Televízia TA3 mi dnes ráno výrazne vylepšila štart do nového pracovného týždňa. Rozosmiala ma. Schválne, pozrite si sami šot o tom, ako sa štátne orgány stále menej vedia vyrovnať s kritikou. Už viete, čo ma pobavilo?
Nie to, že Trubač (bývalý reportér a moderátor, ako ináč) nepustil novinárku k prezidentovi, keď iných novinárov pustil. Ani dôvod zabránenia vstupu, vo svojej podstate malicherný.
Ani Zuzana Krútka, šéfka SSN, ktorá sa teraz natriasa, ako nepríjemní sú niektorí ľudia k novinárom, pritom však v pohode pritakávala v už dnes legendárnej debate o žurnalistike na STV.
Zabodovala samotná televízia výberom experta, ktorý sa nezávisle vyjadril k tomu, ako sa štátne orgány k novinárom správajú. Ako sa vyjadrujú ku kritike. Ako sa s ňou vyrovnávajú. Andrej Školkay. Pamätáte? To je ten, čo žaloval blogerku, ktorá ho kritizovala za jeho pedagogické "majstrovstvo". Ďalej sa už len pískalo, presnejšie, zožal za to druhú, ešte výraznejšiu vlnu kritiky na širokom fronte. Šliapol viete kam...
A TA3 teraz podobne. Lepšieho odborníka na neschopnosť vyrovnať sa s kritikou mohli nájsť ťažko. Na tento výber sa hodí básnička z filmu Orbis Pictus:
Konečne je všetko tak, ako má byť
Tam kde som mal hlavu, narástla mi riť
Či má Slovensko len takú krátku pamäť?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára