20. 1. 2009

Dnes som na jurách zarobil

Presvedčivý pohľad na to stačil.

V podniku, do ktorého chodím na menu (nie menučko, pána kráľa, pozri tamtohľa) som dnes skonzumoval za 4,28.

S prehľadom podávam gastráč v hodnote 2,99 a jednu eurovú mincu. Myslel som si, že dávam dosť, teta za pokladňou mala iný názor. Hľadí na to, chce odo mňa ešte niečo. Vravím, že aby mi vrátila päťdesiathaliernik.

Krútila hlavou, potom vytiahla päťhaliernik. Toto chcem?

Nie, päťdesiathaliernik. Veď 4,99, 0,50 vráti, to má ešte 21 drobných navyše.

Keby mi vydala hneď, prišla by na to, kde je zrada. Ale čím dlhšie nad tým premýšľala, tým asi bola presvedčenejšia, že som jej dal dvojeurovku.

Nakoniec sa mi ospravedlnila (!) za zdržanie, že má ešte s jurom problémy.

Má. Aj ja mám. Lebo som ju nechcel ošmeknúť, len som si to zle porátal. 2,99 plus jedna nie je 4,99. Zlý počtár je lev.

Dal som si kapitalistický záväzok, že zajtra jej to euro odovzdám.


2 komentáre:

Kozo povedal(a)...

Čakal som, či sa tam zjaví tá posledná veta, ale klobúk dole. Máš moje uznanie.

Lev bez hrivy povedal(a)...

Chvalim sa, ze som skutocne vratil :-)