29. 9. 2011

Chvíľka úprimnosti: Môže sa to stať

Jeden ťahavý nespokojno-lenivý článok mi pripomenul, že som včera bol vo svojej banke. Mal som niečo veľmi vážne na vybavenie a popri tom som si spomenul, že...

Hádam by som si mohol zase raz zmeniť korešpondenčnú adresu. Ani neviem, čo mi to napadlo, ale faktom je, že oproti súčasnej by mi momentálne vyhovovalo mať inú. Tak som požiadal miestnu profesionálnu levicu o zmenu.

No problemo, húdla, a hneď ťukala do klávesnice, čo som diktoval. Vybavené. Vybavené?

Nie. Z ničoho nič prišiel druhý impulz, taký bojazlivý.

"Prosím vás, ešte mi tak napadlo, niektorí moji známi vraveli, teda neviem, ale že vraj oni aj banke zmenu adresy nahlásili a predsa im pošta stále chodila na tú starú."

Myslel som, že to poprie, že dá ako možnosť, že nahlásili zle alebo čo. Ale kdeže.

Titulok.

Čo si mám myslieť o takej banke, kde sú ku mne takto odzbrojujúco úprimní?

Žiadne komentáre: