17. 12. 2008

Spomalila a ...

Tak som dnes šiel z kopca. Nedržal som si klobúk, len som pomaly kráčal.

V diaľke som zahliadol utekajúceho človeka. Levicu. Klusala smerom hore, ku mne.

Skoro mi oči vypadli z jamôk, keď som si všimol, ako divoko sa jej to vlní pod tričkom.

Tiež si ma všimla a asi preto spomalila. Kráčala. Vlnobitie ustalo.

Prešla okolo mňa. Otočil som sa až po chvíli. Opäť bežala.

Asi som sa fakt zahľadel veľmi uprene, nebodaj som doslova civel.

Ale možno len bola behom unavená a chcela si pár krokov oddýchnuť.

Neviem.

11. 12. 2008

Nečakaná úprimnosť

Mal som dnes ráno stretnutie s osobným bankárom. Viete, to sú tí ľudia, ktorí sú pridelení klientom s nadpriemerným potenciálom a im radia, ako dať čo najviac peňazí banke. Občas je to výhodné aj pre klientov.

Môjho osobného bankára už dlho trápili moje voľné finančné prostriedky. Nie je ich nejako veľa. Aj som uvažoval nad tým, že ich niekam strčím, aj som bol pred časom rád, že som ich nikam nestrčil, lebo výnosy v hodnotách -10% a podobne neboli ničím výnimočným. Nestrčil som, lebo som ich krátkodobo potreboval, človek doslova nevie dňa ani hodiny. A potom som nestrčil, lebo som bol lenivý.

Každopádne dnes na ne popri iných veciach prišla reč a vehementne ma presviedčal, aby som ich strčil do peňažného fondu, keď ich chcem mať k dispozícii. Spravil by som to skôr či neskôr aj bez neho, ale nedalo mi a vypytoval som sa. Rozhovor vyvrcholil asi takto:

"Prosím vás, keď ma tak veľmi presviedčate, je pre mňa nejako výhodné vložiť ich tam teraz tu u vás oproti tomu, keď ich vložím doma v internetbankingu?"

"Nie, teraz je to pre vás presne to isté."

"Hm?"

"Ale pre mňa to nie je to isté..."

Som mu to podpísal. Pobavil ma.




4. 12. 2008

Mikroskopická havária

Levica za volantom, ja vedľa nej. Prúd áut naľavo, prúd áut napravo. I my v prúde.

Stojíme na červenú. Aj auto pred nami, aj to pred ním, aj... ďaleko od svetiel.

Naraz pozerám - to auto pred nami sa k nám blíži. Uistím sa pohľadom napravo, že my stojíme. Upozorním levicu.

Hmatká po volante, kde je klaksón. Trúbi, chlapík za volantom napravo na nás pozerá. Auto sa stále blíži. Pomaly, ale blíži.

Ťuk.

Z auta pred nami vyskakuje iná levica a servítky si neberie:

"Nevidíš, Ty krava, že je červená?"

Pozrie na nárazníky, obidva asi vyzerajú ok. Ten briežok našťatie nebol veľmi strmý.

Bez svedkov je vždy vinný ten vzadu, že? A kto by po naskočení zelenej nejakých svedkov aj dohnal?