17.9.13

Titulovaný so šatkou alebo tak nejak



Tak som včera cestou z rachoty otvoril schránku a čo na mňa nevypadlo? Gratulačný list s pohľadnicou vo vnútri. Uistil som sa pohľadom na adresáta, či je pre mňa a zapochyboval som.



Mgr. Lev Bezhrivý, ThD.



To som už fakt dobre dopadol, keď mi píšu ako solídne certifikovanému teológovi.



Ale nebolo všetkým prekvapeniam koniec.



Nastúpil som do výťahu a na zemi som našiel čiernu umelú šatku. Viete, takú čo sa voľne uviaže okolo krku, uzlom podľa momentálnej módy. Zdvihol som ju, že si ju obzriem.



Ohó, boli to čierne pančušky, zrolované dopoly nôh, ako pri chvatnom vyzliekaní.



Za minútu bol z leva farár-úchyl.



Kde to žijem?







28.5.13

77 teenagerských otázok



Je to pár dní, čo si jedna voľnomyšlienkárska dobrovoľníčka vyplnila šialene dlhý dotazník. Ani ona už nie je fyzicky v pubertálnom veku, napriek tomu sa teenagerskému zoznamu 666 otázok venovala úporne. Zase čo má človek robiť, keď má splín a víno nikde?



Ja som mal splín ráno. Včera som makal ako hovädo a keď som sa dnes po zobudení obzrel späť, zdalo sa mi všetko ako márnosť. Takže som sa pokúsil klin vybiť klinom a doobeda som zase makal.



Podarilo sa, takže teraz musím prokrastinovať, ináč by som sa zbláznil. A keďže vlastne ich bolo len 77, tých otázok, vravím si, že pre srandu králikov si ich vyplním. Keď už ma k tomu vyzvali.



1 - Who was the last person you texted?



Nemám poňatia takto z hlavy. Ale pozriem sa do mobilu. ... Eh, žiadne prekvapenie. Levica.



2 - When is your birthday?



Toto vám rozhodne na nos vešať nebudem, ešte by ste mi nosili darčeky a ja by som vám musel robiť oslavu, to tak.



3 - Who do you want to be with right now?



Prepadá ma blahé tušenie, že sa budem neraz opakovať. S levicou.



4 - What sports do you play?



Plejem hlavne záhradku, keď ma k tomu niekto donúti.



5 - Who is the first person in your contacts?



Len pre istotu sa opýtam, či osoba musí byť fyzická alebo môže byť aj právnická. Lebo ja mám Alianciu Fair Play.



6 - What is your favorite song as of the moment?



Trochu surealistický Deň medzi nedeľou a pondelkom.







7 - What chocolate is your favorite?



Každá.



8 - How many boyfriends/girlfriends did you have?



Toto je taká ťažká teenagerská otázka... čo sa ráta za girlfriend? Baba, s ktorou vyskúša všelijaké akrobacie, ale s ktorou sa nedostane ani na jediný výlet? Baba, s ktorou sa človek stýka rok, kvôli ktorej sa niekoľkokrát prebudí s mokrou posteľou a s ktorou sa dostane len k pusám? Týždenné náznaky chodenia alebo treba ju mať na programe aspoň mesiac?



Tak povedzme, že dosť.




9 - Why did you create a blogspot account?



Lebo som chcel zmeniť svet. A medzitým svet zmenil mňa.



10 - Who is your favorite blogger?



Jeden? Nemám jedného.



11 - Where do you want to be right now?



Na pláži na kraji savany, kde inde?



12 - What do you want to be in the future?



Spokojný lev.



13 - When was the last time you cried? Why?



Keď potomstvo pozeralo nejakú rozprávku, bola úžasne dojemná.



14 - If you were given a chance, would you like to have a different life?



S najväčšou pravdepodobnosťou by bol horší, než mám, takže nie.



15 - What was the best thing you were given?



Takto narýchlo si na nič materiálne nespomeniem. Ako darček. Ale bol mi daný celkom dobrý mozog.



16 - Who was the last person who called you?



Hádajte... ale fakt. Levica, kto iný?



17 - Who is your bestfriend?



Tak toto je ťažká otázka, nie preto, že je teenagerská, ale preto, lebo najlepšosť priateľstva je ťažké uchopiť. Mám niekoľko veľmi dobrých priateľov v rôznych sférach. V každej z nich by som vedel povedať jedného, ale neodvážim sa ich porovnávať nakríž.



18 - What is your biggest regret?



Keď zomreli niektorí ľudia, ktorí mi mohli niečo dať a už to nestihli. Niečo nehmotné samozrejme.



19 - What is your favorite dish?



Mäso.



20 - What kind of music do you listen to?



Ska, klasika, pop, rock, techno, reggae, R&B, šansóny... nemôžeme tu byť do večera.



21 - Who was the last person you hugged?



Budeme to rátať? Levica.



22 -Do you have troubles sleeping at night?



Keď ma niečo štve. Naposledy potomstvo.



23 - Who do you spend crazy moments with?



Na akom sme čísle? Ale dobre, tu sa dá povedať, že nielen s levicou, aj s ostatnou rodinou, s kamarátmi, s kolegami, milión crazy moments každý deň. ROFL.



24 - From whom was the last text message you received?



Samozrejme... nie od levice, ale z banky. Peňáze sa točia.



25 - Are you over your past?



Down under?



26 - Do you like someone as of the moment?



Jasné. Dúfam, že nechcete vedieť, že koho. Museli by ste jej dať ďalšiu čiarku a kriedu treba šetriť.



27 - Do you have any phobias?



Komárofóbia. Mám na ne špeciálny biolit. Stačí trošku a pikujú k zemi.



28 - Did you try to change for a person?



Nehnevajte sa na mňa, ale túto otázku som nepochopil.



29 - What would you want to say to your latest ex-boyfriend/ex-girlfriend?



Fakt dúfam, že sa máš dobre. Lebo ja áno.



30 - How long is your longest relationship?



Občas sa ma na to niekto opýta a ja len skonštatujem, že už to nepočítam. Načo?



31 - What do you prefer, jeans or skirt?



Na sebe jeans, na leviciach skirt.



32 - Are you in a good or bad mood?



Viete čo, ako toto vypisujem, tak sa cítim stále lepšie. Síce to nepôjde až do extázy, ale už to vyzerá, že skončím v dobrej nálade.



33 -Would you go back to your previous relationship?



Zbláznili ste sa?



34 - Name someone you can’t live without?



Žeby biely?



35 - Describe your dream date.



Základom je odstránenie potomstva z dohľadu. Potom treba nastaviť správnu teplotu na božom termostate. A potom je to už jedno, už si to užijeme. Aj verbálne, aj taktilne. :D



36 - Describe your dream wedding.



Podstatné je, aby tá svadba nebola moja.



37 - How many roses did you receive last Valentine’s?



Mínus päť.



38 - Are you a crybaby?



Bé, ja neviem, čo sa ma to pýtajú, béééééééééééééé.



39 - Can you do something stupid for someone else?



Isteže.



40 - Do you regret your past?



Teraz som si uvedomil istú EMOvosť mnohých otázok. Alebo gotickosť?



