Kolega mi dnes pred očami mával nejakým náradím, ktoré víťazoslávne po obedňajšej prestávke doniesol zo železiarstva.
"Kúp také otcovi, on je taký kutil, nie? Uvidíš, ako sa poteší."
Váhal som.
"Ty by si neurobil radosť svojmu otcovi, ktorému by si mal byť vďačný za to, že si na svete?"
"Pekné to je a možno by sa mu zišlo, ale rodičovský dom nie je nafukovací. V dielni už na to nemá miesto."
"Ale kde. Veď to je len taká malá krabička. Keď sa mu nezmestí do dielne, môže si ju dať do zavretej skrine v obývačke, pod stôl alebo za skrinku."
"Áno, to by mohol. No nie som si istý, či by sa tomu potešila moja mama, ktorá na mojom zrodení tiež má istý podiel..."
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
tak toto doverne poznam, drahy uvazuje presne ako tvoj kolega a tak mame krabicky uz aj na WC :) prajem prijemne a laskyplne vianocne sviatky :)
Dakujem, vianocne sviatky boli fajn, naberajme teraz sily na novorocne... a pozeral som u starych levovcov, ze kde vsade uz maju krabicky a mozem povedat, ze vsade okrem prave zachodu. Ten je zatial v rezerve :-)
Zverejnenie komentára