu službu mi porast mojej samčej hrude poskytuje.

Ešte keď sme my všetky levy boli opicami, boli sme všetky chlpaté. Dokonca aj levice, ani im nenapadlo sa depilovať alebo pilovať. V zime bol na tom lepšie chlpatejší.

Odkedy sa zaviedlo obliekanie, chlpy začali po darwinovsky miznúť. Netreba ich. A kde je Darwin pripomalý a nestíha s módou, prichádzajú na radu umelé metódy. Pinzeta, žiletka, krémiky.

Nie je to tak dávno, čo som sa vyznal zo svojej lásky k čistému zadku. S tým súvisí všeobecnejšia starostlivosť o svoje mužné levie telo.

Ale nejdem do extrémov. Chlpatý som všade tak, ako mi matka príroda nadelila. Nie málo, ale poznám aj väčších opičákov.

Práve dnes som si uvedomil fakt, ktorý mi dlho unikal. Obliaty potom kráčam si preslneným námestím, pot sa zo mňa leje... a košeľa sa mi na kožu nelepí! Chlpy nepustia (skoro ako fakty).

Skrátka: chlpy sa hodia aj v lete.


9. 8. 2007

To bola levica!

Prednedávnom som sa zamýšľal nad pôžitkami, ktoré mi poskytuje leto.

Ja samozrejmé, že podobne sú na tom aj ďalší obyvatelia slovenskej savany. AIFovi sa nechcelo pohnúť na zelenú, Grga si dokonca otvoril kanceláriu na kúpalisku počítajúc s tým, že obchodných partnerov budú viac zaujímať zvodné levice než odhľadovanie Grgovho kmínenia.

Dnes ráno som mal ďalší z radu týchto zážitkov. Na zastávke so mnou čakala neskutočne dobre formovaná levica, v normálnych šatách, ktoré ale veľa napovedali, navyše s dlhými mihalnicami. Nastúpili sme do toho istého busu. Vystúpili na tej istej zastávke. A znova čakať na prípoj.

Nemám rád cigarety a levice fajčiarky nemusím. Ako sa vzápätí ukázalo, táto medzi ne patrila. Myslíte, že to jej kvality u mňa znížilo? Výnimočne nie.

Nezapálila si na zastávke, ako to robia mnohé hoviadka. Odišla pekných pár metrov ďalej, presne ako zákon a slušnosť káže. V hlave to teda vymetené nemá. Ešte keby mala toľko sebakázne, že prestane fajčiť...

... nejaký iný lev si to s ňou môže pekne užívať. Ja sa len pozerám a fantazírujem. Mne moja levica stačí.


6. 8. 2007

Dva aspekty jedného milovania

Vyskytoval som sa včera v práci. Dokončovačky. Po príchode domov sme sa s levicou bavili o všeličom, keď mi zazvonil mobil. Šéf. Ešte bojoval s dokončovačkami, trochu som mu poradil.

Potom sme sa milovali. Boli sme práve v najlepšom, dá sa povedať, že už po najlepšom, keď mi opäť zvoní mobil. Vravím levici "Kašli naňho...", ale nedala si povedať. Zase šéf. Opäť som mu trochu poradil. Levica sa rehotala, že musím šéfovi povedať, že si ho najmeme na zabezpečenie prerušovanej súlože.

Ráno som spravil raňajky a správne dekadentne sme sa najedli nahí. Levica hodila očkom po mojom ramene a že aký cucflek mi tam vyrobila.

"Ale to ti tričko zakryje, nie?"
"Hej. Všetky okrem priesvitných."
"No. Počkaj! Ty máš priesvitné tričko?!"
"Priesvitné nie. Iba sieťkované."
"??? Ešte som ho na Tebe nevidela."
"Asi preto, že ho nenosím. Lebo to by som ťa nezbalil. Ale s cucflekom môžem baliť pokojne, bude vidno, že je o mňa záujem."
"Keď na Teba tak pozerám, skôr ťa odhadnú na týraného muža s čerstvou sinkou..."

Hehehehe. Je mi fajn.




4. 8. 2007

Svetielka a vestičky

Jazda z Bratislavy po diaľnici v piatkový večer je o držku. Najskôr šero, potom tma. Keď len jedno auto z desiatich má zle nastavené svetlá, v jednom kuse vám niekto prepaľuje sietnicu. Ako mám potom taký oslnený loviť?

