Pred pár dňami som vás uviedol do situácie jedného priateľa leva. Neprišiel mu úradný list.
List sa našiel.
Nebudete mi veriť, ale ...
[ ... no samozrejme, dúfam, že mi uveríte ... vlastne mi to je fuk ... :-) ]
... správna bola posledná možnosť. Amnézia. To motovidlo si úradný list regulárne prebralo na pošte a potom na to zabudlo ako na smrť. Zistil to, až keď zburcoval celý úrad, poštu v Žiline, rodičov, pričom s otcom sa dosť pohádal, prevrátil hore nohami svoj byt - a keď ho opäť postavil na nohy, list sa objavil.
Teraz chodí so stiahnutým chvostom. No čo už, stať sa to môže každému.
tak toto poznàm :)
OdpovedaťOdstrániťno, nechcela by som byť teraz v jeho koži.
OdpovedaťOdstrániťAj ja som vysrstila niečo podobné (do krvi som sa hádala, že mám pravdu, dokonca som sa aj stavila o bankovku slušnej nominálnej hodnoty) a potom som musela uznať, že som si to pomýlila s niečím podobným. Cítila som sa ako zbitý pes. Ale ospravedlnila som sa a svoju povinnosť, plynúcu zo šibnutej stávky som si splnila. Odvtedy som opatrnejšia :)
bože, čo s ním bude v starobe? Chudáci príbuzní.
OdpovedaťOdstrániťu mňa je toto bežné tak 3x do roky,normálne veci ani nenájdem:)
OdpovedaťOdstrániťOho, vidim podla reakcii, ze sa mu trochu zlepsi nalada. Vdaka zeny!
OdpovedaťOdstrániťNo mne by sa toto nikdy nemohlo stať!
OdpovedaťOdstrániťLen srandujem :))