Dvakrát masaker typu auto - chodec

Včera som tu hrešil na slovenské politické strany, dnes idem nadávať na dopravnú ohľaduplnosť v Bratislave.

V prvom (takmer) masakri som bol priamo účastníkom deja. Doteraz som si myslel, že pomenovanie pešia zóna je odvodené od faktu, že je určená primárne pre peších. Iste, chápem, sú autá, ktoré jednoducho musia do pešej zóny vojsť. Vodiči tam bývajú, dovážajú tovar, privážajú invalidov a podobne. Ale aby si z pešej zóny niekto urobil pretekársku dráhu a po tom, čo chvatne uskočím, mi ešte ukázal prostredník, to je voľačo nevídané.

Áno, videl som film Peacemaker, kde sa George Clooney s Nicole Kidmanovou preháňajú po bratislavskej pešej zóne (tváriacej sa ako viedenská) a promenádujúci sa odskakujú. Lenže Georgík nikomu ručne nefakoval! (I keď možno len preto, že mal plné ruky iných hriešnych činností - nesúvisiacich s Nicole.)

Pri druhom (takmer) masakri som bol iba pozorovateľom. Dvojprúdová jednosmerná cesta, prechod pre chodcov, semafory. Chodcom svieti červený stojaci panáčik, autám zelená. Prúd áut ide - a poniektorí chodci idú tiež. Kreténi. Nechápem ich logiku.

Ostatne, tento druhý prípad nie je ničím vynimočným, úplne vychytené miesto podobného typu je prechod pred Tescom na Kamennom námestí, kde je iba jeden pruh pre jazdu zo Štúrovej na Špitálsku a hneď električkový ostrovček. Postaviť tam a inde policajta a automaticky inkasovať. Dohovor nepomôže.

Záver? Chodci ako skupina a vodiči ako skupina sú tu v Bratislave akoby ich jedna mater mala. Ohľaduplní tam i tam, ale aj hromada kreténov na oboch stranách.

Otázka znie, ako možno v takej džungli so zdravím a čistým svedomím prežiť...