Strana právoplatne odsúdených a recidivistov

Kolega dnes prišiel s neskutočnou správou. (Nechápem, ako mi taká perla mohla ujsť, veď politiku sa masochisticky snažím sledovať.)

Hranolčekov kabinet vraj prišiel s návrhom na trestnosť neopodstatneného zdražovania v súvislosti s prechodom na euro. Ach, ako úporne chcú naše dobro. (Chcú ho tak veľmi, že nám ho asi naozaj vezmú.)

Znamená to, že zatiaľ čo všetci to máme v najlepšom prípade ešte aspoň na dva roky (kým voliči Hranolčeka odstavia, ach, snívam, viem...), niektorí obchodníci to budú mať na štyri roky natvrdo.

Pri tejto príležitosti sme si zafabulovali na volebnú tému. Oní odsúdení zdražovači určite Hranolčeka voliť nebudú. Pravda, odsúdení tuším voliť nemôžu, obvinení a zadržaní však určite voliť môžu.

A čo by sa stalo, keby si všetci väzni dohromady postavili jednu stranu. Súčasní väzni plus recidivisti (lebo u tých je dobrá šanca, že sa väzňami opäť stanú, takže ich spája spoločný záujem). Takých recidivistov je dosť, nie? Možno by aj dohromady nazbierali dosť hlasov do parlamentu.

(Alebo aspoň do miestneho zastupiteľstva v Leopoldove.)

Predstavme si ďalej, že by sa Strana právoplatne odsúdených a recidivistov (SPOR) do parlamentu skutočne dostala. Čo by sa stalo?

Je temer isté, že SPOR by mal nulový koaličný potenciál. Nie preto, že by s ním súčasné politické strany nechceli spolupracovať, už ukázali, že za válovy sa spoja aj s čertom. To členská základňa SPOR by pravdepodobne nič nechcela mať so súčasnými politickými stranami.

Jediná šanca by bola, že by sa súčasní papaláši postupne do SPORu popresúvali. Prezliekli by mundúry. Niektorým by fakt slušali.