A keď loviť nechcem, ako môžem neloviť? Zopár nádejných obetí by sa predsa našlo. Auto zastane v odstavnom pruhu. Uhm. Väčšinou nebliká, nesvieti. Občas má nádejný kus mäsa toľko inteligencie, že postaví pár metrov za auto trojuhlník.

Ale reflexnú vestu si z pobiehajúceho davu neoblečie nikto.


1. 8. 2007

Ale kam s ňou? (S autobatériou.)

Ivan Mládek už pred 30 rokmi hľadal odpoveď na otázku: "Kam s opotrebovaným motorovým olejom?"

Riešil ju metódami originálnymi, napríklad vyrábal z obyčajnej kvetináčovej pôdy vlahú čiernozem.

Mňa teraz trápi podobná otázka. Kam s dorazeným akumulátorom z auta?

Keďže s ohľadom na svoju savanu nechcem byť až taký originálny ako Mládek, ba dokonca ho nechcem len tak vrhnúť do kontajnera, skúšal som ho odovzdať na niekoľkých pumpách. Na skoro všetkých nemali žiadne zberné miesto, na jednej mi povedali, že miesto majú, ale berú len na výmenu, keď si človek kúpi nový akumulátor.

To akože mám mať jednu batériu v aute, druhú novú si kúpiť, aby som tretiu dorazenú mohol odovzdať?

Nuž tak som skúšal gúgliť. Vygúglil som okolo autobatérií kopu kecov, takú koncepciu, hentaký návrh, ale kde ju konkrétne môžem odovzdať, to som nenašiel. Asi som neschopný. Čo by ste aj čakali od leva, že bude guru v používaní Internetu?

A tak sa pýtam:

Vie niekto, kde by sa v hlavnej slovenskej osade dala odovzdať vypoužívaná autobatéria?

Vopred vďaka za všetky rady a iné reakcie...



31. 7. 2007

Obdobie sucha

Ako to už na savane býva, nastane občas obdobie sucha. U nás v robote nastalo dnes. Netečie voda z vodovodu.

Na obede sa prakticky všetci kolegovia a kolegyne boli vysíkať.

Odpočul som rozhovor dvoch juniorov.

"No však na intráku tiež netiekla voda."
"Tiekla vždy."
"Vždy v lete týždeň netečie."
"Hej, ale len teplá."
"Á, vlastne áno. To som sa sprchoval v studenej. Stal som sa chlapom."
"No, a ja som sa stal prasaťom."

Welcome to the jungle...

26. 7. 2007

Úradný list sa našiel

Pred pár dňami som vás uviedol do situácie jedného priateľa leva. Neprišiel mu úradný list.

List sa našiel.

Nebudete mi veriť, ale ...

[ ... no samozrejme, dúfam, že mi uveríte ... vlastne mi to je fuk ... :-) ]

... správna bola posledná možnosť. Amnézia. To motovidlo si úradný list regulárne prebralo na pošte a potom na to zabudlo ako na smrť. Zistil to, až keď zburcoval celý úrad, poštu v Žiline, rodičov, pričom s otcom sa dosť pohádal, prevrátil hore nohami svoj byt - a keď ho opäť postavil na nohy, list sa objavil.

Teraz chodí so stiahnutým chvostom. No čo už, stať sa to môže každému.


24. 7. 2007

Ceruzky IKEA

Používate obyčajné ceruzky? (Áno, v dnešnej dobe by som sa každého jedného mohol dokonca opýtať, či ešte vôbec píše, ale nebudem uštipačný. Začínam o level vyššie.)

Takže ešte raz. Používate obyčajné ceruzky? Alebo dávate prednosť peru, či už večnému alebo atramentovému so zlatým hrotom?

Obyčajné ceruzky sú fajn.

V obchodnom dome IKEA majú najmä nábytok. Nedávno som písal o skladačke a reklamácii.

Zabudol som však na ceruzky. Tie sú popri potrave jednoznačne pozitívom.

Potrebujete si poznačiť rozmery, cenu, miesto, farbu alebo čokoľvek iné? Vezmite si papier a ceruzku. Zo stojanov, ktoré sú po kampradovskej predajni rozmiestnené. Chutné malé reklamné ceruzky.

Spríjemňujú mi ináč nekonečné chodby pomedzi nábytok. Hrám s IKEA takú hru. OK, Vy chcete moje peniaze. Ja chcem vhodný nábytok. Niekedy ho nájdem, niekedy nie. Ale v rámci možností chcem aspoň niečo. Takže si pri každej návšteve vezmem jednu chutnú ceruzku a odnesiem domov.

