Nehaňte ma za moju spomalenosť. Pokiaľ ste si to všimli sami dávno, nečudujem sa. A že ja som si to všimol až teraz, no čo, som spomalený najmä preto, aby ste vy všetci vedeli, že ste rýchli (a rýchle).
Akosi som si to všímal od začiatku leta. Začalo to slnečnými okuliarmi. Nejako sa nám rozmohli veľké slnečné okuliare s kovovými rámikmi. Ako z 80. rokov.
Ešte dnes mám v živej pamäti, keď ma pred plus mínus pätnástimi rokmi vtedajšia najdôležtejšia levica doslova dokopala ku kúpe iného vzoru rámu než populárnych žbirkoviek. Tak populárnych... boli populárne v 80-tych rokoch a u mňa boli populárne ešte v rokoch 90-tych, keď už u ostatných populárne neboli a u mojej levice zvlášť.
A sú tu späť! Zatiaľ v podobe slnečnej, ale tuším, že v zime uvidím nejedného mladého leva (či levicu) s klasickým dizajnom. Vtedy nastane čas zabehnúť do pivnice, vyhrabať starý rám a nechať si ho v optike vyglančiť a naplniť súčasnými dioptriami. Juch.
Druhým znakom je pomalé objavovanie sa digitálok na rukách. Zaregistroval som, ale tuším minulý týždeň o tom bol aj článok v SME. Juch, ak korózia nezožrala moje digitálky z 80. rokov, nahradím nimi súčasné tikitálky, len to tak luskne. A budem in!
Na posledný pozorovaný prejav 80. rokov si zatiaľ netrúfam. Neviem v ktorom Danci, či Dirty alebo Flash (a v milióne iných filmov a najmä v realite 80. rokov) boli v kurze ženské tričká s jedným plecom vystrčeným. Mne to síce pripadá, že dotyčné levice si nevedia tričko obliecť rovno a majú ho veľké, takže im nešikovne padá. Ale ony vedia, prečo ho majú nakrivo.
Nejuch. Tak na toto si fakt netrúfam. Možno raz...
... niektorú upozorním, že má tričko nakrivo a že jej lezie von, oné, plece - a obdarí ma pohŕdavým pohľadom, ak mi hneď jednu nevylepí. Nie. Ani na to si netrúfnem. Len rozprávam.
Ale 80. roky sú už podľa mňa tu.