Tak som dnes šiel z kopca. Nedržal som si klobúk, len som pomaly kráčal.
V diaľke som zahliadol utekajúceho človeka. Levicu. Klusala smerom hore, ku mne.
Skoro mi oči vypadli z jamôk, keď som si všimol, ako divoko sa jej to vlní pod tričkom.
Tiež si ma všimla a asi preto spomalila. Kráčala. Vlnobitie ustalo.
Prešla okolo mňa. Otočil som sa až po chvíli. Opäť bežala.
Asi som sa fakt zahľadel veľmi uprene, nebodaj som doslova civel.
Ale možno len bola behom unavená a chcela si pár krokov oddýchnuť.
Neviem.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
si si isty ze tvoja levica to tu necita:D?
Neviem, ci to tu cita alebo nie. Ale zaroven mi to nijako nevadi, lebo o takychto veciach (levoch a leviciach) spolu hovorime. Ja viem, co mam v nej, a ona vie, co ma vo mne, zaroven obaja o sebe vieme, ze mame oci, tak co, mame ich zatvarat? :-D
lev, tvoj koment sa mi páči ešte viac ako post :)
Tiež mám rád také vlnobitie. Aj moja manželka to vie a vie, že sa obzerám. Ak mi náhodou niečo ujde, tak do mňa štuchne a povie: Pozri, tá ich teda má...
Zverejnenie komentára