Minule sa ma levica na to opýtala. Ona chodí do IKEA rada. Takže hrá s IKEA úplne inú hru. Keď som jej vysvetlil, prečo si ceruzku beriem, hrabla do stojana a podávala mi ich asi šesť. Zhrozene som na ňu pozeral. Šesť? A čo sme my nejakí Slováci? Moja hra má jednoznačné pravidlo: 1 návšteva = 1 ceruzka.

Je chutná. Ako obrazne, tak aj doslova. Robia ich z chutného dreva. A to ani nehovorím o tom, že pekne píšu...


Pondelňajší splín

Nič vážne sa nestalo. Žiadna katastrofa, ba dokonca ani žiadna skvelá správa neprišla.

Napriek tomu sa levica tvárila veľmi smutne. Chmúrne myšlienky sa jej preháňali hlavou. Vymámil som ich z nej.

Ako vravím. Nič vážne sa nestalo. Žiadna katastrofa, ba dokonca ani žiadna skvelá správa neprišla. Len tak rozmýšľala.

Takže som jej tie chmúrne myšlienky rozpustil jemným hladením po vlasoch a ruke a pleciach a tak... a čo bolo ďalej, to si necháme na obdobie po desiatej hodine večernej.



23. 7. 2007

Ranná sliepka

Dostal lev chuť na mladé mäsko.

Inými slovami, namiesto ranného prúdu hudby z náhodne zvolených slovenských staníc si zapol Teleráno na Makríze. Mladý moderátor, mladá moderátorka.

Neviem, či témy, o ktorých kvákajú, vyberajú sami, ale pevne verím, že nie. Lebo predsa tam nemôžu byť všetci takí blbí... verím tomu, že tmavovlasú odborníčku na bulvár, ktorú som tam zahliadol aj pred polrokom, im tam nasadili ako nutné zlo.

Väčšiu sliepku som už dávno nejedol. Ohlásila prelom v kariére Adriany s dlhými nohami. Doteraz nadával novinárom len jej kanacký manžel, teraz už aj ona.

Je to taká sprostosť, že ešte aj ja, uvážlivý starý lev, som o tom musel šepkať. Katastrofa.


19. 7. 2007

Leto. A čo na to čuch, chuť, hmat a najmä zrak?

Páčila sa mi dnešná Germina úvaha na tému vzťahu teploty a sexuálneho chtíča. Pripúšťa, že by to mohlo štimovať až na pot, pot a ešte raz pot.

Do veľkej miery s ňou súhlasím. Poväčšinou je ťažko predstaviteľný kladný vzťah k potu svojho partnera. Možno som úchylný lev, ale poznám niekoľko výnimiek, z vlastnej skúsenosti. Nebolo veľa levíc, do ktorých tesnej blízkosti by som sa dostal, teda až tak, že by som musel ich pot riešiť. Z levíc, s ktorými som prevádzal vodorovné cvičenia dvojíc, mi vyslovene vadila aróma potu jedinej. Chuť je v pohode, neutrál... a na dotyk to závisí od okolností. Celkovo mi to vychádza tak, že keď už som bol z niektorej levice na vetvi (a to levy skutočne často nebývajú), tak pot problém nebol, dotyk bol príjemný.

MOJA levica je v tomto prípade úplný extrém. Keby ste vedeli, ako krásne jej voňajú trošku spotené vlásky...

No ale poďme od potu ku bežnejšiemu javu, ktorému sa nevyhne žiaden lev, ktorý nie je slepý. Davy levíc na ulici ukazujú svoje vnady. A to je ono! Kvôli tomu my levy milujeme levo, pardon, leto!

A levice to vedia. Ony sa nielen ukazujú, ony sa rafinovane odhaľujú, tu viac, tu menej, tu tričko posunú, tu si vykasajú nohavice tak, aby sa ukázala krivka svalu, tu sa zabudne na podprsenku a objavia sa štuplíky a vlnivé pohyby, krivka šije a pazuchy sa otvorí a zase zvinie, pologule sa vrtia v tesnom objatí látky a občas vybehnú, oči sa privierajú pred slnkom a nie je ďaleká predstava, že to privretie je slastné... jednému levovi by sa z toho zakrútila hlava.

