Tak ma dnes ráno levica pochválila.
A ja som jej pochvalu skromne odmietol.
Neviem, ako ostatné levy, ale osobne nevynikám vkusom v obliekaní. (Vlastne viem, že mnohí v tomto smere nevynikajú.) Oblečiem si zväčša prvé, čo mi príde pod ruku, dobre sa to nosí a hodí sa do teploty a vlhka, kam práve mierim. V dôsledku toho moje oblečenie často nespĺňa levicine estetické normy.
(Rovnako tomu bolo aj u ex-levíc, takže chyba nebude v levici.)
Dnes ráno som sa obliekol a bolo skonštatované, že sa mi hodí:
1. košeľa k nohaviciam,
2. ponožky ku košeli,
3. topánky k nohaviciam,
4. všetko dohromady.
"Ty sa to snáď aj naučíš!"
Nie, veru nie. Kto pozná vetu o nekonečnej snahe opice*, ten ľahko vysvetlí moje skvelé ranné zladenie.
Raz to prísť muselo. Skoro isto.
* - Veta o nekonečnej snahe opice hovorí, že opica, ktorú necháme náhodne búšiť do klávesnice písacieho stroja nekonečne dlhý čas, temer isto napíše vopred zvolený text, napríklad Shakespearove zobrané spisy. Neviem, aký je oficiálny slovenský preklad infinite monkey theorem, toto je môj preklad.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Na to sme my ženy, aby sme Vás doladili.
Ja som priam posadnutá ladením :o)
Len keby to doladovanie neslo tak ztuha a nekladlo tak vysoke naroky na nasu nervovu sustavu! :-)
Jasne, s citom a taktom.
Šak my Vám len dobre chceme :o)
Zverejnenie komentára