17. 6. 2008

Sebavedomie a vonkajšie prejavy

Konštatovať, že skutočné vnútorné sebavedomie a správanie človeka sú dve nie úplne súvisiace veci, to by bolo ako nosiť drevo do lesa.

Cez víkend som mal vynikajúcu príležitosť pozorovať zopár ľudí.

Začnem bizarným párom. Predstavte si právnika a k nemu sa hlásiacu levicu. On sa pri reči všelijako krútil, vyzeral ako..., nechcem ho uraziť, takže nenapíšem, že ako debil. Ale jeho reči mali hlavu a pätu a keď sa nad tým zamýšľam, tak dakde v pozadí, skryte, vystupoval veľmi sebavedomo. Nemusím snáď ani prízvukovať, že tá levica vyzerala reprezentatívne.

Spolu s mojou levicou sme boli na kultúre. Kým sme čakali vo foyeri, všímali sme si okolostojace hlúčiky. V jednom stáli štyri levice - a moja levica ma upozornila na jednu z nich. Normálne zvierala v krvavočervených pazúroch cigaretu a v strede davu, v miestnosti, fajčila... tak tomu poviem sebavedomie... alebo presnejšie drzosť?

Prečo o tom točím? Lebo práve dnes ráno som vo Fun Rádiu počul Adelu a Sajfu riešiť sebavedomie. Aj by som im zavolal, ale kto by stále vytáčal to číslo, aj tak by som sa nedovolal, a keby som sa aj dovolal, tak by ma zrušili, lebo strašne šepcem, no proste... nemám rozhlasové sebavedomie. :-)



2 komentáre:

germa povedal(a)...

takže z teba nikdy nebude celebrita, chúďa moje.

Lev bez hrivy povedal(a)...

Nastastie jeden telefonat este z leva celebritu nerobi. To uz by som bol viacnasobnou. :-) Ale keby ma niekedy natacali do telky, to uz by celebritnost bola.