41 - Do people praise you for your looks?



Jasné. Viacerí by chceli vlastniť také pekné lúky ako mám ja. Lovím si na nich, prípadne zbieram černice.



42 - Did you fall for someone you shouldn’t?



Silno rozmýšľam, viem si z fleku predstaviť dve také situácie. Zamilovať sa do niekoho zadaného. Zamilovať sa do inej, keď som ja zadaný. Uhm... a viete, že sa mi to raz stalo? Mal som morálnu dilemu cidovských rozmerov a jej rozuzlenie bolo tragické. Vzal som si život.



43 - Have you ever done something bad but you don’t regret?



ROFL. – Je škaredé smiať sa druhým, aj keď majú stupídne otázky. Ánó, ánó.



44 - Have you ever cried over someone?



Jedna vec je plakať pri filme, druhá nad niekým. To druhé levy nikdy nerobia, nie je to levovské.



45 - Do you have a grudge against anyone?



Teraz nie. Už som ukľudnený, spokojný.



46 - If you can change anything about yourself, what is it?



Nechcem byť lenivý.



47 - Do you love someone as of the moment?



Čiarka.



48 - Have you ever thought of killing yourself?



Myslím, že takáto chobotina aspoň raz v živote napadne každému. Aj keď len na zlomok sekundy, aj keď to nikdy neprizná, aj keď tú myšlienku okamžite zavrhne, v období žiaľu to prosto človeka napadne.



49 - Do you have issues with somebody in your school?



Túto otázku nedokážem preložiť do mojej reči. Nemám totiž školu.



50 - Are you a KPOP fan?



Jasné. Náš Klub Poriadne Oprsklých Pánov je maskulinistickým rajom. Kto by nemiloval raj?



51 - Can you live without internet?



Môžem. Ale nechcem. Ako ostatne každý závislák.



52 - What’s the song that remind you of your special someone?



Vašo Patejdl: Voňavky dievčat.







53 - Do you study hard?



Yes, only hard(ly).



54 - Are you good at holding back your tears?



Ako presne back? Nikdy ich nevystavujem na obdiv, ale kde je predok a kde je zadok?



55 - Did you have an accident last year?



Silno rozmýšľam. Nehoda. Nehoda nie je náhoda, ale mal som ju minulý rok? Nie, myslím, že nie.



56 - Have you ever experienced being hysterical?



Myslíte ako v hysterickej literatúre?



57 - Have you ever thought of killing someone?



Okrem seba? Nie, myslím, že nie. Vlastne áno. Hovorí sa tomu hranie po sieti.



58 - Have you ever been jealous?



Áno. Bolo to absurdné, ale bolo to neskúsenosťou. Isteže, nevera sa bežne vyskytuje, ale je to vec oveľa subtílnejšia, než som si vtedy naivne predstavoval. Neoplatí sa to riešiť.



59 - What are you thinking right now?



Tento dotazník sa strašne vlečie, dúfam, že sa nenudíte. Ozaj, máte radi porušenie štvrtej steny? Ona v podstate počas tohto dotazníku ani neexistuje, ale tak mi to prišlo na um... práve teraz.



60 - What kind of person are you?



Dravec.



61 - Do you have any memories you want to erase?



Asi ani nie. To najhoršie už zmazal čas a urobil celkom dobrý výber kandidátov medzi spomienkami. Aj na tie najhoršie časy si spomínam celkom v dobrom.



62 - Are you broken-hearted?



OMG, NO! (Aspoň nie teraz.)



63 - Have you been hurt so bad that you can’t find words to explain how you feel?



Áno. Akože úplne vážne (aspoň na sekundu). Keď sa mi rozpadal prvý dlhý vzťah, to bolo zlé. Koniec vážnej chvíľky.



64 - Have you ever had an argument with someone?



Myslíte, že či som s niekým súčasne vlastnil nejaký argument? A je možné argumenty vlastniť? Neviem, neviem.



65 - Do you have trust issues?



Nemyslím. Dôverujem a mne dôverujú. Čo viac si človek môže priať? - Päť päťdesiat.







66 - Who’s the person who first comes to your mind when someone mentions “love”?



Čiarka. Na akom sme čísle?



67 - Do you think all the pain is worth it?



Nemyslím. Chcelo by to protibolestnú diódu, ktorú by sme mohli dať do emocionálneho obvodu. Ako elektrická dióda robí striedavému prúdu. Príjemné pocity by prepúšťala, bolesť zastavila.



68 - Who do you want to marry?



Nikoho, levica by ma zabila.



69 - Name one of your ex-boyfriends/ex-girlfriends.



Silvia.



70 - What should you be doing right now?



Mal by som rozmýšľať a zapisovať si myšlienky do počítača. To síce robím, ale okruh myšlienok by mal byť úplne iný. No veď už to bude. Ešte sedem.



71 - Have you found your true love?



Čo ja viem? Asi áno, ale toto je taká kreténska otázka. Bez krištáľovej gule to nevie nikto. No, možno Sibyla, keď sa nafetuje.



72 - Did you ever feel like you’re not good enough?



Áno. Najmä vtedy, keď som na to fakt nemal.



73 - Do you believe that first true love never dies?



Ale jasné, že zomrie. Všetci sme smrteľní.



74 - Do you believe in the phrase “If it’s meant to be, it will be”?



Problémom je, že nikto neviem, čo presne je meant to be. Po bitke je každý generálom.



75 - Do you believe in destiny?



Verím, že Lionel tiež celkom ujde, aj keď nie je Messi.







76 - How do you look right now?



Normálne. Ako normálny lev bez hrivy, kukajte vľavo hore.



77 - Have you ever thought “I already found my soulmate”?



Nie. Bude to tým, že som hovädsky náročný. A soulmate v knižnom zmysle, to je taká vysoká úroveň splynutia duší, že to v realite podľa mňa nie je možné. Nič menšie nechcem. Ako soul, mate. Ako diabol, viete?



Teraz očakávam primerané ovácie, prípadne aj vyplnené dotazníky čitateľov, keď už som takto hlboko klesol. Aby sme sa adekvátne tomu pobavili.





30.4.13

Už čoskoro májové teľa



Viete, kto je to májové teľa?

To je človek, ktorého 1. mája nikto nepobozká.

Ako dieťa som o tomto fajnovom mene nič nevedel, pochopiteľne. O tomto bozkávacom označení som dostal informácie od presne druhej levice, s ktorou došlo aj na iné veci ako bozkávanie.

A odvtedy, už je to dávno, som nikdy nebol májovým teľaťom.

Zajtra sa ním opäť stanem a budem ním celý máj. Levica odcestovala aj s mládežou a mňa nechala ako slameného vdovca v Bratislave.

Takže budem nielen lev bez hrivy a slamený vdovec, ale aj májové teľa.

Až je mi to smiešne. Kedysi by som z toho určite mal depresiu.

27.3.13

Šaty robia leva



Je až neuveriteľné, aké dôležité je pre ľudí oblečenie. Nemyslím tým jeho praktickú funkciu, akože v dobrom oblečení je človeku aj levovi primerane teplo, nie mokro, nie zima. Mierim k funkcii sociálnej.

Dnes som v obchode stretol známeho. Nie priateľa, len známeho človeka, videli sme sa párkrát v živote, aj profesionálne, mám ho dokonca aj v sieťke, sociálnej.

Pozdravil som ho. Neodzdravil. Nielen to, on dokonca uhol pohľadom a uhol ešte niekoľkokrát. Úplne ma ignoroval. Pritom je to človek veľmi, povedal by som nie že milý, ale vyslovene slušný a uhladený.

Viem, v čom je problém. Že ja som nevyzeral uhladene. Na rozdiel od neho som na sebe nemal kvádro, ale vyčaptané zimné topánky, značne ošúchanú zimnú vetrovku a aj ďalšie kusy môjho oblečenia už boli za zenitom.

On ma určite nespoznal. Lebo keby ma spoznal a bol na mňa len z nejakého dôvodu naštvaný, určite by sa netváril tak neutrálne.

Svoje dnešné oblečenie si musím odložiť. Keď raz budem veľmi slávny a nebudem si môcť ísť kúpiť do obchodu ani sójový rožok na raňajky bez toho, aby ma paparaci prenasledovali, využijem ho. Nahodím mimikry a pochutím si.



20.3.13

Snehová a chorobná zima odchádza. Hurá!



No čo vám budem vykladať. Končiaca sa zima mala svoje svetlé aj temné stránky. Sumárne som rád, že končí.

Svetlé stránky sú jasné. Zase raz bolo aj v Bratislave dosť snehu na sánkovanie, opakované stavanie snehuliakov a celkovo detské šantenie. Ani nás to neobišlo, celá rodina sme si to vyskúšali. Aj sme sa korčuľovali, zase som si raz overil, že mám aj tie svaly v slabinách, ktoré sa nepoužívajú pri inom pohybe než pri korčuľovaní. Boleli.

Temné stránky sú tiež jasné. Detské choroby, ktoré tentoraz s vytrvalosťou hodnou Abebe Bikilu preskakovali aj na levicu, aj na mňa. Ale myslím, že v súťaži dospelých o horšiu som zvíťazil. Levicine vychytávky radšej nejdem vykladať, s mojimi sa podelím.

Začalo to nenápadne. U levíka v kolektíve sa vraj vyskytovali ovčie kiahne. Po pár týždňoch sa aj uňho objavili vyrážky, ktoré sme bez problémov identifikovali ako kiahne. Levica: "No tak konečne, bude to mať za sebou, lepšie ako v lete." Ešte sme si to overili u dvoch starších a skúsenejších, pozreli, potvrdili. K detskej doktorke sme nešli, inštrukcia od sestričky cez telefón znela jasne: "Ak sú to kiahne, ani nechoďte, tu je plná čakáreň chrípky s vysokými teplotami, robte toto a tamto..."

Robili sme aj toto, aj tamto a tešili sme sa, ako sa to rýchlo vyvíja k lepšiemu. Obaja sme už ovčie kiahne mali, takže žiaden problém.

A potom, keď už malý vyzeral byť v pohode, rovnaké vyrážky vyrazili aj mne. Ejha. Veď kiahne má človek len raz?! No, čo sa dá robiť, musel som sa liečiť. Rovnako. Rôzne zdroje potvrdzovali, že výnimočne sa kiahne môžu v živote leva opakovať, ani lekár, čo ma prezeral, to nepoprel. Levicu brali mrákoty, že kiahne v dospelosti môžu znamenať neplodnosť. No čo narobím? C'est la vie.

Horšie bolo, že som celé dni bol ako mechom udretý. Vlastne nie jedným, ale niekoľkými, akoby na mňa vysypali celý vagón mechov. Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a prvá vaša myšlienka je, že by ste si trochu pospali? Nebolo to ako po opici, hlava nebolela, ale zo všetkých bazálnych činností si vybrala jedinú, ku ktorej sa uprela. Jesť mi treba nebolo, aj opačný proces sa spomalil. Prespal som celé dni.

Keď vyrážky ustúpili, znenazdjaky sa vynorila iná pliaga bakteriálneho pôvodu. Humus v ústach ma vyhnal k lekárovi, vyšetrenie prebehlo a analýza dokázala... že treba nasadiť konkrétne drsné antibiotiká. Tie baktérie boli rezistentné skoro na všetko. Konkrétne drsné antibiotikum zabralo, lenže jednobunkovce vo mne zabíjalo nielen v dutine ústnej, ale aj inde. Napríklad zomreli moje črevné baktérie. Čo to znamenalo, by som zhrnul do dvoch krátkych vetičiek. Veľa som musel piť. Pochudol som.

Už sa blížime ku koncu. Mimochodom, levíča tiež dostalo nejakú angínu, takže dostalo antibiotiká tesne predo mnou.

Keď som konečne dostával svoje vnútro do rovnováhy, na kontrole lekár ešte raz prešiel všetko a skonštatoval: "Vy ste rozhodne nemali kiahne. To bol šarlach." A levica bola na mŕtvicu. Internet jej poskytol široké spektrum následných komplikácií, ktoré mohli po šarlachu nasledovať. Našťastie sa pri následnej kontrole ukázalo, že všetko je v poriadku aj u mňa, aj u levíka.

Kedy je ten prvý jarný deň?


27.2.13

Zásadné autobusové pravidlo



Nikdy neprechádzajte cestu pred autobusom na zastávke. Vždy za ním. Toto pravidlo do nás hustili už na hodinách dopravnej výchovy na prvom stupni ZŠ. Bezpečnosť vždy na prvom mieste. Mám to takpovediac v krvi.

Zabudli nás pripraviť na možnosť, že autobus vojde do jednosmerky v protismere a zastane.

Som mŕtvy.



(This was päťdesiatslovný pokus č. 1 na podnet mladej Chantal. Asi dám viac pokusov, možno bude aj niektorý lepší než tento.)



24.1.13

Pátrač, skoro súkromné očko



Potreboval som sa spojiť s jedným známym, na ktorého som nemal telefón. Vedel som, že má firmu, dokonca som vedel, ako sa volá. Tak som hľadal na nete. A našiel som v nejakom katalógu.

Volám.

Zdvihla mi to nejaká žena, vravím si, asi sekretárka alebo kolegyňa. Pozdravy.

"Hľadám pána XY."

"Prosím, koho?"

"Hľadám pána XY."

"Na aké číslo voláte?"

Povedal som.

"To odkiaľ máte toto číslo?"

"Z internetu."

"Ako ho môžete mať z internetu? Toto číslo patrí človeku, ktorý by ho na internet určite nedával."

A takto to šlo ešte nejakú dobu, kým ma to bavilo, potom som sa rozhodol, že stačilo, známeho aj tak zjavne na tomto čísle nenájdem.

Len mi teraz vŕta v hlave, že ktorej celebrite som sa to vlastne dovolal.

Či nebodaj mám mať strach?

Rozhodne by si mal dotyčný číslo z netu odstrániť.

17.1.13

Fakt dnes bola v Bratislave dopravná kalamita?



Prepáčte, že sa tak hlúpo pýtam. Som v Bratislave. Celý týždeň som v Bratislave. V predchádzajúcich dňoch som na cestovanie používal MHD, ostatne životný zážitok č. 2 sa udial práve včera.