Len nech je pekne teplo, aby sa oči mohli napásť. Jeseň a zima budú dlhé.


17. 7. 2007

Aféra dňa: desať korún

Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje od septembra zvýšiť detské prídavky o 10 Sk.

Nie je to veľa a v článku je citovaná Oľga Škorecová z ministerstva: "Zvýšiť prídavok na dieťa o desať korún sa rezort rozhodol s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a predpokladanú mieru inflácie v roku 2007."

Predpokladaná miera inflácie je 2%, takže prídavok by sa mal zvýšiť z 540 Sk na 550 Sk.

Samotná suma 10 Sk vyvolala jednoznačne negatívne reakcie, niektoré doslova hysterické. Keď sa sústredíme na SME blog, neprekvapili Mária Kohutiarová, matka 6 detí, ani Igor Surovčík, ktorý na nikom z vlády zásadne nenecháva ani nitku suchú, ani Matej Hospodár, ktorý je úplne rovnaký. Prekvapil ma však Richard Sulík, ktorý svoj príspevok poňal fejtónovo a nevyužil možnosť rozumne vyložiť svoje argumenty proti relatívne logickému zdôvodneniu využívajúcemu ako argument infláciu. JA by som to ocenil.

Nejde totiž o to, že by zvýšenie o 10 Sk malo priniesť napríklad jednému dieťaťu o 10 gumovitých rožkov viac, ako sa nám ironicky usiluje nahovoriť Čokomilka (alebo Mária vyššie).

Ide o to, že pri zvýšení zohľadňujúcom takýmto spôsobom očakávanú mieru inflácie, by za celkovú sumu prídavkov po zvýšení o 10 korún malo byť možné kúpiť približne také isté množstvo tovarov a služieb ako pred rokom.

Ale to už neznie tak dramaticky a neľudsky, čo? Navyše niektorí kričiaci sú v iných prípadoch tvrdo pravicoví a každé rozdávanie kritizujú, zatiaľ čo keď vláda ide dať relatívne málo, zrazu by rozdávali...

Mne osobne celkom rozumne znejú iné dva argumenty poukazujúce proti takémuto opatreniu:

1. Kvôli takému relatívne malému zníženiu prídavkov sa napíšu stohy papiera, úradníci zatratia súhrnne niekoľko rokov pracovného času a minú sa milióny na réžiu. Pomer cena/výkon je zúfalo vysoký.

2. Pokiaľ súčasná vláda hodlá vystupovať sociálne a podporovať rodinnú politiku, mala by podľa toho stanoviť svoje priority a sociálne slabším rodinám s deťmi by mala pridať adekvátne viac, nielen na zachovanie tých tovarov, čo im minulý rok zanechala predchádzajúca vláda. Hm?

Kto chce psa biť, palicu si nájde.

Aj lev si ju nájde.


16. 7. 2007

Nejaké zviera opustilo volant

Vyhradené parkovacie miesta. Majú ich ľudia pri svojich bydliskách. Majú ich firmy pri svojich kanceláriách. Majú ich invalidi pri nákupných centrách.

Chcel som zaparkovať na jednom takom, s oprávnením. Nedalo sa. Klasická situácia.

Ten, kto ono miesto zaberal, bol temer typický predstaviteľ svojho druhu. Nemal síce Golfa, Passata, ani SUV, iba limuzínu Volvo. Zato mal hrubé kolesá, parkoval krížom cez dve miesta a poznávaciu značku nemal obyčajnú. BA-123OX.

Keby vedel po anglicky, určite by si vybral inú. Nechcel by byť vôl.



14. 7. 2007

Ty kokso, slnko!

V rámci pracovného nasadenia, ktoré ma v poslednej dobe postihlo som sa dnes tiež vybral do roboty.

Treba povedať, že môj štandardný čas, kedy strkám do zámky vstupných dverí kľúč, je cca 8:50. Dnes som ním otočil už o približne dve hodiny skôr. Výsledok?

1. Spoznal som našu súčasnú tetu upratovačku. Milá je.

2. Zistil som, že do môjho okna predsa len dakedy svieti slnko.


13. 7. 2007

Leví piatok trinásteho

Robota, robota... žiadne nešťastie sa neprihodilo (zatiaľ), ale zábavy veľa nebolo. Len robota, robota.

