Líškabonská zmluva

Som lev a nemám rád líšky. Občas zožerú niečo, čo by som bez ich prítomnosti mohol zožrať ja. Sú mojimi priamymi konkurentmi v potravinových reťazcoch.

Zdá sa však, že sa líškam podarilo dostať na výslnie, aspoň v týchto dňoch a aspoň na slovenskej savane.

Už niekoľko týždňov totiž počúvame o tom, aké dôležité je pre nás, aby Slovensko schválilo Líškabonskú zmluvu. Otázka znie: prečo?

Pokiaľ mi moje chabé vedomosti dovoľujú, hlavným argumentom zástancov novej zmluvy Európskej únie je fakt, že Európsku úniu je potrebné reformovať, pretože ju už nie je možné uriadiť. Mnoho zásadných rozhodnutí podlieha vetu každej jednej krajiny, aj tej najmenšej. Keď si pár desiatok tisíc Malťanov postaví hlavu, desiatky milónov Nemcov sa môžu aj hádzať o zem...

Fajn. Návrh euroústavy už raz bol na stole, od roku 2003. Rozbehla sa mašinéria schvaľovania jednotlivými štátmi. Niekde rozhodol parlament, niekde referendum. Konkrétne Francúzi a Holanďania poslali celú Euroústavu v referendách do teplých krajín.

Niekoľko múdrych hláv z Európskej únie dalo dokopy lišiacke riešenie. Vypracovali návrh novej reformnej zmluvy, ktorá dostala názov Líškabonská zmluva. Líškabonská zmluva preberá prevažnú časť obsahu euroústavy (podľa Wikipédie asi 99%), vynecháva však niektoré politicky citlivé ustanovenia.

Líškabonská zmluva by vraj mala byť priechodná a múdre hlavy prijali opatrenia na poistenie priechodnosti:

1. Zásadne ju netreba dať ratifikovať občanom, len žiadne referendá tam, kde to nie je výslovne potrebné podľa miestnej ústavy. Parlamenty úplne postačia. Výsledok: jediné referendum o Líškabonskej zmluve bude v Írsku.

2. Ako sa píše v zpráve z Česka, "generální sekretariát Evropské rady na tlak některých členských zemí neposkytl konsolidované znění v jednotlivých národních jazycích, tak jak bývá zpravidla zvykem. Proč tomu tak bylo, to nechávám k vaší úvaze."

Páči sa mi aj pokračovanie: "Podle kritiků Lisabonské smlouvy je tomu tak proto, že Evropská unie nechce, aby jednotlivé členské státy smlouvu příliš studovaly. Zjistily by totiž, že je v mnohém nevýhodná."

Ja sa teraz pýtam... nie, ja revem tentoraz, ako len vládzem: Koľkí z našich drahých (lebo nás stoja veľa peňazí, nie že by sme ich mali tak radi) ministrov a poslancov parlamentu vedia, čo vlastne v Líškabonskej zmluve je? Podľa toho mála, čo viem, sa jej vstupom do platnosti Slovensko vzdá mnohých kompetencií v prospech Bruselu.

A už vidím, ako sa členovia najsvojstojnejšej a najslovenskejšej strany za pár rokov budú biť do pŕs, že oni vždy bojujú za národné záujmy a to ten zlý Brusel si prisvojil právo rozhodovať o nás bez nás, do psej matere! ... vlastne do líščej matere!