Čo sa v reklame nedozviete

Ahoj Kikuš,
našli išli na víkend,
preč.
Sviečky som už zohnal,
mám napustiť vaňu?
Tvoj Maťo

Ktorúkoľvek slovenskú televíziu si človek pustí, tuším až na TA3, tieto verše sa doňho zadierajú. Či spev?!

Každopádne, mimovoľné nôtenie u mňa vyústilo do premýšľania nad tým, čo si asi myslia ďalší účastníci scénky.

Počuj starý,
naštval ma ten Maťo,
hňup.
Má až takú drzosť
chce napustiť Kiku,
ten bastard!

Milý Maťo,
nevolaj ma ku vám,
dnes.
Naši budú zúriť.
Tak postačí sviečka,
Tvoja Kika.

Hanbím sa. Nejde o nič iné ako ďalší dôkaz, že reklama má na živé organizmy zdrcujúci vplyv.

Parník se potápí

Inými slovami bojovníci proti kríze majú party s akciou na ubytovanie - je totiž úplne zadarmo.

Kapela hraje.

Riešenie záhady "medveď alebo nehoda?"

Dnes v TV novinách na Makríze (posledný príspevok č. 16) investigatívny reportér Janko Tribula priniesol príspevok o pánovi, ktorému v nemocnici dávali do poriadku zdevastovanú tvár. Prišiel k tomu tak, že išiel na bicykli a... už ho len zašívali. Nepamätá si.

Sú dve pracovné verzie toho, čo sa stalo. Polícia to celé vyšetruje ako dopravnú nehodu. Ale jeho žena, lesník i ďalší sa domnievajú, že mohol prísť pod ranu medveďovi. Presnejšie medvedici, ktorá vraj v okolí vodí mladé.

Tak čo to bolo? Obyčajný pád z bicykla? Alebo medvedia brutalita?

Polícia si už dva týždne láme hlavu.

Mám pre ňu riešenie. Základom je odfotiť poškodeného. Fotografiu potom treba poslať pánovi Labašovi. Ten podľa fotografie vypracuje posudok ako lusk a určite so stopercentnou istotou určí, či je vo veci nejaká laba alebo nie.

Podoba nie úplne stopercentná

Dnes na obede.

Pozerám, postaršia levica pri neďalekom stole je mi nejaká povedomá.

Došlo mi to. Psycho učitelka Hajská.

No teda, však ale tá musí byť dnes už o pekných pár rokov staršia. Tak kto to je?!

A došlo mi to opäť. Hruštička húževnatá.

Tiež psycho. Radšej som sa už pozeral niekam inam.

Zaplatiť im za to, aby niečo urobili?

Myslím, že aj u nás nejaké sociálne dávky už boli/sú závislé na správaní oprávnených. Tuším vymeškané hodiny detí ovplyvňovali/-ujú to, či a koľko rodičia z niečoho dostanú?

Práve som naďabil na článok, podľa ktorého to skúšajú aj v New Yorku.

"... Opportunity NYC program, which pays poor people -- mostly single moms -- for a broad range of health, education, and work-related activities, everything from taking their kids to the dentist to getting a new job to attending parent-teacher conferences."

Stavím sa, že by niečo podobné fungovalo aj v slovenských osadách a ghetách. Len by sa platby museli poriadne premyslieť, aby to nebolo napľutím do jazera alebo naopak bezvýsledným rozdávaním.

Čo si o tom myslíte? Stálo by to za to?

Ale máme na to vôbec? Lebo tam v New Yorku to zatiaľ štát neplatí:

"A project of Bloomberg's Center for Economic Opportunity, Opportunity NYC is funded entirely by private philanthropies and is modeled after Opportunidades, a successful Mexican program that also uses "conditional cash transfers" -- the social-science term for welfare payments conditioned on "good behavior."

Fakt, mohla by to byť reálna cesta iná než ponúka vykotlaná kotrba?

Taký Obama, hentaká Obama

Slovensko nie je Rusko.

V anglofónnych zdrojoch bolo nedávno haló okolo volgogradského Obamu, ktorý kandidoval do miestnej samosprávy.

Ale že na Slovensku, kde je podiel černochov na obyvateľstve podobný ako v Rusku, kandidovala čierna bača za europoslanca, to si snáď nikto nevšimol. (Alebo žeby predsa aspoň niekto?)

No nič, zatiaľ takú Obamu nemáme. Ani ten Slotov Trabelssie nie je černoch (aj keď zase Hatem Trabelsi je klasik), ale možno že niekde už na Slovensku bol nejaký černoch do niečoho zvolený. Nevie niekto?

Čo mi ešte ošedivie?

Robil som si hygienu.

Ako asi viete, mačkovité šelmy si na ňu potrpia. Samotný hygienotvorný akt často nie je práve chutný, mnohý by povedal, že je doslova nechutný.

Takých vyzývam, aby teraz prestali čítať.

(Ale fakt. Prestaňte, ak na to nemáte žalúdok.)