Keď si však rekapitulujem správy z vyšších sfér z tohto týždňa, nie je jasné, či sa v budúcnosti oplatí robiť. Podaktorí robia všetko pre to, aby sa oplatilo nerobiť: prezident podpísal nový zákonník práce, navrhované uplácanie chudobnejších vlastnými peniazmi z II. piliera. Uvidíme.

Čítal som Perohryzovu subjektívnu kritiku blogov rôznych slovenských novín a časopisov. Sledujem blogy dosť dlho na to, aby som na celú problematiku mal vlastný názor. Napriek tomu, že mi o niektorých otázkach ani nenapadlo uvažovať, v tom, čomu rozumiem, s Perohryzom súhlasím.

A potom mi Rony "urobil deň", ako hovoríme my poangličtené slovenské levy. Medzi jeho odkazmi som objavil subjektívnu kritiku Perohryzovho subjektívneho článku. Ľudia, kto si chcete prečítať niečo jedovaté a zabaviť sa, choďte tam. Čokomilka chŕli síru a ohník, takže som si s chuťou zahryzol a pobavil sa. Vysmieval som sa priveľa?

No a potom som sa v televíznych novinách dopočul, že zomrel hudobný skladateľ Ilja Zeljenka... ostalo po ňom veľa pekného. Aj tak je to smutné.


12. 7. 2007

Levova hygiena

Mal som čo čítať. Nejaká Tereza sa (nepriamo, ale jasne) sťažuje, že chlapi s pribúdajúcimi rokmi stále menej dbajú na hygienu, že smrdia a vadí im to akože najskôr trochu a potom vôbec. V diskusii k článku sa pridali ďalšie ženy. Čo to majú doma za dravcov?

Môj príbeh je celkom opačný.

Na strednej škole mi bolo úplne fuk, či a kedy som bol spotený. Z telocviku rovno do triedy, div, že sme si prezuli aspoň (niečo ako) biele ponožky za normálne.

Na vysokej škole to bolo o štipku lepšie, pomaly som objavoval čaro sprchy. Nie že by som sa predtým nesprchoval, ale nachádzal som svoj vlastný modus sprchendi.

Podstatný posun potom nastal pri kontaktoch s mladými levicami, pri ktorých už išlo do tuhého, neskôr teplého a nakoniec vlhkého. Hlboko som si uvedomil, že nielen zrakom a sluchom je naplnený citový život leva, ale aj hmatom, chuťou a čuchom.

Čím starší lev zo mňa, tým väčší dôraz kladiem na hygienu. Už to nie je len to sprchovanie večer či po hrách s inými levmi. Najmä jedna z predchádzajúcich levíc ma posunula poriadne dopredu, keď sa intenzívne zaujímala nielen o obmedzené oblasti môjho tela, ale pri hre zablúdila aj na miesta, ktorým sa levy zvyčajne nevenujú. Keď skúmala moje šlapky alebo okolie ritného otvoru, ďakoval som nebesám, že som predtým strávil v kúpeľni asi pol hodiny.

Teraz si neviem predstaviť, že doma vybehnem z veľkej potreby len tak... okamžite nastupuje môj improvizovaný bidet, zboku posadiť na vaňu, sprcha, no jednoducho aby som sa cítil čistý, musím byť čistý. Kadiť v zamestnaní znamená miernu traumu, papier je papier, ale prúd vody je prúd vody.

Ani nehovorí o rôznych zákutiach tela či samčom nástroji, tie sú v permanentnej starostlivosti. Pritom nie som žiaden lev z metra.

A vypláca sa to. Cítim sa fajn, levica sa nesťažuje...


11. 7. 2007

Úradný list neprišiel

Jeden môj leví priateľ má problém. Býva a pracuje v Bratislave, ale trvalý pobyt má v Žiline u rodičov. Úrad mu mal na adresu trvalého pobytu poslať úradný list v zákonom stanovenej lehote. Preto priateľ opakovane volal rodičom, či list prišiel alebo nie. Nič, nič samá voda.

Keď už prešla lehota a pekných pár dní k tomu, začal konať. Zaujímal sa na úrade, prečo mu ešte nič neprišlo. Odpoveďou bolo, že u nich je všetko ako má byť. Potvrdenie o prevzatí zásielky síce nemajú, resp. nemôžu mu ho ukázať, ale všetko je, ako má byť.

Doma sa mu dušovali, že nielenže list neprevzali, ale ani v schránke nenašli lístok o existencii zásielky a možnom prebratí na pošte.

