Oslovil ma dnes na busovej zastávke starší pán.
Nezožral som ho, keďže nechcel peniaze, ani gastráče. Chcel vedieť, ako sa dostane k Inchebe. V Inchebe je Coneco, stavbársky veľtrh, ak ste to náhodou nevedeli.
Ujko mal pod kabátom oblek, v ruke kožená taška. Keďže sa to celé odohralo uprostred sídliska, predstavujem si, že vyrazil odniekiaľ z menšej osady do hlavnej slovenskej osady na veľtrh a tu prespal u nejakého známeho.
(Alebo bol na Coneco aj včera a možno večer zbalil nejakú miestnu single levicu, u ktorej sa potom potil do perín. Vyzeral osprchovane, mimochodom.)
Každopádne som mu poradil číslo busu a spomenul, že aj ja ním idem. V buse som naňho videl skoro celú cestu. Akonáhle sa objavila výšková budova Incheby v dohľade, začali s ním šiť všetci čerti.
Prichádzame na zastávku. Rozmýšľa - vystúpiť, nevystúpiť... pokrútil som rukou, všimol si. Upokojili ho až na ďalšej zastávke niekoľkí ďalší kravaťáci, ktorí vystupovali. Pozrel na mňa, prikývol som.
Usmial sa. Na leva. Som taký milý levík, aj na starších pánov.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
milujem, ked pridu do baru a pytajù sa na nejakù adresu a ja ani po Fr. poriadne neviem a vzdy na mna gània, ze ako je to mozné, ze robim v bare a nepoznàm dedinu! ale vysvetlite im, ze dedina mà 64 osàd a na adrese je vzdy uvedené len meno najdolezitejsej (lebo màme obecny ùrad) osady! a potom sa z toho vysomàr, este ked je nejaky miestny v bare poradi, inak presmerovàvam na obecny ùrad
fakt je, ze clovek mà potom taky dobry pocit, ked niekomu poradi (pomoze)
Máš asi vzdialené levie príbuzenstvo aj tu na východe, lebo som sa prednedávnom takto pýtala na cestu MHD,jedného Košičana.
Zverejnenie komentára