Dnes som vyrazil do roboty autom. Dôvod je prostý. Namiesto cesty tam a späť ma čakala návšteva viacerých miest ďaleko od seba a použitie MHD by bolo o veľkých prestojoch. (Aj bez snehu.)

Ráno som odhadzovať nemusel, auto bolo pod strechou. Po ceste hromada čľapkanice, všetci radšej udržiavali veľké rozostupy, chválim. Miesto na parkovanie som nehľadal dlho, práve jeden rezident odišiel, ešte po ňom bol suchý obdĺžnik. Vskočil som doň.

Z okna roboty som cez deň videl tú chumelice. Videl som, ako autá na križovatke po zabočení plávu v snehovej kaši. Videl som zasnežené autá. Počul som v rádiu výzvu, že aby Bratislavčania nechali autá radšej doma. Už som to nemohol splniť.

Po robote prídem k autu... no, k autu... skoro som ho nenašiel. Fakt, vedel som kde stojí a predsa som ho v rade ostatných autosnehuliakov temer prehliadol. Tak poďme, poodhŕňať všetok sneh, našťastie skoro nič nebolo primrznuté, očistilo sa to skoro dočista dočista.

Skoro som nevyšiel z parkovacieho miesta, sneženie a pluhy mi za zadkom spravili statočnú bariéru. Ale naveľa predsa.

A poďme do telocvične. Pekných pár kilometrov, niekoľko občas hustých križovatiek, výpadovka Trnavská-Rožňavská, v decembri som to v jeden kalamitný štvrtok vzdal. Dnes nič, absolútne žiaden problém.

Neviem, v ktorej Bratislave bola kalamita, ale nejakým zázrakom v tej mojej nebola.

Väčšiu pointu to nemá. Jedine snáď že poniektorí šoféri poslúchli výzvu a "nevyjeli", za čo im ďakujem.




16.1.13

Dva životné zážitky



Viete, aký som už ja starý lev? Nuž, veľmi. A tak málo som v živote zažil, mám ho strašne jednotvárny. Tak strašne, že sa veľmi teším, keď zažijem niečo nové. V poslednej dobe som mal životné zážitky vyslovene šťastie. Až dva za sebou.

Prvý.

Boli sme vonku s levicou a jedným mláďaťom. Normálna zimná prechádzka, chápete, zasnežený chodník, to si v Bratislave treba užiť, tiež to nie je každodenná vec.

Levíča už bolo trochu unavené a vtedy čo? Vtedy levíčatá neposlúchajú a začnú vyvádzať. Bolo to v norme, aj sme sa s levicou bavili, ale bolo poznať, že už ho nemáme pod kontrolou.

V takých chvíľach sa najmä v obchode stáva, že sa úplne cudzí rodič zastarie, či má mláďa zobrať domov - a mláďa hneď poslúcha.

Vonku sa to moc nestáva, ale tentoraz išla práve okolo staršia pani. Zdráham sa napísať babička, lebo ... lebo to sa hneď dozviete, prečo.

A spustila: "Fíha, kto to tu nepočúva? Veď musíš počúvať mamu. Aj dedka!"

Druhý.

Nastúpil som do trolejbusu. Zdalo sa mi vnútri niečo čudné, ale neprišiel som hneď na to, čo to bolo. Nie, bezdomovec to nebol, tí sú síce humáč, ale práve kvôli tomu ich viem identifikovať.

Po chvíli som si všimol dym. Pozriem lepšie - a od údivu som použil úplne slušnú otázku:

"Prosím vás, vy tu fajčíte?!"

Fakt, ženská vedľa mňa (no dobre, povedzme to na plnú hubu, Rómka bola a nebola sama, ale s mužom či frajerom) žmolila v ruke dymiace žváro a prisvedčila mi.

Keď nereagovala na môj podnej na zahasenie, zabúchal som na búdku šoférovi, že čo to akože má byť, že by s tým mal niečo robiť.

Robil. Vyšiel von, a presviedčal ju, aby to zahasila. Medzitým babka na sedačke oproti: "Viete, ono nám to fakt vadí, ja mám priedušky..."

Toto ma fascinuje. Ľudia sa nechajú v pohode utláčať, znášajú aroganciu ako teľce. Veď ich tam bolo aspoň dvadsať, čo museli vidieť, ako dotyčná hulí. A nikto nič.

Fakt, fajčenie v trolejbuse, to som ešte nezažil. Mimochodom, od šoféra sa presvedčiť nechala. Aby ju nevylúčil z prepravy, kua.




1.1.13

Dobre mi je - a bude?



Keďže sa viacerí kolegovia glo-glo-spoťáci tvária, že Silvester a Nový rok statočne oslavovali, nedá mi nepridať sa so svojou troškou do mlyna budúcich spomienok.

Po dlhých rokoch bol totiž tento Silvester a najmä jeho záver, teda začiatok nového roku, niečím veľmi veľmi výnimočný. A to tým, že sme ohňostroj s levicou strávili v posteli (detaily nebudú, nikdy ich nedávam), ani sme neotvorili šampanské.

Levica ho otvorila až pred chvíľou a už cítim, ako mi začína bublať žilami.

Bez toho by som asi toto hlásenie nepísal.

... ech, teraz som vylial, ber to čert.

Ale dávam si novoročné predsavzatie: písať častejšie a hodnotnejšie než v roku 2012. Odpravedlnením za minulý rok mi môže byť, že som čakal, že bude koniec sveta. Načo potom bolo načim písať? Keďže end nebol, tento rok sa musím snažiť. Nech je tak.

14.12.12

Oplan na ceste


Nebudete veriť, ale dnes som videl čistého oplana na ceste.

Nevšimol som si síce, či išiel na opli, ale na vozidle mal veľkými písmenami napísané OPLAN.

A práve teraz som zistil, že ma zrak nešálil, išlo o auto z tejto firmy.

Tak tomu poviem ideálne zvolené meno právnickej osoby, marketingový zázrak.

7.11.12

Lev má tiež lietadlo na reťazi



Mladá generácia ma vyzvala do reťazovky. Nespomínam si, či som už vôbec za tie roky blogspotovania už v nejakej bol a či sa mi to vôbec, oné, hodí ako relatívne starému levovi. Ale však dobre, všetko poporiadku, aj na to dôjde a dosť skoro.

Úloha číslo 1: Prezraď na seba 11 pikantností

Pikantnosť farebná. Páči sa mi ružová farba.

Pikantnosť veková. Keďže som od vysokej školy nepretržite v styku s momentálnymi vysokoškolákmi, veľakrát si neuvedomujem, že už prosto nemám dvadsať. Teraz to síce opakovane zdôrazňujem, že som starší model leva, ale to je čiastočne na ospravedlnenie toho, že moje pikantnosti nebudú až také pikantné, ako by mohli byť, keby som sa fakt rozbehol a zabudol...

Pikantnosť módna. Mám rifle prešúchané medzi nohami. Zatiaľ to pred levicou úspešne skrývam, ale akonáhle na to príde, dostanem hubovej polievky a budem musieť navštíviť príslušný obchod a zakúpiť si ďalšie.

