Už dlho som mal taký pocit, že musí existovať finta.
Keď chcem 15 dekov šalátu, predavačky mi temer bez výnimky kydnú takých 16 až 18.
"Môže byť?" "Ale môže..."
Skúsil som aj neštandardnú odpoveď, že nemôže. Ofučané ksichty.
Nuž keď treba predávať, tak treba predávať.
Skúsil som si dnes vypýtať 13 dekov.
Predavačka si nebola istá: "Koľko?!"
Úplne som počul nielen otáznik, ale aj ten výkričník. Zopakoval som svoje číslo.
Hneď to fičí, váha ukazuje 14,8 a že či môže byť.
"Môže."
A dodávam: "Ja som chcel 15."
Aj ona sa smeje...
Som zvedavý, či to bude fungovať aj na iné vážené potraviny.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Ja kupujem takisto. Ale len keď som bez manželky...
my ešte zvykneme dodať: "U nás sa nepokazí" :)
Ty si beťár :o)
Ja si tiež vždy pýtam 13 deka, aby som dostala 15 :-D
Ale u syrov. A funguje to zatiaľ fajn ;-)
Zverejnenie komentára