Čo teraz? Aké má možnosti? Kde sa môže sťažovať? Ako môže po svojom liste pátrať?

Faktický stav môže byť rôzny:
  1. List mu z úradu nejakým nedopatrením neposlali. Urobili tak možno až po rámuse, ktorý tam narobil. V takom prípade je šanca, že mu ešte do Žiliny príde. (Je možné antedatovať poštovú pečiatku?)
  2. List mu z úradu poslali, ale zašantročila ho pošta. V takom prípade je v tom úrad nevinne, ale na druhú stranu asi by ho malo trápiť, že od pošty nemá potvrdenie o doručení.
  3. Pošta sa pokúsila list doručiť, ale lístok o zásielke sa nejako stratil, takže zásielka nebola doručená adresátovi, i keď pošta urobila, čo mohla. (Po akom čase sa vtedy zásielka vracia späť na úrad a ako sa k nej môže priateľ dostať?)
  4. List bol doručený a priateľa podškriabol rodič, avšak z nejakého dôvodu mu list nedal.
    Z rodinného hľadiska by to bol dosť problém.
  5. Priateľ má amnéziu a list si zašantročil niekam sám.
Možno sa stalo aj niečo iné, ale už tak je možností dosť na to, aby mu z toho išla hlava dokola. Z ktorej strany celú vec chytiť, nevedeli by ste mu poradiť?

9. 7. 2007

Gradácia podľa V.T. mimozemšťana

1. stupeň: Pracujúci predčasní dôchodcovia prídu o penzie
2. stupeň: Pracujúci dôchodcovia prídu o penzie
3. stupeň: Pracujúci prídu o penzie

Normálna gradácia má len 3 stupne, ale tu ešte možno pokračovať:

4. stupeň: Nevoliči podpriemeru prídu o penzie
5. stupeň: Nečlenovia podpriemeru prídu o penzie

5. 7. 2007

Vŕtacia prítomnosť

Len toť predvčerom som bol levom mierne postihnutým cudzím vŕtaním... a dnes som bol pôvodcom rachotu ja. V rámci presunov v byte sme sa s levicou zhodli na potrebe novej zásuvky. Elektrika bola natiahnutá, len trebalo zásuvku namontovať. Len čo začala obstarožná HILTI sekať do steny, ozval sa rázny klepot na rádiátorové rúry. Keďže pokračoval aj dlho potom, čo sme dosekali, fantázia sa mi rozbehla a vymyslela tieto vysvetlenia:
  1. Dotyčnému pretiekli po všetkých úpravách v dome nervy a už neznesie ani sekundu vŕtania. Zvuk príklepovej vŕtačky ho dostáva do amoku, ktorý neodoznie len tak ľahko a už vôbec nie rýchlo.
  2. Dotyčný potreboval opraviť radiátor a už niekoľko dní čakal, kým niekto bude vŕtať, aby aj on mohol robiť rámus. Keď už je rachot, tak to využije.
  3. Dotyčný sa domnieval, že sa organizuje anonymná build-metalová kapela s obsadením príklepová vŕtačka, kladivo a cirkulárka. Snažil sa urobiť konkurz, škoda, že ho nikto nepočúval.
Alebo je nejaká iná možnosť?

3. 7. 2007

2D lev

Keďže mnohí tu majú pekné obrázky, je na čase, aby som sa aj ja ukázal. Tu som:

Vŕtací flashback

Máme to dnes v robote pohodu. Teda skôr "pohodu". Jednu z blízkych kancelárií prerábajú a už dobrú polhodinu vŕtajú do stien ako diví.

To mi pripomenulo jeden starší článok, ktorý som čítal dakedy na jar: List susedom (aj s celkom vtipnými komentármi).

Ešte stále vŕtajú. Buď sú to fajnšmekri na tehlový ementál alebo tam bude mať kanceláriu včelársky zväz, ktorého šéf by chcel mať jednu stenu vymodelovanú do podoby plástu.


2. 7. 2007

Lev zdvíha nohu

Predstavte si, že sa po siedmich rokoch vyskytnete na svojej Alma Mater. Päť rokov ste tam drali sedačky a, prepytujem, očúravali mušle. Vždy boli rovnaké, zanedbané snáď od momentu, keď ich inštalovali. Aj sedačky, aj mušle.

