Som taký holubičí lev. Na blogu šepcem, v reálnom živote sa veľmi neozývam. Občas však dosiahnem svoje aj bez verbálneho vyjadrenia.
Kupoval som si dnes v novinovom stánku lístky na MHD. Nemám rád drobné v peňaženke, takže si lístky kupujem v takom počte, aby celková suma bola násobok 10. Dnes to bolo:
8 x 14 Sk + 6 x 18 Sk = 220 Sk
Platím päťstovkou... a čo to, tetuška mi dáva nejaké drobáky? Nebola to veru desaťkorunáčka. Vydala mi 266 Sk (slovami dvesto šesťdesiat šesť slovenských korún).
Ani mi nenapadlo ju upodozrievať z podvodu, vravím si: "Si lev, máš leví mozog, nie ľudský, matematické operácie ti už nejdú, pomýlil si sa."
Ale nedalo mi to. Počkal som sekundu, čo bude a keď nebolo nič, vypýtal som si lístok z pokladne. Počkal som ďalších pár sekúnd, lístoček vyliezol, tetuška mi ho už-už podáva. Zarazí sa, začne ho študovať.
Pre istotu sa spýtala, koľkože som to mal tých lístkov. Ukazujem, odpovedám.
A už mi dáva z pokladne ďalších 14 Sk (slovami štrnásť slovenských korún). Teším sa: "Tak predsa len som si to v tej hlave dobre zrátal, ej nepatrím ešte do starého levieho železa, je ešte prachu v prachovniciach!"
Potom som si uvedomil malý detail: v peňaženke som mal o šesť mincí viac než pred celou transakciou. Poriešil som to... Uá!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
pekne a celkom galantne riesenie...
.
ja som nedavno kupovala nieco v bufete, pokladnicka sa pomylila a vydala mi o 100 sk viac...
vravim jej: zle ste mi vydali...
ona zacala metat ocami blesky, vraj, co si to dovolujem...
pridala som nesmelo: vydali ste mi o 100 sk viac... alebo som mala odist? :)))))
po tej očnej búrke, os, by som sa asi usmiala, že vlastne nič a so želaním pekného dňa by som naozaj odišla.
no ja by som ešte dodal, že tie účty z pokladní zo stánkov, by mali robiť väčšie pretože ja na nich nevidím nič, a keď vidím, tak aj tak neviem, kde je cena toho čo som si kúpil
ak sme pri drobných, tak to máš vidieť tie hromy-blesky keď sa zbavujem 50 haliernikov
Zverejnenie komentára