28. 1. 2011

Telefón prilepený k uchu

Pri pohybe matičkou Bratislavou sa mi ako chodcovi často stane, že musím zastať na prechode, cez ktorý ma nepustí červený panák na druhej strane. Ja stojím, autá idú.

Niekedy idú dlho a to až tak, že si spomeniem na svoju obľúbenú úchylku a začnem sledovať, čo robia vodiči v nich. Šoférujú? Áno.

Ale okrem toho niektorí stíhajú ešte aj činnosti nesúvisiace s vedením vozidla. Ako tak uprene hľadím dovnútra áut, vidno, či niekto telefonuje alebo nie.

A veru často sa telefonuje. Až tak, že keď pri jednej dlhej červenej pre seba nevidím ani jedného telefonujúceho, pretieram si oči.

Za posledné 3 dni bol VŽDY aspoň jeden, ktorý musel súrne telefonovať pri prejazde križovatkou.

Ak páni policajti chcete na niečom ryžovať, nech sa páči na bratislavské križovatky. Dostanete pochvalu, aspoň odo mňa. Trocha represie by v tomto prípade už neškodila, buriny je priveľa.

3 komentáre:

dusoft povedal(a)...

A upravu priechodov pre chodcov tak, aby si to chodec nemusel rozmysliet, pripadne bezat pomedzi auta len preto, ze semafor ho niekedy vyse minuty nepusti.

Lev bez hrivy povedal(a)...

No, toto je skor namet na upravu smerovany na zodpovednych za komunikaciu, tam policajti asi len schvaluju, ale nemaju iniciativu.

dusoft povedal(a)...

No prave, akosi prilis casto niektori ludia (z praxe) nemaju iniciativu. Jasne, ze pravidla nastavuje dopravny inspetkorat, ale mali by vychadzat z pozorovani v terene.