Potom na vás príde nutkanie, ktoré je v Maslowovej pyramíde niekde temer dole, nutkanie, ktoré psi riešia zdvihnutím nohy pri stĺpe. Zájdete pozrieť staré zanesené mušle...

... a ste v šoku z mušlí nových, čistých, na blyšťavých kachličkách. Nič vás na tento šok nepripravilo, ostatok školy vyzerá, akoby tam zastal čas, dokonca aj predsieň toaliet je rovnaká ako pred 2000 dňami.

No nie je to dostatočný dôvod na to, aby ste zrazu mali problém s močením?

... ale možno sa takto len hlásia starecké problémy s prostatou.

30. 6. 2007

Skladačka v nabytkárskom supermarkete

Prestavujeme s levicou pracovňu. Zhodli sme na tom, že pod tlačiareň a scanner by sa hodila jedna konkrétna polička od Kampradovcov. Kúpili sme. Napriek neobhrabanosti mojich pazúrov mi poskočilo srdce, lebo aj pre leva je radosť zložiť dobre navrhnutú skladačku.

Menšou radosťou boli 2 vady na povrchovej úprave. Jednu po skompletovaní zakrytú iným drevom by sme rozdýchali, ale po objavení druhej levica zavyla zarevala a zavelila: "Zpátky do trenek!" V tomto prípade to znamenalo zase všetko zbaliť do krabice a tradá do obchodu reklamovať.

Chlapík bol profík. Pozrel, spýtal sa, či poličku chceme vymeniť, po kladnej odpovedi poslal elektrónmi pokyn do útrob skladu, za pár minút dorazila nová krabica.

No, nová... v skutočnosti vyzerala už párkrát otváraná a ukázalo sa, že nastáva vyššia úroveň skladania. Z dvoch čiastočne vadných balení sme skladali jedno neporušené.

Nevydalo, z dvakrát dvoch kusov jedného dieliku v dvoch krabiciach boli až tri vadné. Museli doručiť ešte jednu krabicu. V nej sa našiel ukážkový kúsok. Tak sme to skompletovali, krabicu nám zabalili a tradá domov.

So skladačkou základnej úrovne sa zahrám až zajtra.


29. 6. 2007

Senior

Naša firma nám dala urobiť nové vizitky. Pri rozdávaní som bol obšťastnený nasledovne:

"Počuj Lev, tebe vyrobili dvojnásobok, za cenu bežného množstva."

"A to už prečo?"

"Povedali, v rámci takej zákazky to nie je problém a že starším treba viac vizitiek, lebo zabúdajú."

Nuž, keď je raz niekto Senior Analyst...


28. 6. 2007

Hyeny hodujú...

... tentokrát sa jedna konkrétna Hyena hostí na mŕtvych spevákoch. Ona sa hostí ... a kráľ zvierat zostane bez kusa mäsa?

Kurt Cobain a Freddie Mercury sú v inej kategórii ako Peter Fiala. V úúúúplne inej. Niektorým to však nedošlo. Len tak je totiž možné, že Peter Fiala je pochovaný tam, kde je.

Ak ste boli na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave a trochu ste sa pozerali po hroboch významných Slovákov, viete o čom hovorím. V oblasti, kde jedno veľké meno strieda druhé, medzi vedcami, hudobníkmi či hercami, ktorí celý život makali a niečo znamenali, je možné naraziť aj na hrob Petra Fialu, ktorý tam je ako päsť na oko.

On za to nemôže. Pozostalí. A snáď aj správa cintorína - keď sa pošuští...



27. 6. 2007

Nie je veštenie ako veštenie

Témou dňa na slovenskom internete je zhabanie webhostingových serverov spoločnosti websupport.sk.

Zaujal ma najmä článok na SME, v ktorom sa vyjadrujú postihnutí klienti a v ňom vyjadrenie neznámeho autora:

"Som prevádzkovateľom domény veštba.eu. Od rána cca 8.15 je výpadok. Pred týždňom som rozbiehal reklamné kampane, ceny nehorázne, na veľa portáloch. Potom si ľudia dali vyhotoviť výklad budúcnosti, ale keďže teraz neviem ich e-mailové adresy, nemôžem poslať žiadne výklady. Počítam škody už na sumu cca 50 tisíc korún. Musel som zastaviť všetky reklamné kampane, ale nie všade sa to dalo, takže niekde mi naparili pokutu za pozastavenie."

