Mali sme včera pracovné rokovanie. Dve skupiny ľudí s diametrálne odlišným pohľadom na vec sa mali nejako dohodnúť. Argument striedal argument, chvíľu viedla jedna strana, potom to druhá prebila, prosto celkom ostrá diskusia. A potom sa stalo niečo, čo mi pripomenulo známy vtip.
Nemci boli zakopaní na jednej strane lesa, partizáni na druhej. Zaútočili a vytlačili Nemcov z lesa. Potom zaútočili Nemci a zatlačili partizánov späť do lesa. A to sa niekoľkokrát opakovalo. Potom prišiel horár a vyhnal všetkých z lesa, aby šli robiť bordel inde a bol pokoj.
Prišiel big boss a povedal, ako to bude, koniec diskusie.
Ten vtip som nenapísal náhodou. Pre mňa je bradatý, pre vás je možno bradatý, ale zjavne je dosť ľudí, ktorí ho ešte nepočuli. Rozprával som to celé kamarátovi v trolejbuse a rehotal sa ako kôň. Zaklincoval to vedľa stojaci ujko. Keď sa kamarát dosmial, ujko sa k nám obrátil som slovami:
"Potom prišiel horár... a čo sa stalo?"
Je kruté, keď trpezlivo vypočujete celý vtip a potom vám ujde pointa.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Pointa je na vtipe dosť podstatná. Aj moja manželka to pochopila a keď niekedy náhodou v spoločnosti začnem hovoriť vtip, hneď mi skočí do reči a povie pointu. Spoločnosť sa nesmeje, lebo pointa bez úvodu nemôže byť smiešna a ja už nemám motiváciu celý vtip hovoriť, keď pointa je už vonku. A tak už spoločnosť vtipmi neotravujem. S manželkou sme proste zohratá dvojica.
Zverejnenie komentára