Na uzlovej zastávke autobusu. Niektorí tam končia, iní prechádzajú, ďalší len odchádzajú.
Ako tam končiaci lev môžem pokojne stáť v rade na mňamky. Profitujem zo zastavujúcich autobusov, rad predo mnou redne.
Nakoniec som druhý od okienka, predo mnou už len mladá levica. Pýta si hento a ono, z očí jej srší hlad ako po maľovaní. Keď dostane do ruky sáčok s lekvárovým koláčikom, lačne doňho zahryzne.
Predavač sa zamračí a zavolá: "Hej, Jano, zlodejka, ber ju!"
Z davu čakajúcich vystúpi Jano, ktorý už zjavne nadvíhal mnoho ton železa. Zovrie levici labou rameno: "Slečna, pôjdete láskavo so mnou dozadu? Vy neviete, že konzumácia tovaru pred zaplatením je krádež?"
Levica rýchlo mrká a s každým mrknutím má oči mokrejšie. Nekompromisne ju berú dozadu, ktovie čo bude. Hádam nevyjde ešte hladnejšia...
P.S. Prisahám, že všetko je pravda. Konkrétne až po slovo "zahryzne".
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára