"Dobrá" tlačová správa

UPC sa zase raz vytiahlo. Akože. Dáva k internetu chello bonus - pevnú linku.

S touto firmou mám zlé skúsenosti. Preto ma ani neprekvapuje táto veta z linkovanej tlačovej správy:

"V cene fixného mesačného paušálu za službu vysokorýchlostného internetu chello získajú užívatelia volací program Flex, ktorý ponúka nonstop bezplatné volania v sieti UPC, ako i volania do ostatných pevných mobilných sieti za výhodné ceny."

Aj keď pominiem, že podobné zázraky niektorí iní poskytovatelia dávajú už dávno, mal by som jednu otázku.

Aké sú to tie pevné mobilné siete?

Že chybička sa stane? Áno. U UPC si tým môžete byť istí.

István rulez

Po jeho vystúpení na castingu sa strhla búrka (v pohári vody). Ľudia vyčítali porotcovskému triu Banášová, Habera, Kraus, že si z Istvána Habodásza robia srandu, dramaturgovi a režisérovi, že vôbec takého oného zaradili do zostrihu...

Pravda, Istvánovo prvé vystúpenie bolo nechcene komické. Bolo smiešne, slovenčinu prznil. Ale!

Včera večer v semifinále bol bombový. Že hlasovanie divákov vyhral, to ma prekvapilo, lebo dobrých vystúpení bolo dosť, v podstate väčšina. István k tomu pridal úprimnosť (áno, vravel, ľutoval som po castingu, že som tam šiel - lebo však bol na smiech) a pozitívnu snahu. Valibuka až na výslovnosť recitoval ako by bol schopný málokto.

Levica bolo podobne prekvapená. Po castingu podotkla, že István má neskutočné medzery v slovenčine a nadhodila všeobecnú otázku, nakoľko by príslušníci menšín mali ovládať slovenčinu. Úplne nakoniec István potvrdil, že medzery sa rýchlo nezacelia.

"Ja sa teraz pojdem spať."

Možno šiel spať, možno sa šiel spiť... ktovie.

Medzery sa rýchlo zaceliť nedajú. Ale pri snahe sa za istý čas zaceliť môžu.

A čo na to kutyil Kraus a rosnička Mokrý?

A čo na to poviete Vy? (Okrem tých, ktorí nepozerali. :)

Na Alžbetine meniny...

... ma levica konečne dotiahla na Bathory. Ona čakala veľa, ja som očakával strašne málo. Výsledok?

Pozitívne hodnotím výpravu. Nemyslím davové scény, bolo ich na môj vkus priveľa a samoúčelných. Aký zmysel má nahnať tristo či koľko komparzistov do kostýmov, zrežírovať bitku s Turkami ako naozaj v stredoveku, potom z nej použiť niekoľko desiatok sekúnd a pritom v zásade nepohnúť dej?

Dobré však boli tie kostýmy. Museli stáť majlant.

Dobrý bol aj Roden. Niekedy by som ho rád poznal ako skutočného človeka, nie ako herca. Či je aj v súkromí taká komplikovaná osobnosť ako postavy, ktoré kedy hral. A vlastne väčšina hercov bola ok.

Neutrálne (pre niekoho možno napodiv) hodnotím dej filmu a jeho možnú reálnosť. Je mi jedno, či sa Jakubisko snažil o iný pohľad na Bátoryčku. Či to aj tak mohlo byť, alebo je to vyfabulované od začiatku do konca, vyberúc si na to z historicky doložených faktov len to, čo sa hodí. Veď je to film, preboha, nie je to vedecká práca.

Aj psycho scény boli také jakubiskovské, neprekvapili, neurazili.

Nepáčilo sa mi, popri už spomínaných davovkách, niekoľko ďalších vecí. Na akože komických mníchov nejdem plytvať slovami. Aj podľa levice by filmu nezaškodil zostrih, slušivý, tak na dve tretiny povedzme, bolo to príliš rozťahané. Do logiky filmu mi nezapadal ani vzťah Alžbety s Karavadžom, strávili spolu hromadu času, no až nevinná epizóda v Sárvári spôsobila, že sa niečo donieslo Nádašdimu. Nelogické.

Z filmárskych nedostatkov by som spomenul jeden dynamický. Keď sa ide niekam na koči, tak je vidieť, ako sa koč v jednom kuse natriasa. Ale pri pohľade dovnútra koča, či dokonca naschvál z koča von krajina ubieha úplne hladko. Nemuseli to natáčať v aute na asfaltke...

Celkovo by som súhlasil s germiným verdiktom: vidieť. Dodávam, že stačí raz. Keďže moje očakávania boli malé, dalo sa. Ale za tie peniaze (nie moje, ktoré som zaplatil kinu, myslím tie, čo sa vyplieskali na produkciu)...

Aspoň štyri croissanty

Fun rádio.

"... budeme sa s ňou zhovárať o detskej cukrovke."

Znelka. Reklama:

"Hostia rannej show raňajkujú croissanty Seven Days."

Ponúkajú sa aj ďalšie témy na rozhovor.

Pivničné zaskočenie

Dnes ma levica po príchode z rachoty privítala o.i. novinkami z nášej bytovky. Vraj vypratala časť našej obývačky. Niečo šlo do smetí, niečo do pivnice. Ale v pivnici naďabila na problémy.

"Si predstav, niekto začal našu pivnicu používať ako smetisko."

Je taká latková a hore je malá medzera. Nie dosť malá.

"Normálne nám tam vrchom nahádzal niekoľko dosiek, starý koberec a ďalšie kraviny."

Čo vám budem hovoriť, zareval som v duchu a v skutočnosti mierne zaklial. Okamžite som začal rozmýšľať, že čo s tým spravíme. Vyhútal som po chvíli, že všetko to haraburdie by sme mohli odviezť do veľkoobjemového zberu, ktorý je o niekoľko ulíc ďalej. Zveril som sa s nápadom levici.

"Čože? S tým si už lavu lámať nemusíš. Vybrala som to a nechala na chodbe pred pivnicou."

Efektívne riešenie. Aspoň z nášho pohľadu. A len možno. Ak sa niekto rozhodne nám to zase hodiť vrchom do pivnice, moc sme si nepomohli. Ak sa nám niekto rozhodne vynadať, že nechávame naše haraburdie pred pivnicou, ťažko mu budeme môcť oponovať, zvlášť ak ho tam pomedzi latky videl.

Levica ma zaskočila. Prosto toto riešenia ma nenadchýňa.

Stavbári, montéri a remeselníci...

Mali ste tučné časy. Dopyt po vás bol veľký, ponuka malá.

Na každého zákazníka, ktorý nechcel pristúpiť na vaše podmienky ste mali hneď troch ďalších záujemcov.

Kam to viedlo? K nebotyčnej arogancii. Neviem presne, či dotyčná firma nastavuje latku, predstavuje normál alebo dno. Skúsenosti moje, levicine, mojej rodiny, levicinej rodiny a mnohých našich známych naznačujú, že to asi bude niekde medzi dnom a normálom. Normál bol niekde v oblasti
- v čase, keď sa to vám hodí,
- netreba prísť vždy,
- cena sa zvýši podľa počasia,
- neskutočná záloha vopred,
- bez faktúry,
- kvalita často mizerná,
- reklamácia vybavená aby sa nepovedalo.
Zabudol som na niečo?

Lenže.

Je tu kríza, investícií bude menej a tým pádom i práce pre vás. Len schopnejší a ústretovejší prežijú.