Snehová a chorobná zima odchádza. Hurá!

No čo vám budem vykladať. Končiaca sa zima mala svoje svetlé aj temné stránky. Sumárne som rád, že končí.

Svetlé stránky sú jasné. Zase raz bolo aj v Bratislave dosť snehu na sánkovanie, opakované stavanie snehuliakov a celkovo detské šantenie. Ani nás to neobišlo, celá rodina sme si to vyskúšali. Aj sme sa korčuľovali, zase som si raz overil, že mám aj tie svaly v slabinách, ktoré sa nepoužívajú pri inom pohybe než pri korčuľovaní. Boleli.

Temné stránky sú tiež jasné. Detské choroby, ktoré tentoraz s vytrvalosťou hodnou Abebe Bikilu preskakovali aj na levicu, aj na mňa. Ale myslím, že v súťaži dospelých o horšiu som zvíťazil. Levicine vychytávky radšej nejdem vykladať, s mojimi sa podelím.

Začalo to nenápadne. U levíka v kolektíve sa vraj vyskytovali ovčie kiahne. Po pár týždňoch sa aj uňho objavili vyrážky, ktoré sme bez problémov identifikovali ako kiahne. Levica: "No tak konečne, bude to mať za sebou, lepšie ako v lete." Ešte sme si to overili u dvoch starších a skúsenejších, pozreli, potvrdili. K detskej doktorke sme nešli, inštrukcia od sestričky cez telefón znela jasne: "Ak sú to kiahne, ani nechoďte, tu je plná čakáreň chrípky s vysokými teplotami, robte toto a tamto..."

Robili sme aj toto, aj tamto a tešili sme sa, ako sa to rýchlo vyvíja k lepšiemu. Obaja sme už ovčie kiahne mali, takže žiaden problém.

A potom, keď už malý vyzeral byť v pohode, rovnaké vyrážky vyrazili aj mne. Ejha. Veď kiahne má človek len raz?! No, čo sa dá robiť, musel som sa liečiť. Rovnako. Rôzne zdroje potvrdzovali, že výnimočne sa kiahne môžu v živote leva opakovať, ani lekár, čo ma prezeral, to nepoprel. Levicu brali mrákoty, že kiahne v dospelosti môžu znamenať neplodnosť. No čo narobím? C'est la vie.

Horšie bolo, že som celé dni bol ako mechom udretý. Vlastne nie jedným, ale niekoľkými, akoby na mňa vysypali celý vagón mechov. Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte a prvá vaša myšlienka je, že by ste si trochu pospali? Nebolo to ako po opici, hlava nebolela, ale zo všetkých bazálnych činností si vybrala jedinú, ku ktorej sa uprela. Jesť mi treba nebolo, aj opačný proces sa spomalil. Prespal som celé dni.

Keď vyrážky ustúpili, znenazdjaky sa vynorila iná pliaga bakteriálneho pôvodu. Humus v ústach ma vyhnal k lekárovi, vyšetrenie prebehlo a analýza dokázala... že treba nasadiť konkrétne drsné antibiotiká. Tie baktérie boli rezistentné skoro na všetko. Konkrétne drsné antibiotikum zabralo, lenže jednobunkovce vo mne zabíjalo nielen v dutine ústnej, ale aj inde. Napríklad zomreli moje črevné baktérie. Čo to znamenalo, by som zhrnul do dvoch krátkych vetičiek. Veľa som musel piť. Pochudol som.

Už sa blížime ku koncu. Mimochodom, levíča tiež dostalo nejakú angínu, takže dostalo antibiotiká tesne predo mnou.

Keď som konečne dostával svoje vnútro do rovnováhy, na kontrole lekár ešte raz prešiel všetko a skonštatoval: "Vy ste rozhodne nemali kiahne. To bol šarlach." A levica bola na mŕtvicu. Internet jej poskytol široké spektrum následných komplikácií, ktoré mohli po šarlachu nasledovať. Našťastie sa pri následnej kontrole ukázalo, že všetko je v poriadku aj u mňa, aj u levíka.

Kedy je ten prvý jarný deň?