(Zároveň môžu túto stránku opustiť aj všetci odporcovia banalít v písomnej podobe. Nie je tu nič zaujímavé. Len nechutné a všedné.)

Aj levom bez hrivy rastú chlpy. Som stále presvedčený, že chlpy sú fajn. Ale odtiaľ potiaľ. Takže som s pinzetou v labe odstraňoval hrubé chlpy trčiace z ňufáka.

A zrazu jeden z nich bol úplne biely!

Šokovalo ma to. Na sivé hrivy je jeden zvyknutý, aj sivá brada je normálka. Dokonca sivá hruď na kupku nie je žiaden div.

Že ale šedivejú aj chlpy v nose?! Kam to pôjde ďalej?! Až tam dole?!?!

Učitelka Jozefína
vůbec není kůže líná,
s dětmi letí na provázku
pro odpoveď na otázku:
Kam jsme došli, kdo to ví,
kdopak nám to odpoví?

Nudapláž, nudapláž,
de Janeiro jak sa máš.

Predýcham to, žiaden strach. Som už veľký. Opäť som sa však presvedčil, že tu už nikto nič negarantuje.

Vtip naživo a hneď dvakrát

Mali sme včera pracovné rokovanie. Dve skupiny ľudí s diametrálne odlišným pohľadom na vec sa mali nejako dohodnúť. Argument striedal argument, chvíľu viedla jedna strana, potom to druhá prebila, prosto celkom ostrá diskusia. A potom sa stalo niečo, čo mi pripomenulo známy vtip.

Nemci boli zakopaní na jednej strane lesa, partizáni na druhej. Zaútočili a vytlačili Nemcov z lesa. Potom zaútočili Nemci a zatlačili partizánov späť do lesa. A to sa niekoľkokrát opakovalo. Potom prišiel horár a vyhnal všetkých z lesa, aby šli robiť bordel inde a bol pokoj.

Prišiel big boss a povedal, ako to bude, koniec diskusie.

Ten vtip som nenapísal náhodou. Pre mňa je bradatý, pre vás je možno bradatý, ale zjavne je dosť ľudí, ktorí ho ešte nepočuli. Rozprával som to celé kamarátovi v trolejbuse a rehotal sa ako kôň. Zaklincoval to vedľa stojaci ujko. Keď sa kamarát dosmial, ujko sa k nám obrátil som slovami:

"Potom prišiel horár... a čo sa stalo?"

Je kruté, keď trpezlivo vypočujete celý vtip a potom vám ujde pointa.

Prosím? A kde je voda?

Nie, nechystám sa písať o tom, že Bohumil Stejskal nedostal sifón ku káve, ktorú si objednal ausgerechnet preto, aby dostal sifón. Ide o iné drobné zážitky, zato až dva.

Bol som u doktorky na preventívnej prehliadke. Zdravý lev je ešte sebavedomejší v prípade, že sa dozvie, že je v zdravotne ok, teda keď to dostane aj so štempľom.

Všetko bolo v poriadku až do momentu, keď sa ma lekárka spýtala:

"Počujete dobre?"

"Prosím? ... Hahaha..."

V tom momente mi prišla paradoxnosť situácie smiešna. Poslala ma na druhý koniec miestnosti a začal šepot. Nie leví, jej.

Na druhý deň som šiel cez Námestie slobody vulgo Gotvalďák. Námestie temer úplne prázdne. A prečo?

Lebo fontána nefontánovala! Teplo ako v peci a fontána stojí. Nielenže nefontánuje, ale dokonca bola úplne suchá, takže už nefontánovala pekne dlho.

Fuj!

Tak som si aspoň omočil laby vo fontáne na Námestí nebeského pokoja vulgo Mierku.

Chcieť niečo od Slovenskej pošty je boj

Na internete nájdete stovky článkov a výkrikov, ktoré kritizujú to alebo ono, pokiaľ ide o služby Slovenskej pošty. Aj ja som niečo také vykríkol asi pred dvomi rokmi, i keď vtedy sa výnimočne ukázalo, že dotyčný zákazník je motovidlo.

Preto ma neprekvapil ďalší taký rozhorčený článok na SME blogu. Namiesto podstaty ma v článku zaujala dekorácia, presnejšie tento obrázok:



Prebral som ho bez dovolenia, ale snáď ma za to neukameňujete, zvlášť keď reklamný plátok, ktorého prednú stranu tvorí, mám pred sebou a s chuťou v ňom listujem.

Nie, klamem. Bez chuti, rýchlo som ho prelistoval a takmer už skončil v koši, keď som si uvedomil jednu vec.

Zákazník je víťazom? V čom je víťazom? V pästiarskom súboji? S kým? Všimnite si farby porazeného v súboji, jeho helmu a rukavice. To si akože Slovenská pošta predstavuje, že so zákazníkom bojuje? A ešte sa tým chváli?

Zamaškrtiť, zaprdúsiť takú firmu.