Pikantnosť gurmánska. Vive le chocolat! Ale fakt, ako som lev, tak mám slabosť pre čokoládu.

Pikantnosť špiónska. Rád odpočúvam cudzie rozhovory. Nie zo zlej vôle (škodiť, škodiť, škodiť, to nie), nie kvôli tomu, aby som to mohol šíriť, ale jednoducho som zvedavý. Je to škaredé.

Pikantnosť dendrologická. K tomu všetkému som obľúbenou bútľavou vŕbou mnohých. Bolo mi zverené množstvo dôverností, príbehov a pochybností. Nikdy v živote som takéto tajomstvo neposunul ďalej. Je to pekné (teda aspoň dúfam, že ma v duchu chválite).

Pikantnosť automobilová. Bojím sa na sedadle spolujazdca. A to čím ďalej, tým viac, úmerne tomu, ako rastú moje šoférske skúsenosti (nevravím, že sú dobré).

Pikantnosť jazyková. Na strednej škole som nadával ako drevorubač, že aj spolužiak, čo je teraz drevorubačom, za mnou občas nestíhal.

Pikantnosť politická. Ešte v čase, keď kandidovala, bol som poctivým voličom NEI. Škoda, že nás nebolo viac a prestala kandidovať. (Toto je fakt pikantné, aj keď mladšie ročníky to pravdepodobne neocenia.)

Pikantnosť kožková. Doma často chodievame bez oblečenia, len vo vlastnej kožke. Levica, mláďatá i ja. Keď je horúco, ráno, po sprche, počas obliekania a tak všelijako. Zvonček dverový vtedy spôsobí paniku a raz ráno som dokonca po adamovsky majestátne vkráčal do miestnosti, kam medzitým nečujne prišla opatrovateľka (tá nie je z rodiny, takže to bolo nepatričné).

Pikantnosť umelecká. Som presvedčený, že mám neskutočný talent ako spevák, komik, vážny charakterový herec a spisovateľ, všetko odrazu. Problém je, že som nedostal šancu. A levica ma nepustila do Česko-Slovensko má talent, takže smola. Ostáva mi len písať, to mi nedokáže zakázať, ha.

Úloha číslo 2: Odpovedaj na otázky

1. Kto bola vaša najlepšia kamarátka, keď ste mali desať rokov?

Ejha, to bolo už tak dávno, že si nespomínam. Viete, ja som vtedy moc kamarátok nemal, skôr kamarátov. Len odhadujem, že už sme sa vtedy kamošili so susedskou rodinou a v takom prípade by to pravdepodobne bolo levíča-dievča od nich o pár rokov mladšie. Ona pôvodne vyrástla do pohľadnej levice, ale potom sa to nejako zvrtlo a už niekoľko rokov je anorektická, ale že naozaj über – vidieť kosti na ramenách a stehnách... fuj.

2. Ktorú pesničku ste naposledy s vervou počúvali sto krát dokola a dokola a ešte raz?

Polemic – Nebudem tu večne

otec rád častoval ma vetou
mladý uč sa nebudem tu večne!
strašne mi tým na nervy liezol
lákalo ma žiť nebezpečne

počúval som jedným uchom dnu druhým von
mohol som sa vyhnúť nepríjemným následkom

počúvaj nebudem tu večne!
ležať v chládku to mi nepripadá smiešne


alebo aj

počúraj nevydržíš večne
ležať v chladnom to mi nepripadá smiešne

3. V akej polohe spíte?

Ráta sa aj posediačky?
V posteli ľahnem a spím. Inými slovami ako ľahnem, tak spím, polohu (spánku) neriešim.

4. Zverujete niekomu svoje tajomstvá? Komu a prečo?

Ako ktoré a ako komu. Samozrejme levici (tie, ktoré sa netýkajú jej) a okrem nej tomu, kto príde na dosluch, ale s mierou. V podstate každé tajomstvo najviac jedinému človeku a keď zistím, že ho vie ešte niekto iný, tak už ďalšie tajomstvo nepoviem – okrem levice, to je prosto stálica s nekonečným kreditom.

5. Za čo sa najviac hanbíte?

Zakladám si na poctivosti a predsa sa výnimočne pošmyknem a zaklamem. Potom ma strašne mrzí a hanbím sa ako pes a uvádzam to na pravú mieru, aj keď sa na to nepríde.

6. Na čo ste najviac pyšní?

Samozrejme na mláďatá.

7. S kým, kedy, aký, kde bol váš prvý bozk v živote?

Detské hry si už nepamätám, tuším aj niečo bolo, ale posuňme sa do obdobia prvých romantických lások.

Prvý skutočný bozk bol so super blond levicou, ktorá prenasledovala v snoch asi mnohých adolescentov zo svojho okolia, aj mňa. Dostal som ju na rande vo všetkej počestnosti a pri lúčení som sa odvážil nahnúť – a ona ma pobozkala. Bolo to betálne, aj keď to bolo len pery na pery.

Bohužiaľ na ďalšom stretnutí sa ukázalo, že ja ju v snoch rozhodne neprenasledujem a bola to od nej len automatická reakcia, keď nevedela, čo narýchlo robiť, keď ju ten mladý lev očividne chcel pobozkať. Hehe, možno práve to stálo za to.

8. Akú najnebezpečnejšiu vec ste v živote urobili?

Safety first, o to tu beží.

Povedzme, že dosť nebezpečné bolo, keď som sa s kamarátmi v prichádzajúcej búrke štveral na tatranský končiar a cestou dole okolo nás blesky mlátili hlava-nehlava.

9. Bojíte sa niečoho? Čo to je?

Viď automobilovú pikantnosť. Naše cesty sú plné debilov a arogantných chrapúňov, takže sa obávam, že ma s najväčšou pravdepodobnosťou skôr či neskôr postihne vážna havária.

10. Boli ste niekedy u veštice? Čo vám povedala?

Veštice sú šarlatánky a podvodníčky vyťahujúce prachy od ľudí, ktorí si ich musia zarobiť prácou vlastných rúk alebo hláv. Nikdy v živote.

11. Máte nejakú pesničku / film / knižku, ktorá vás vystihuje? Akú a prečo?

V žiadnom prípade ma nič nevystihuje, som úplne úplný originál. Iste, sú mnohé pesničky, knihy a filmy, čo sa mi páčia, ale to s vystihovaním nemá nič spoločné.

12. zákerná bonusová otázka: Napísali ste niekedy báseň? Publikujte ju tu!

Zopár ich bolo, v takom tom čiernom pubertálnom období, ale fakt si ich nepamätám. Záujemcov o moju súčasnú tvorbu odkazujem na posledné dva riadky v otázke č. 2.

Úloha číslo 3: Nominuj ďalších súťažiacich a vymysli pre nich 11 otázok.

Otázky sú ľahké. Nominácie ťažké, lebo mám pocit, že moji čitatelia sú zvyčajne z tých životom ošľahanejších, aspoň čo si tak spomínam. Skúsim. Zaradím aj tých, ktorí mňa síce nečítajú, ale ja čítam ich a píšu prinajmenšom zaujímavo. Budem rád, keď aspoň jeden z vás odpovie a tak moje otázky nevyjdú naprázdno.

