Mal som dnes ráno stretnutie s osobným bankárom. Viete, to sú tí ľudia, ktorí sú pridelení klientom s nadpriemerným potenciálom a im radia, ako dať čo najviac peňazí banke. Občas je to výhodné aj pre klientov.
Môjho osobného bankára už dlho trápili moje voľné finančné prostriedky. Nie je ich nejako veľa. Aj som uvažoval nad tým, že ich niekam strčím, aj som bol pred časom rád, že som ich nikam nestrčil, lebo výnosy v hodnotách -10% a podobne neboli ničím výnimočným. Nestrčil som, lebo som ich krátkodobo potreboval, človek doslova nevie dňa ani hodiny. A potom som nestrčil, lebo som bol lenivý.
Každopádne dnes na ne popri iných veciach prišla reč a vehementne ma presviedčal, aby som ich strčil do peňažného fondu, keď ich chcem mať k dispozícii. Spravil by som to skôr či neskôr aj bez neho, ale nedalo mi a vypytoval som sa. Rozhovor vyvrcholil asi takto:
"Prosím vás, keď ma tak veľmi presviedčate, je pre mňa nejako výhodné vložiť ich tam teraz tu u vás oproti tomu, keď ich vložím doma v internetbankingu?"
"Nie, teraz je to pre vás presne to isté."
"Hm?"
"Ale pre mňa to nie je to isté..."
Som mu to podpísal. Pobavil ma.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
nie je nad uprimnost :)
Hej, tomuto sa aspon trochu oplatila :)
Teraz je najlepší čas investovať do amerických akciových fondov. Dolár je nízky a firmy padli na nos a ich akcie sa predávajú za 25 - 35% ich nominálu.
Ak si ten nos v roku 2009 nerozbijú úplne môže to byť dobrý kšeft. :-)
"Ak si ten nos v roku 2009 nerozbijú..." Asi tak. Som strašne konzervatívny investor. :-)
Zverejnenie komentára