Levova hygiena

Mal som čo čítať. Nejaká Tereza sa (nepriamo, ale jasne) sťažuje, že chlapi s pribúdajúcimi rokmi stále menej dbajú na hygienu, že smrdia a vadí im to akože najskôr trochu a potom vôbec. V diskusii k článku sa pridali ďalšie ženy. Čo to majú doma za dravcov?

Môj príbeh je celkom opačný.

Na strednej škole mi bolo úplne fuk, či a kedy som bol spotený. Z telocviku rovno do triedy, div, že sme si prezuli aspoň (niečo ako) biele ponožky za normálne.

Na vysokej škole to bolo o štipku lepšie, pomaly som objavoval čaro sprchy. Nie že by som sa predtým nesprchoval, ale nachádzal som svoj vlastný modus sprchendi.

Podstatný posun potom nastal pri kontaktoch s mladými levicami, pri ktorých už išlo do tuhého, neskôr teplého a nakoniec vlhkého. Hlboko som si uvedomil, že nielen zrakom a sluchom je naplnený citový život leva, ale aj hmatom, chuťou a čuchom.

Čím starší lev zo mňa, tým väčší dôraz kladiem na hygienu. Už to nie je len to sprchovanie večer či po hrách s inými levmi. Najmä jedna z predchádzajúcich levíc ma posunula poriadne dopredu, keď sa intenzívne zaujímala nielen o obmedzené oblasti môjho tela, ale pri hre zablúdila aj na miesta, ktorým sa levy zvyčajne nevenujú. Keď skúmala moje šlapky alebo okolie ritného otvoru, ďakoval som nebesám, že som predtým strávil v kúpeľni asi pol hodiny.

Teraz si neviem predstaviť, že doma vybehnem z veľkej potreby len tak... okamžite nastupuje môj improvizovaný bidet, zboku posadiť na vaňu, sprcha, no jednoducho aby som sa cítil čistý, musím byť čistý. Kadiť v zamestnaní znamená miernu traumu, papier je papier, ale prúd vody je prúd vody.

Ani nehovorí o rôznych zákutiach tela či samčom nástroji, tie sú v permanentnej starostlivosti. Pritom nie som žiaden lev z metra.

A vypláca sa to. Cítim sa fajn, levica sa nesťažuje...