1. Ktoré manuálne práce máš rád?
2. Obľúbené auto? (Značka, konkrétny kus, sci-fi vychytávka, čokoľvek.)
3. Kožené oblečenie, dokážeš nosiť niečo také okrem opasku, klobúka a topánok?
4. Akú najhoršiu knihu si kedy čítal?
5. Aký máš vzťah k vlastným fotografiam?
6. Prečo sa niektorým témam v blogu vyhýbaš?
7. Dokážeš pochopiť to množstvo televíznych reklám?
8. Ktorá obľúbená dovolenková destinácia ťa vôbec nepriťahuje?
9. Sasica alebo Latinský?
10. Ktorý škandál ťa najviac rozhorčil?
11. Ktorý moment v živote by si si rád zopakoval?

Moje tipy na pokračovanie sú najmä
Aneta,
Blanka,
Rori,
Spomalená bublinka,
Wabt,
ale aj vy ostatní pamätajte: ak sa zapojíte do mojej vetvy a odpoviete aj bez vyzvania prinajmenšom na mojich 11 otázok, potešíte leva v dúpäti. A to sa oplatí!

(Veršovanie on the fly, cool.)

(Veď vravím, že si rád fandím.)


26.9.12

Zaspatý v minulom storočí



Počúval som dnes ráno reklamnú vložku v rádiu. Nie, nebola na vložky. Bola na plánovaný koncert Michala Davida niekde na Slovensku, či dokonca šnúru? Čertvie. Tak veľmi ma zaujali iné aspekty vložky, že som si tieto informácie nejako nezafixoval.

Sám pán David totiž v rámci vložky odpovedal na niekoľko otázok. V zmysle, že ho teší, že ešte po 30 rokoch od ich vzniku jeho veľké hity priťahujú fanúšikov. Že to chytilo teenagerov v 80. rokoch, to je samozrejmé (ok, sebavedomie môže byť), že to chytilo ďalšiu generáciu, nuž hádam kvôli rodičom a ich nostalgii. Ale že to chytá aj súčasnú mládež, to je zázrak.

"Asi každej si chce prožít svoji lásku z pasáže a svůj diskopříběh..."

Čo the F?!

Po prvé, nechce každý. Nechcem a ani som nikdy nechcel, ani pred dvadsiatimi rokmi. To si už pri podobných kecoch nikto nepamätá, o čom bol film Láska z pasáže? A že hlavný hrdina Diskopříběhu je polosirota, flákač a kominársky učeň? Ďakujem, neprosím si.

Po druhé, pán David presne túto vetu pri každom natriasaní sa (t.j. pri interview, aký je vow) hovoril už v minulom storočí. Už by si skutočne mohol vymyslieť iný slogan, nuda.

Pravda, nie je vylúčené, že ho uvidíme STV v niektorom z ďalších pokračovaní úspešnej relácie Legendy popu. (Nesledujem, ale jeden člen rodiny sleduje fanaticky, tak som oboznámený.)

Tešíte sa?




6.9.12

A že aká hádka o oddeľovač?



Pokladňa v obchode. Pred ňou si ľudia kladú na pás veci, čo si plánujú zakúpiť a teda zaplatiť. Ešte predtým ich musí pokladníčka napípnuť do kasy.

A pokladníčka nelení, pípa ostošesť.

Píp, píp, píp.

Píp, píp.

Píp.

"Počkajte," kričí staršia teta zozadu, "to už je moje."

Pokladníčka si strihla jeden facepalm. Zazvonila si na vedúcu, ktorá jej musí potvrdiť storno a začala poučovať dav, v podstate nikoho konkrétneho:

"Dávajte si tam tie oddeľovače..."

Vtom to začalo. Pokladníčka už nepovedala ani slovo, len otvárala naprázdno ústa spolu s ostatnými v dosluchu, s výnimkou mladšej levice, ktorá mala už v pokladni napípnuté všetok svoj tovar plus jeden, a práve staršej tety.

Tie sa do seba pustili ako dve kohúty. Že levica si oddeľovač dala pred svoj tovar, teta kontruje, že oddeľovač sa predsa dáva za svoj tovar.

Pak už bylo tělo na tělo. Teda nie doslova ako spieva klasik, ale kukali sme.

Nuž čo, ostatným nám aspoň čas prešiel, nebolo otupno v rade. Ale prečo sa obe až tak hádali?




31.8.12

Letné hľadania a nenálezy


Osobne som v lete nič zaujímavé nenašiel, keď nerátam iskričky v leviciných očiach.

Ale zdá sa, že poniektorí hľadajúci cez Google chceli u mňa niečo nájsť. Tak napríklad:

- ešte stále je v kurze Marie Kabrhelová, sa čudujem, že si na ňu ešte niekto spomína,
- bárskto v rôznych obmenách informuje, dotazuje sa a ľutuje, že poslal žiadosť o priateľstvo,
- neutícha ani záujem o ľudožravé levy - aj keď ja som veľmi mierumilovný, pokiaľ ma niekto nenaserie nenaštve.

Problémom je, že týmto ľuďom, zvieratám a veciam som sa venoval len veľmi okrajovo. Ako je potom možné, že surferi stále prichádzajú? To už naozaj jeden pofidérny blog bez vyššej informačnej hodnoty je jedným z najautoritatívnejších zdrojov o Marii Kabrhelovej, ľudožravých levoch a žiadostiach o priateľstvo?

Asi nikto iný o tom nepíše už vôbec nič.








28.8.12

80. roky


Nehaňte ma za moju spomalenosť. Pokiaľ ste si to všimli sami dávno, nečudujem sa. A že ja som si to všimol až teraz, no čo, som spomalený najmä preto, aby ste vy všetci vedeli, že ste rýchli (a rýchle).

Akosi som si to všímal od začiatku leta. Začalo to slnečnými okuliarmi. Nejako sa nám rozmohli veľké slnečné okuliare s kovovými rámikmi. Ako z 80. rokov.

Ešte dnes mám v živej pamäti, keď ma pred plus mínus pätnástimi rokmi vtedajšia najdôležtejšia levica doslova dokopala ku kúpe iného vzoru rámu než populárnych žbirkoviek. Tak populárnych... boli populárne v 80-tych rokoch a u mňa boli populárne ešte v rokoch 90-tych, keď už u ostatných populárne neboli a u mojej levice zvlášť.

A sú tu späť! Zatiaľ v podobe slnečnej, ale tuším, že v zime uvidím nejedného mladého leva (či levicu) s klasickým dizajnom. Vtedy nastane čas zabehnúť do pivnice, vyhrabať starý rám a nechať si ho v optike vyglančiť a naplniť súčasnými dioptriami. Juch.

Druhým znakom je pomalé objavovanie sa digitálok na rukách. Zaregistroval som, ale tuším minulý týždeň o tom bol aj článok v SME. Juch, ak korózia nezožrala moje digitálky z 80. rokov, nahradím nimi súčasné tikitálky, len to tak luskne. A budem in!

