27. 3. 2013
Šaty robia leva
Je až neuveriteľné, aké dôležité je pre ľudí oblečenie. Nemyslím tým jeho praktickú funkciu, akože v dobrom oblečení je človeku aj levovi primerane teplo, nie mokro, nie zima. Mierim k funkcii sociálnej.
Dnes som v obchode stretol známeho. Nie priateľa, len známeho človeka, videli sme sa párkrát v živote, aj profesionálne, mám ho dokonca aj v sieťke, sociálnej.
Pozdravil som ho. Neodzdravil. Nielen to, on dokonca uhol pohľadom a uhol ešte niekoľkokrát. Úplne ma ignoroval. Pritom je to človek veľmi, povedal by som nie že milý, ale vyslovene slušný a uhladený.
Viem, v čom je problém. Že ja som nevyzeral uhladene. Na rozdiel od neho som na sebe nemal kvádro, ale vyčaptané zimné topánky, značne ošúchanú zimnú vetrovku a aj ďalšie kusy môjho oblečenia už boli za zenitom.
On ma určite nespoznal. Lebo keby ma spoznal a bol na mňa len z nejakého dôvodu naštvaný, určite by sa netváril tak neutrálne.
Svoje dnešné oblečenie si musím odložiť. Keď raz budem veľmi slávny a nebudem si môcť ísť kúpiť do obchodu ani sójový rožok na raňajky bez toho, aby ma paparaci prenasledovali, využijem ho. Nahodím mimikry a pochutím si.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Tak sorry, poznal som ťa, veď kto by nie? ale tie topánky, uznáš... Raz som si také zobral a kolega mi povedal, že také by si ani jeho starý otec neobul :)
poznal a neozdravil? neslusnost sama.
Mimikry se hodí vždycky, svatá pravda. Díky za skvělé know-how. Asi umřu dřív, než se proslavím, ale hádám, že tahle teze bude platná i na Druhé Straně... :-)
Zverejnenie komentára