Zdá sa, že dotyčný je veľmi špecializovaným veštcom. Veci okolo internetu nepreklepáva. Alebo si len pozabudol pozametať pred vlastným prahom. Škoda že sa nespýtal orákula na budúcnosť svojho internetového podnikania, ktoré takto utrpelo...

A možno sa spýtal... a dozvedel sa, že keď pretrpí túto krízu, príde neskutočný blahobyt vďaka reklame zdarma, hehe.

Starý lev - hotová opica

Porozprával som kolegovi rannú nehodu.

Odpoveď: "Vitaj v klube. Mám pre Teba dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú. Tá dobrá je, že keď tu takto stojíš, nič vážne sa nestalo. Tá zlá je, že už to bude len horšie."

Pritom sa mi naozaj skoro nič nestalo. Iba som sa skoro nedostal z postele, ako ma zobral chrbát. Aj sedenie na WC bolo neznesiteľné.

Teraz už je to fajn, dokonca až natoľko, že som pripravený stráviť pracovný deň ako robotník klávesnice.

Som už starý lev. Ale možno sa len v noci príliš prudko znížila teplota a po milovaní som sa neprikryl... optimisticky hlasujem za druhú možnosť.

26. 6. 2007

V období dažďa

Pršalo, lialo, fúkalo. Zhadzovalo krúpy. Váľalo stromy. Strechy levitovali.

Mať auto zaparkované pod stromom alebo za domom. bolo pred týždňom ešte želaním každého. Tieň je tieň.

Dnes je to naopak, najlepšie parkovať čo najďalej od čohokoľvek, čo by mohlo spadnúť.

A to ešte zatiaľ môžeme byť radi, že sme na našom Slovensku, nie v South Yorkshire. Hrozí, že by im mohla spadnúť priehrada pri Ulley.

Najhoršie je, že to najhoršie nás možno ešte len čaká.

25. 6. 2007

Prijmeme predavačku

Tak hlása nápis na jednom obchode, okolo ktorého občas chodím. Predávajú sa tam nite značky Samso.

No, predávajú... to by museli mať nejakú predavačku. Asi nemajú, keď hľadajú.

A tiež by potrebovali zákazníka. Nikdy som tam žiadneho nevidel. Možno by si mali vylepiť aj ceduľku "Prijmeme zákazníka."

Pravda, to by mu asi museli platiť...

Chlieb bude luxus

Idem si nejaký kúpiť. Za chvíľu si ho už k mäsu nebudem môcť dovoliť, lebo po tohtoročnej žatve zdražie.

Ešte že mäsa si nalovím, koľko chcem.

Zdenka Predná - víťazstvo ...

... dizajnu a producentských schopností nad potrebou talentu.

Keď počujem intonačne náročnejšie pasáže Keď to nejde, tak to nejde (a teraz to hrajú v jednom kuse), opakovane sa modlím, aby sa trafila. Keďže je to nahrávka zo štúdia, mohli vyberať z veľkého počtu pokusov. Zaujímalo by ma, koľko ich pri nahrávaní potrebovali.

A aj tak to pred "... čaká-á-ám ..." znie, akoby sa hotovala na niečo neskutočne ťažké.

24. 6. 2007

... rastie, rastie ...

A v tom tŕstí-chrastí ... kvety rozvíja jedna krásavica na Dunaji.

A trápia ju všetky problémy, ktoré popísal Miroslav Šuta:

  • zastavaná plocha rastie ako besná
  • pracujúci v Bratislave komutujú do bývalých malých dedín na okolí (urban sprawl)
  • čoraz viac ľudí jazdí autom
  • najlepšie čo auto, to jeden človek
  • mnohé stavby sú blízko frekventovaných ciest

Chcelo by to skutočne odvážne ťahy od zastupiteľstva:

  • vybudovať veľké záchytné parkoviská na okraji mesta
  • zaviesť fungujúcu kyvadlovú dopravu okraj - centrum
  • spoplatniť vjazd do širšieho centra
  • brutálne spoplatniť vjazd do centra
  • poľovovať stavby len v súlade s územným plánom
  • prísne postihovať akékoľvek porušenia

Utópia, viem.

23. 6. 2007

Prečo nebudem revať

Chce sa mi kričať. Som však lev, tak viem len revať. Rev nerobí dobre hrdlu. Takže ...

Môžem najskôr skúsiť šepkať, priasť, mraučať, vrčať a keď ani to nebude stačiť, zarevem.

Uvidíme.