Na posledný pozorovaný prejav 80. rokov si zatiaľ netrúfam. Neviem v ktorom Danci, či Dirty alebo Flash (a v milióne iných filmov a najmä v realite 80. rokov) boli v kurze ženské tričká s jedným plecom vystrčeným. Mne to síce pripadá, že dotyčné levice si nevedia tričko obliecť rovno a majú ho veľké, takže im nešikovne padá. Ale ony vedia, prečo ho majú nakrivo.

Nejuch. Tak na toto si fakt netrúfam. Možno raz...

... niektorú upozorním, že má tričko nakrivo a že jej lezie von, oné, plece - a obdarí ma pohŕdavým pohľadom, ak mi hneď jednu nevylepí. Nie. Ani na to si netrúfnem. Len rozprávam.

Ale 80. roky sú už podľa mňa tu.







27.6.12

Troška vulgárneho humoru na účet štátu


Všetci vieme veľmi dobre, že diskusie na internete sú niekedy (rozumej často) silne naplnenou (rozumej úplnou) žumpou. Obzvlášť vynikajú nemoderované diskusie, ale aj také SME napriek moderovaniu ponúka platformu pre názory najrôznejšieho druhu. Ej, ako guľantne som to pomenoval.

No prosto hreší sa rado, hreší sa často.

Dnes som sa dostal k alternatíve známeho Absurdistanu. Ten onehdy označoval reálne Československo. Dnes máme len naše svojstojné Slovensko, takže aj označenie musí byť iné. Návrh z diskusie:

Slovensko uz sa malo davno premenovat na Kokotistan.

Zdá sa vám to nemožné? Odpoveď na návrh z oficiálnych kruhov nenechala na seba dlho čakať a svedčí o tom, že sa nebojíme skúšať aj originálne cestičky. Keď to nimi nejde, vrátime sa späť, aký problém?

Ono sa to uz v minuosti premenovalo, ale kokoti protestovali proti tomu, aby sa Slovensko spájalo s ich menom.


15.6.12

Automaticky proti všem



Aby som nezabudol na moje včerajšie vyvádzanie.

Keď šoférujem, snažím sa neprepínať na automat. Za volantom nie som rozhodne dobrým spoločníkom, nepokecáte si so mnou moc súvisle. Mobil neberiem zásadne. Sledujem okolie. A predsa...

Tak som si to včera šinul od križovatky ku križovatke, sledujúc autá pred sebou, chodcov, ostatné autá. V diaľke som videl, ako z ulice, do ktorej som plánoval zabočiť, vyšlo biele SUV. Pomyslel som si - pán je frajer, vychádza v protismere z jednosmerky, to určite stál hneď na kraji a nechcelo sa mu robiť celé kolečko.

Prišiel som k poslednej križovatke. Pustil chodca cez prechod. Zabočil doprava. Prešiel pár metrov. Bolo mi divné, že všetky autá po oboch stranách stoja obrátené oproti mne.

Došlo mi to, čo už iste aj vám, asi po 20 metroch. Kurnik, veď ja som v jednosmerke v protismere! Zaregistroval som troch teenagerov, ktorí sa na chodníku uškŕňali.

Kým som v tej oblasti pár týždňov nebol, zmenili smer "mojej" jednosmerky! Dokonca by som podľa zábavy výrastkov usudzoval, že novinka je to čerstvá, keďže to vyzeralo tak, že nie som prvý (a ani posledný), kto porušil vážne pravidlo.

No dobre, nikto nešiel oproti (našťastie), takže som vycúval späť a zhodnotil situáciu tak, že možno otočili všekty jednosmerky v blízkom okolí. Takže som skúsil kolečko v opačnom smere - a nemýlil som sa. Dostal som sa, kam som potreboval.

Ale hrešil som. Na zmenu, aj na seba. Že na značky som mal automat zapnutý.



14.6.12

A toto čo je tu? Denník Smena?



Test.

Akože naozaj test, lebo som práve zistil, že Googlovci zmenili editor, práve keď sa dejú vážne veci, o ktorých cítim silnú potrebu napísať.

Vyskúšame nejaký odkaz, áno, stačí na moju stránku hlavnú.

Skúsim aj menovky a iné veci, čo sa mi tu objavujú vedľa. Pokiaľ tento, prepytujem, článok uvidíte v nejakej rozumnej podobe, tak vedzte, že som to zvládol.

Už ale tuším, prečo poniektorí spolubloggeristi a spolubloggeristky v poslednej dobe v článkoch tak nadávali na Blogger.

Zvyk je železná košeľa.

Bonusová otázka: Kto vie, odkiaľ sa vzal titulok?

P.S. Ale čo ja viem, mne sa zdá, že to všetko funguje hladko. Kto s tým má nejaký problém, nech sa prihlási na savane.




3.4.12

Mr. 1,5

Kto by si už dnes spomenul na Mikolaja? Okrem toho, že vyrábal na ministerstve školstva prúsery, je už v prachu dejín.

Jurzyca ešte i dnes je hádam posledný deň ministrom školstva. Podľa výsledkov takým o ničom.

Ale designovaný minister školstva, pán Čaplovič, tak to je teda riadny odborník, taký jedenapolnásobný.

Na jednej strane nepovolí žiadnu súkromnú školu. (Problémy s Bruselom a Luxemburgom? Ček.) Na druhej strane nedovolí ísť do gymnázií žiakom, ktorí by na to objektívne mali, ale nemajú splnené jeho osobné predstavy o dobrom prospechu. (Ešte väčšie podvádzanie v školách? Ček.)

Keby sa radšej zameral na zlepšenie kvality konkrétnych škôl, keď už na to príde.

Máme sa na čo tešiť.

P.S. Som na seba hrdý, že som sa dokázala premôcť a vyeditoval som všetky vulgarizmy. Povedať som si ich povedal, uľavilo sa mi trochu, a tento text ich zase tak veľmi nepotreboval. Iný názor?



21.3.12

Výhodný biznis ako pre koho

Neveriacky som krútil hlavou nad rozhovorom, ktorý som si prečítal v Hospodárskych novinách. Matej Demeš sa v ňom zhovára s Imrichom Bérešom, predsedom Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.

Pripomenulo mi to reklamný rozhovor s Imrichom Bérešom, ktorý hádam dva týždne v kuse púšťalo jeho nemenované rádio Hey o tom istom čase (zmluva nepustí). V ňom sa Mravec pýtal na výhody stavebného sporenia a pán predseda predstavenstva mu ich vysypal z rukáva.

V prípade rozhovoru v HN si pán novinár nechal tiež bez odporu navešať na nos toľko bulíkov, že sa mu snáď musel ohnúť do orlej podoby.

Vyberám:

Problém je v tom, že každá vláda si myslí, že stavebnému sporeniu rozumie. V princípe je to naozaj jednoduchý vstup a jednoduchý výstup. Súvislosti sú však oveľa zložitejšie. Za uplynulých 20 rokov fungovania stavebného sporenia štát vložil v podobe štátnej prémie do systému 1,2 mld. eur. Občania z úverov zo stavebných sporiteľní financovali obnovu a výstavbu svojho bývania sumou vyše 8,5 miliardy eur. Len odvody a dane z príjmov a DPH z týchto investícií predstavovali príjem štátneho rozpočtu viac ako 4,3 mld. eur. Čistý prínos zo stavebného sporenia pre štát predstavuje až 3,1 mld. eur. V konečnom dôsledku je teda stavebné sporenie pre štát veľmi výhodný biznis.

