Bol som si dnes v obchode po jednu ceruzku. Ani menej, ani viac. Sám by som tam nešiel, veď kto by chodil do obchodu po jednu ceruzku. Levica ma tam dotiahla.
Obzerala nábytok. Ja tiež, ale tváril som sa patrične znechutene. :-)
Keďže máme v úmysle kúpiť nejaký stolík, v príslušnom oddelení sme sa zdržali. Jeden levici dokonca padol do oka, taký s čiernym sklom ako vrchnou doskou. Padol jej tam a zase vypadol. Výpadok komentovala:
"Páčil by sa mi, ale mohlo by sa naňho dosť prášiť."
Nesúhlasil som:
"Práveže nie, na takom by sa zle prášilo!" :-D
A za stĺpom som jej dal pusu. Lebo ja ju fakt milujem.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
:o))
To bolo pekné!
Takých mužov a navyše so zmyslom pre humor je taaak málo.
blueska:
A navyše sú väčšinou už zadaní... :-(
Veru, Maroško.
Začínam sa obávať najhoršieho.
Neklesaj na duchu, Blueska. Život našťastie nie je len matematika. Je to aj fyzika, aj chémia... aj podvojné účtovníctvo. A občas aj hodina spevu. :-)
Ale blueska, pokles urovne nalady z uvedeneho dovodu je nepripustny. Nechces predsa sposobit pozitivnu spatnu vazbu :-)
Zverejnenie komentára