Chcieť niečo od Slovenskej pošty je boj

Na internete nájdete stovky článkov a výkrikov, ktoré kritizujú to alebo ono, pokiaľ ide o služby Slovenskej pošty. Aj ja som niečo také vykríkol asi pred dvomi rokmi, i keď vtedy sa výnimočne ukázalo, že dotyčný zákazník je motovidlo.

Preto ma neprekvapil ďalší taký rozhorčený článok na SME blogu. Namiesto podstaty ma v článku zaujala dekorácia, presnejšie tento obrázok:



Prebral som ho bez dovolenia, ale snáď ma za to neukameňujete, zvlášť keď reklamný plátok, ktorého prednú stranu tvorí, mám pred sebou a s chuťou v ňom listujem.

Nie, klamem. Bez chuti, rýchlo som ho prelistoval a takmer už skončil v koši, keď som si uvedomil jednu vec.

Zákazník je víťazom? V čom je víťazom? V pästiarskom súboji? S kým? Všimnite si farby porazeného v súboji, jeho helmu a rukavice. To si akože Slovenská pošta predstavuje, že so zákazníkom bojuje? A ešte sa tým chváli?

Zamaškrtiť, zaprdúsiť takú firmu.

Obchodníci nepochopili

Nejaká organizácia slovenských obchodníkov rozbieha kampaň za to, aby Slováci nechodili nakupovať do zahraničia, i keď sú tam nákupy lacnejšie. Heslo je niečo v zmysle: nakupujte doma a podporte slovenských výrobcov, slovenských obchodníkov a štát.

Verím vlastným ušiam?

Verím, lebo táto hovadina nie je až taká veľká ako niektoré iné. Napriek tomu mnou otriasla, lebo od našich peňazíbažných obchodníkov by som očakával aspoň trochu reflexie.

Prečo by mal Slovák podporovať slovenského výrobcu? Nemal by radšej slovenský výrobca vyrábať tak, aby boli jeho výrobky konkurencieschopné bez odvolávania sa na národné záujmy?

Prečo by mal Slovák podporovať slovenského obchodníka? Nemal by sa slovenský obchodník radšej svojím fungovaním prispôsobiť realite?

A prečo by mal Slovák podporovať štát? Ten štát, ktorý ho dennodenne rukami svojich najvyšších bossov okráda? Ten štát, ktorý je tu akože preňho, mal by mu život uľahčovať ochranou života, zdravia a majetku, ale v skutočnosti mu ho komplikuje? Ten štát, ktorý aj svojimi debilne nastavenými pravidlami pre podnikanie zráža okrem iných i slovenských výrobcov a obchodníkov?

Sorry, ale keď na nákupe za 100 EUR môžno ušetriť tretinu, tak sa trojhodinový výlet za hranice (Maďarska, Rakúska, Česka, Poľska, podľa toho, čo je najbližšie a čo je v danej krajine lacné) väčšine Slovákov jednoznačne oplatí.

Nech sa všetci traja vyššieuvedení vinní škriabu vo vlasoch.

Slogan horší od komára

Hádajte. Ako vznikol nasledovný slogan?

"Biolit a je kľud."

Kreatíva ako hovado. Presnejšie ako ovado. :-)

Postrehy z OÚSA

Vyskytoval som sa dnes v Onkologickom ústave svätej Alžbety. (Žiadne strachy, nič sa nedeje.) Okrem iného ma tam zaujalo:

- že oddelenie patológie a kuchyňa sú v tej istej budove z mnohých,

- starobylá socha (asi sv. Alžbety, ale ktovie), vedľa ktorej bola žltá výstražná tabuľka: "Nebezpečné neviditeľné žiarenie".

Preberte si to... :-)

Reklama, ktorá mi zdvihla žalúdok

Vlastne ani neviem, na čo to bola reklama. V momente, keď hlavný hrdina vyblil niečo biele a príliš sa podobajúce na mlieko, odvrátil som zrak.

Predtým sa snažil niečo hovoriť, ale namiesto toho sa mu z úst valili klince, kladivá, hasáky, vŕtačka, francuzáky, suť, skrutky, matice, tehly...

Videli ste to? Neodporúčam. Agentúra, ktorá takú zvrhlosť klientovi poradila, by si zaslúžila vyobcovať za mestské hradby. A bossom klienta by hádam mali mali majitelia náklady na túto reklamu zosobniť.

Oslava práce v mesiaci lásky

Dnešok začal očakávane. Raňajky a potom poriadne upratovanie. Tomu hovorím sviatok práce. Keď sa k tomu prirátajú zatepľovači z druhej strany okna, o nejakom oddychu v okruhu päťdesiat metrov nemôže byť ani reči. Alebo žeby?

K tomu upratovaniu nám hralo niečo latinské, tuším sociálne prípady z peknej vyhliadky. Keďže žalúzie sme mali zastreté, využil som moment, keď šla levica okolo mňa a vzal som ju do pomalého tanca.

Skončili sme tam, kde to čakáte. My tam, zatepľovači len dva metre od nás, oddelení závesom, žalúziou a oknom. Práve keď sme boli skoro v najlepšom, levica sa rozosmiala. Keď sa dorehotala, pýtam sa, že čo som spravil.

"Nič. Len mi napadlo, že keby sme boli v nemeckom pornofilme, tak by sme pravdepodobne otvorili okno a tí traja by sa k nám pridali."

Potom som sa zase ja nemohol od smiechu sústrediť. Nevadí, že to trvalo tak dlho a že upratané bolo až tesne pred obedom...