Ozaj výhodné. Zo spomínanej 1,2 miliardy eur si istú nezanedbateľnú časť odniesli tzv. priateľskí sporitelia. To boli takí, ktorí nemali v úmysle stavať, len sporiť a odniesť. Priateľské peniaze šli všelikam, do spotreby, na iné investície. Najmä v začiatkoch stavebného sporenia boli podmienky voľné a veľkorysé.

Ďalej, hovorí vám niečo otázka "nemáš nejaké bločky, aby som mohol vydokladovať stavebnej sporiteľni..."?

A s tým suvisí aj tretia výhrada. Nezdá sa vám čudné, že by sa z investície vo výške 8,5 miliardy odviedlo do štátneho rozpočtu v rôznej podobe až 4,3 miliardy, čiže viac ako polovica? Že k tým 8,5 miliardám si treba primyslieť aj ostatné zdroje financovania všetkých výstavieb a rekonštrukcií? OK, ale potom aj prínos treba adekvátne krátiť a nie sa oháňať celými 4,3 miliardami. (Mimochodom, všetky odvody sú príjmom štátneho rozpočtu?)

Ale pán Demeš nemal ani jednu námietku. Buď nerozumel alebo práveže rozumel.

P.S. Ako som toto mohol poetické vyjadrenie prejsť bez povšimnutia: Nech mi niekto vysvetlí, čo je na stavebnom sporení neekonomické... Veď bankový priemysel je krvou a kyslíkom tejto krajiny. A stavebné sporiteľne ako špecializované banky zohrávajú významnú rolu v oblasti financovania bývania.




22.2.12

Pomotaná prvá päťka

Tak som sa dopočul, že vraj sa v Moskve bude konať exhibičný zápas pri príležitosti hokejovej Série storočia. A následne som si o tom aj prečítal.

Dopočul som sa o tom v rádiu spôsobom, ktorý ma mučil. Rozhlasový moderátor v rámci komentára vyrobil slávny útok Larionov - Fetisov - Krutov a skvelú obrannú dvojicu Makarov - Kasatonov.

Umiestniť Sergeja Makarova do obrany môže len úplný hokejový ignorant. A Vjačeslava Fetisova do centra útoku tiež.

Ach jaj.


14.2.12

Valentín po levovsky

Ráno ma levica prekvapila. Stihla ma obdarovať až dvakrát, z toho raz veľkou čokoládou, skôr než som sa vôbec prebral.

Cez deň som si márne lámal hlavu, že aký valentínsky darček zabiť. Nechal som to na okamžitú inšpiráciu v obchode.

A prišla. Pointa problému je v tom, že čokoláda v opačnom smere by sa nestretla s takým nadšením ako u mňa. Levica chudne.

Ako tak hľadím do regálu s fajnovými cereáliami, stále sa mi nepozdávali.

Zrak mi padol na policu s kávou. No jasné! Kvalitnejšiu kávu dám, to je skoro čoko a pritom niečo úplne iné, akceptovateľné aj pri súčasnej životospráve.

Dal som.

"Bola v akcii?"

Bolo mi treba rozmýšľať?

Nie, nebola.


10.1.12

Na drzovku, lebo MNE sa to prepečie

Dnes som bol náhodou na obed v Číne. Teda presnejšie, obedoval som v číne.

Počas polievky do reštaurácie vstúpila povedomá tvár. Rozhliadla sa a ja som sa naopak zamyslel. Na počudovanie som si rýchlo uvedomil, o koho ide. Bola to telebrita. Jedna z tých mála slovenských, ktoré sa mi nehnusia.

Aj keď po dnešku neviem...

Všetko bolo dosť dlho v pohode. Sadla si. Otvorila mininoťas Apple. Niečo v ňom kutila, objednala si. A potom zazvonil telefón.

"Jasné, jasné. Trochu som sa zdržal na jednom stretnutí, budem tam za dvadsať minút" (práve si objednala obed, ktorý sa nedá zjesť za 10 minút, nehovoriac o čase potrebnom na doručenie na stôl) "viete, kde to je, Eurovea?" (A navyše z tejto reštaurácie sa tam ani nedá dostať pod 5 minút, pokiaľ človek neignoruje všetky dopravné predpisy.)

"Tak pokiaľ máte nízke auto, môžete do podzemnej garáže, alebo potom na drzovku môžete, ako sú tam..."

Ďalej som pár slov nerozumel a zvyšok už nie je podstatný.

Podstatné je, že pre dotyčnú telebritu je úplne prirodzené niekam vliezť na drzovku, porušiť nariadenia, predpisy, lebo však mne sa to prepečie. Autom kamkoľvek, akokoľvek rýchlo.

Z dôb nedávno minulých mi prichodí na um pán Žitný, ktorý to prehnal a životom za jeho drzosť zaplatil niekto iný. Alebo ako mi zvestovala včera levica, pán Konček známy-neznámy z prvej série Superstar sa práve zabil pri šialenej jazde na BMW. Alebo Peter Modrovský, ktorý prosto marihuanu pri sebe musel mať, bez nej by to nebolo ono...

(Poznamenávam, že aj ja osobne som za dekriminalizáciu marihuany, ale keď sú raz pravidlá nastavené tak, ako sú, tak ich treba dodržiavať.)

Všetky tieto príbehy mi pripomínajú jednu staršiu historku, o ktorej snáď ešte za socíku pri televíznej zábave rozprávali komici. Že keď niekam idú autom a zastavia ich esenbáci, hrajú hru "Ukaž držku". Ukážu známu držku (dnes sa hovorí fejs) a príslušník je hneď povoľnejší. Držku vždy ukazuje ten momentálne najpopulárnejší z posádky auta.

Lebo najväčšia telebrita má najväčšiu šancu, že sa jej to prepečie.

Ale naozaj na to spoliehajú všetky a všetci, majú pocit, že sú nad pravidlami, že už predsa nie sú plebs ako povedzme ja?

Preto mám na záver dve otázky, jednu globálnu a jednu, prepytujem, lokálnu.

1. O ktorej z telebrít niekto vie, že je to seriózny človek, ktorý je aj v súkromí, slušný, príjemný a dodržiava stanovené pravidlá, bez potenciálneho zneužívania svojho tele-statusu? (Vedomosť.)

2. Koho som vlastne mal dnes tú smolu stretnúť v čínskom lokále? (Tipovanie.)



19.12.11

Mám, čo som chcel

Naposledy som sa pýtal, prečo chodia počúvať šepot pravidelní načúvači.

Mlčiaca väčšina čuvačov pomlčala, ako ináč.

Ozvala sa len mladá Chantal a veru mi riadne naložila. Pochvál, takže som sa musel, jednoducho musel zahanbiť. Že som si ich takto priehľadne vypýtal, nechtiac, ale jasne.

Potrvá dlho, kým sa zase spýtam na podobnú kravinu (prasačinu).

Ale ďakujem.

Nové zmysluplné (aspoň pre zvieratá) príspevky už čoskoro.